Sochár Alexander Trizuljak (1921 - 1990)

Sochár Alexander Trizuljak (1921 - 1990)

Osobné črty o otcovi a jeho práci, spomienky...

 

Jedna zo spomienok: Fotografia, ktorú som zhotovil v kostole Sv. Šimona a Júdu v Námestove v marci roku 1990

Alexander Trizuljak so sochou Ukrižovaného a Vzkrieseného Krista. Zámerom autora bolo vyzdvihnúť vzájomnú spojitosť Ukrižovania a Vzkriesenia. Slávnosť sebaobetujúcej lásky. Zvolenú tému evokuje zlatisto žiarivý bronz, vznešený nadčasový výraz a klasický tanečný krok. Málokto si to všimol, na tanečný krok ma upozornil kolega z Talianska, keď sochu uvidel.
V pozadí je vitrážové okno od majstra Vincenta Hložníka. Spolupráca dvoch významných slovenských umelcov (Alexandra Trizuljaka a Vincenta Hložníka) na výzdobe kostolov na Slovensku bola typická najmä v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

Vzkriesenie - Oslávený Kristus. Masívny tavený reliéf z farebného skla a mozaikové pozadie z hliníkových segmentov. Kostol Narodenia Panny Márie v Zelenči, 1973. (Autor fotografie Alexander Trizuljak mladší). Na výzdobe kostola v Zelenči spolupracovali traja umelci: Vincent Hložník (vitrážové okná v priečelí kostola), Ladislav Záborský (Krížová cesta na bočných stenách kostolnej lode) a Alexander Trizuljak.
V sedemdesiatych rokoch som mal ničím nevyvážiteľnú možnosť otca sprevádzať na niektorých pracovných cestách. Vďaka tomu som bol prítomný aj pri montáži tohto výnimočného diela. Najväčšmi som si pri podobných príležitostiach vážil čas strávený spolu s otcom. A jeho rozprávanie. Rodinné spomienky, umelecké myšlienky a úvahy a pozorovania o živote vždy preniknuté hlbokou vierou.

Trojica -  Komorná plastika z bronzu. Významná a obľúbená téma Alexandra Trizuljaka, ktorú spracoval v mnohých podobách a variantách najmä koncom šesťdesiatych rokov.

 

Pomník troch holokaustov 20. storočia - Štúdie z roku 1990. Jedna z posledných otcovych prác. Žiaľ, jeho úmrtie už nedovolilo doviesť myšlienku ku konečnej realizácii. V pochopení Alexandra Trizuljaka prinieslo dvadsiate storočie tri veľké holokausty. O dvoch z nich - nacistickom a komunistickom - sa hovorí pomerne často. Tretím, možno najmasovejším - a pritom najmenej ako skutočný holokaust vnímaným -  je predčasne skončený, zničený život nenarodených detí. Viem, je to možno provokatívna myšlienka... Ale odovzdávam ju na tomto mieste ako presvedčenie svojho otca. A na jeho pamiatku.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo