Rané začiatky prefíkaných kresťanov a leví adrenalín

Rané začiatky prefíkaných kresťanov a leví adrenalín

Aké to bolo v prvej Cirkvi? Mladé spoločenstvá, ktoré vraj mali všetkého dostatok, pretože sa delili podľa toho, kto ako potreboval. Bola to éra Skutkov apoštolov. Neskôr prišlo prenasledovanie kresťanov, ktoré sa tiež vrylo do našich dejín, či už chceme, alebo nie. Bola naša viera kedysi taká silná, že sme vedeli stáť oproti rozzúreným levom?

Dnes, aby niektorí ľudia nezomreli od nudy, možno aj vrátane mňa, robia bungee jumping, leteckú akrobaciu alebo sa druhý víkend po sebe vyberú navštíviť svokrovcov. Jedno je isté – nemuseli sme to tak robiť vždy. Kedysi kresťanom stačilo, že otázka viery bola zároveň otázkou života a smrti. Kto by už len mohol mať vzrušújúcejší život, ak by mu hrozilo, že ho kedykoľvek vhodia do levej arény?

Raná svätá Cirkvev pod vedením apoštolov, aspoň tak sa hovorí, mala veľmi prísne kajanie. S hriešnikmi sa príliš nemaznala, tak ako sa ani Rimania neskôr príliš nemaznali s kresťanmi. Museli ste sa vyznať z hriechov nahlas, pred celým spoločenstvom, a potom vám bolo udelené adrenalínové pokánie. Napríklad ste tri roky museli chodiť všade naboso a modliť sa každý deň s kolenami v žeravom uhlí, a tiež predať dom, v ktorom ste bývali, a museli ste žiť v stane, ale podoprenom iba z jednej strany, aj to dvoma palicami, troma nie.

Či už to bolo tak alebo onak, prvotné pokánie hriešnikov bolo tak odpudzujúce a hrozné, že ľudia vstupovali do cirkevného spoločenstva na sklonku života. Prakticky najslávnejším rituálom okrem Eucharistie bola vtedy nejaká obmena sviatosti Pomazania chorých – bol to zároveň vstup do Cirkvi, miestenka na cintorín a rýchly vstup (teoreticky?) prefíkanej duše do neba. Bože, aké jednoduché! Takmer im závidím.

Ako vieme, Rimania mali s kresťanstvom celkovo rozkolísaný vzťah. Aj ho mali uzákonené za štátne náboženstvo, aj nemali. Mali radi všelijaké božstvá, aj s kresťanmi sa občas snažili žiť v mieri. A niekedy, niekedy sa chopili mečov, na čelách sa im zväčšili žily a pridali mladej Cirkvi veľa svätcov a mučeníkov.

V súčasnosti sú kresťania stále prenasledovaní, to len my, pohodlní Európania, si také prenasledovanie už vieme len ťažko predstaviť.

Ale koľkí z nás, povedzme si úprimne, by zostali veriaci aj tvárou v tvár vyhladovaným levom s krvavými zubami? Asi sa to nikdy nedozvieme. Musíme si len počkať, kedy sa aj v Európe začne s kresťanmi nakladať tak ako inde vo svete. Znovu si vykopeme katakomby a uchýlime sa do tohto ponurého podzemia, kde si budeme dávať ťažké, takmer nesplniteľné pokánia.

Jedna americká štúdia vyskúmala u študentov, že väčšina moslimov myslí svoje náboženstvo vážne, narozdiel od kresťanov, ktorí tiež mali hodiny náboženstva, a pritom len jedna tretina napísala do dotazníku, že to myslí s kresťanstvom vážne. No, vyzerá to tak, že dve tretiny z nás už zabudli na arény.

Hoci sa kresťanstvo v Európe kedysi javilo (a možno aj teraz sa javí) ako masové náboženstvo väčšiny, pravda môže byť na opačnej strane rímskej mince. Naše náboženstvo sa tak-nejak stalo súčasťou kultúry, prešlo do kultúry a nevrátilo sa späť ako náboženstvo, no len ako nejaký prapodivný súbor zastaralého kódexu, ktorý dnes aj tak nik nedodržiava.

Európske kresťanstvo je kresťanstvom rozvedených manželstiev, plačúcich detí a prázdnych kostolov. Štatistikám sa dlho vyhýbať nedá.

A v tých plných tieto pamiatky fotografujú zástupy japonských turistov. Sem-tam sa nájde nejaké živé spoločenstvo alebo zopár aktívnych jednotlivcov, ktorí to myslia vážne. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí sa nielenže ku kresťanstvu hlásia, chodia občas do kostola, ale aj žijú jeho hodnoty – to je už potom fakt pecka. A to teda brutálna.

Dnes je európske kresťanstvo viac vymierajúcim folklórom, kilogramami tradícií, ktorým nik nechápe, v tom horšom prípade sa na ne ostro útočí.

Čo s tým ďalej spravíme, to je len na nás. Najprv by sme mohli skoncovať s tou kresťanskou vypočítavosťou a "prefíkanosťou".

Aby sme si pripomenuli naše mladé začiatky, vrelo odporúčam každému bungee jumping. Keby vám to nevyšlo kvôli počasiu, ešte vždy môžete ísť k svokrovcom, ale ten bungee jumping príliš neodkladajte!

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo