Po 30-tich rokoch máme ešte „resty“

Po 30-tich rokoch máme ešte „resty“

Pred týždňom som sa zúčastnil pietnej spomienky „Obetiam komunistického režimu“, ktorá sa konala už dvadsiaty krát pri bráne Leopoldovskej väznice. Spomienková akcia začala vo Farskom kostole sv. Ignáca a zúčastnili sa na nej vysokí cirkevní hodnostári, ako aj zástupcovia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, žijúci politickí väzni a rodinní príslušníci zomrelých politických väzňov zo Slovenska a Čiech.

Počas kázne sa zúčastneným prihovoril riaditeľ arcibiskupského úradu v Trnave Peter Šimko, syn politického väzňa. Bolo vidieť, že sa mu ťažko vyslovovali slová spomienok na časy, keď jeho otca nespravodlivo vypočúvali, týrali a väznili. Otec aj celá rodina odpustili. V kázni priblížil nespravodlivý proces Pána Ježiša. Aj Pán Ježiš bol nespravodlivo odsúdený a umučený. No jeho pôsobenie na zemi nekončí smrťou, ale  zmŕtvychvstaním. A to je nádej pre všetkých.

Po sv. omši sme sa presunuli pred bránu väznice. Mohutná brána, masívne a starodávne múry, dookola natiahnuté elektrické vedenie pôsobili na mňa hrôzostrašne. Preto som obdivoval množstvo starších ľudí, väčšinou rodinných príslušníkov politických väzňov, ako s pokojom prichádzajú na spomienkovú udalosť. V ich tvárach sa odzrkadľovalo odhodlanie, možno smútok, ale určite nie hnev. Mnohí mali oblečené žlté tričko alebo šatku s nápisom „Odpustili sme, nezabúdame“.

Počas pietnej spomienky sa nám prihovorili viacerí vzácni hostia. Vraveli vážne a dôstojne. Za všetkých spomeniem úprimné vyznanie generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivana Eľka, ktorý začal štúdium teológie ešte počas komunizmu a dokončil ho po zmene režimu. Túžil byť recidivistom, mučeníkom, obetovať sa za Boha, ale keď nastal pád komunizmu zostal prekvapený, prečo mu Boh nedoprial túto túžbu. Krásne vyznal, keď hovoril, že ako tridsaťročný si uvedomil, že by nedokázal zvládnuť všetky útrapy, ktoré museli podstúpiť politickí väzni.

Bolo pre mňa hlbokým zážitkom, keď sa nám prihovoril politický väzeň Pavel Polka, odsúdený za velezradu, za to, že si na nohavice napísal „W Dubček“. Jeho pevný postoj a priama reč nasvedčovali tomu, že ho vykonštruovaný proces nezlomil. S  horlivosťou v očiach pripomínal aká vzácna je sloboda!

Celú spomienkovú akciu dôstojne moderoval Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Poslednou spoločnou aktivitou bola návšteva historického cintorína neďaleko väznice, kde sme sa zastavili pri pamätníku blahoslaveného otca biskupa Pavla Gojdiča. Pôvodne bol pochovaný pod číslom 681 – a to je ďalší úder bývalej politickej moci, keď ľudskú dôstojnosť väzňovi nedopriali ani po smrti a na stĺpik pri hrobe nepísali meno zosnulého, ale len poradové číslo.

Myslím si, že s komunistickou minulosťou nie sme adekvátne vysporiadaní. Komunistický režim nespravodlivo odsúdil a väznil tisícky ľudí zo Slovenska a Čiech. Doteraz sa im za tieto činy nedostalo primerané celoplošné ospravedlnenie či už od Komunistickej strany a jej následných politických strán, alebo zo strany Ministerstva vnútra, ktoré bolo zodpovedné za políciu a Štb. Títo hlavní aktéri im doteraz nepovedali, že im je ľúto čo si oni a ich rodiny museli vytrpieť. Aj keď ospravedlnenie nespravodlivo odsúdeným nevráti roky útrap a nezahojí rany, vráti im dôstojnosť. Požiadanie o odpustenie je prejavom vysokej kultúry spoločenstva.

Ako ekonóm vidím nespravodlivosť ešte v jednej záležitosti. Politickí väzni po prepustení mali veľké problémy nájsť si vhodnú kvalifikovanú prácu. Často dokázali nájsť len podpriemerné zamestnania za podpriemernú mzdu. Navyše museli štátu splácať ubytovanie a stravu za roky strávené vo väzení. Toto obdobie sa im započítava do dôchodku, ale s výškou mzdy, ktorú poberali. Keďže zvyčajne išlo o veľmi šikovných ľudí, je veľký predpoklad, že by si dokázali nájsť prácu, ktorá by bola lepšie finančne ohodnotená. Preto nielen že politickí väzni nespravodlivo trpeli, ale ešte doteraz pri poberaní dôchodku pykajú za nespravodlivé väzenie. Na rozdiel od nich, ich väznitelia a mučitelia dostávali v daných rokoch slušnú mzdu. A až doteraz prijímajú slušné finančné ohodnotenie.

Milí politickí väzni – vďaka, že ste odpustili – ste nám krásnym vzorom. Vďaka aj že nezabúdate, lebo takto ste živým svedectvom pre nás všetkých o tom, akou vzácnou hodnotou je sloboda.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora