Keď sa v západnej Európe predstavíte ako Slovák, ľudia si pevne chytia kabelku

Keď sa v západnej Európe predstavíte ako Slovák, ľudia si pevne chytia kabelku

Okrem toho, že štyridsať rokov komunizmu zabilo u Slovákov kritické myslenie – česť výnimkám s preventívnou letenkou v ruke –, ideál spoločného majetku zapečatil vieru v "dobrú krádež" silnejšie ako výbuch Černobyľu. Slováci sú skrátka zaradení medzi národy jaterníc, bryndze, folklóru, Tatier a zlodejov.

Sme možno jediný štát, ktorý kočovných Rómov prinútil usadiť sa do najkrajších mestských bytov, aby následne došlo k "vybývaniu". Hoci naša menšina má vo svojej kultúre zaradené kradnutie medzi heroické a nevyhnutné akty v živote človeka, česť výnimkám, pochybujem, že zvyšným obyvateľom nezachutilo práve to isté. Aj kvôli tomu, ako na Slovákov reagujú ľudia v západnej Európe.

Predsa sme si slovenské národné povesti u cudzincov nevyslúžili bezdôvodne, nie? Kedysi rýdzo demokratické rozmýšľajúce hrdé a mocné Československo sa dnes uspokojilo s kopírovacími papiermi z firmy a jedlom navyše z jedálne. Kým Rómovia majú kradnutie aspoň v kultúre, my ostatní sme si ho tam pekne-krásne zasadili. Polievame ho desiatky rokov, ako sa len dá. Výsledkom je vskutku nepekné renomé.

Slováci sa tomu môžu vyhýbať veľmi dlho, ale kultúra národa je asi to jediné, čo národ skutočne má a mal by rozvíjať – kultúra veľkej skupiny ľudí je to všetko, čo taká veľká skupina ľudí má. Teraz nehovorím o jednotlivcoch. Čo už len môže mať spoločenstvo piatich miliónov ľudí, keď nie svoju osobitú a vzácnu kultúru?

A v ktorých čertoch ju majú Slováci? Jediné, čo asi Slovákom zostáva, je nadobro zanevrieť na celý národ a žiť výhradne súkromne, individuálne, subjektívne a jednotlivo. Zašiť sa vo vlastnej personalistike. Prípadne emigrovať.

Aké ďalšie slovenské národné povesti máme vyslúžené? Aha. Slovenské ženy patria objektívne medzi tie najkrajšie na planéte. Takže napríklad z pohľadu Nemcov, Talianov a Angličanov sú slovenské prostitútky naozaj vychytené. My, rodáci, totiž máme na ponúknutie svetu kvalitný tovar, nie hocijaký! Žiadne krátke krivé nohy, robustné trupy, riedke vlasy a vyštrbené úsmevy. Slovensko má povedomie tých pravých sexy žien, poprípade otrokýň.

Tiež je očividné, že žijeme v Alicinej krajine zázrakov – v ríši divov, v ríši panelákov. Kam totiž vykročili komunisti zo Zvieracej farmy, tam ornú pôdu zaliali betónom. Tento naoko večný materiál je teda ďalšou nechcenou súčasťou národnej identity. No kto by nechcel mať v rodine betón? Voila, kto by nechcel bývať v legendárnej Petržalke, postrachu Európy?

Poznámka bokom. Ak mám niečo fakt rád, tak je to zbíjačka v ruke a rozbíjanie betónu. Cítim sa pri tom, ako by som rúcal odrazu tú nešťastnú štyridsaťročnú éru. Odporúčam to každému.

Myslím, že aj egypské pyramídy sú pre Slovákov krajšie a lepšie na bývanie ako paneláky. Mimo iné a aj to, že tieto odporné zhluky betónu sú hlboko pod úroveň ľudskej dôstojnosti.

Čím sa teda vyznačujú výkvety ideologického zatmenia? Poďme si to zhrnúť:

– cez steny počuť veľa vecí a ľuďom je lepšie, keď o susedoch nič navyše nevedia, takže, paradoxne, izolácia rodín a takmer nulový spoločenský potenciál;

– všetky komunistické byty majú nízke stropy a maličké kúpeľne a záchody a kuchyne a vlastne všetko, aby ľudia vedeli, kde je ich  miesto, teda niekde medzi trávou a králikmi;

– všetky byty majú vo dverách vystúpené kovové prahy, aby ste si pri každom narazení a zlomení prstov na nohách uvedomili, že Slovensko je viac-menej stále v keli;

– byty sú spravidla stavané tak, aby každý seriózny architekt už pri vstupe dostal infarkt; hovorím o temných úzkych chodbách, neľudsky malých izbách a rozvrhnutí izieb tak, aby ste sa čo možno v tom maličkom priestore nachodili čo najviac;

– paneláky vyzerajú z vonka ako koncentračné tábory postavené do výšky, je úplne jedno, ako hnusnou farbou ich natrieme, prakticky zohavujú výhľad na slovenské mestá všade, kde stoja – jemne povedané; a serióznych architektov nútia k samovraždám;

– absolútny gól je, keď bývate v dedine, ale stále v paneláku; investori a komunisti majú namiesto detí kocky betónov rozsievajúce skazu a postapokalyptický vzhľad.

Záver? Slováci naozaj môžu závidieť Jánošíkovi, pretože okrem toho, že rád kradol, sa nikde nespomína, že by žil v paneláku.

Musíme si tiež uvedomiť, že komunisti nezlikvidovali mestskú architektúru len hnusnou výstavbou nehumánnych betónových obydlí. Okrem iného totiž obľubovali búranie historických stavieb.

Dokonca to robili tak dôkladne, že predbehli bombardovanie slovenských miest počas druhej svetovej. Ak už nejaký kaštieľ, nedajbože, nechali stáť na mieste, museli ho aspoň znehodnotiť tým, že ho premenili na kravín.

Ako vyzerá súčasnosť? Keď si chcel investor v Nitre postaviť obchodné centrum, nezákonne zbúral starý historický mlyn, zaplatil miniatúrnu pokutu a ďalej pokračoval v stavaní. Teraz sa obchodné Mlyny lesknú na Nitrančanov a tí, čo ich postavili, sú nadmieru spokojní, pretože sa v nich točia veľké peniaze. To je pointa ľudskej existencie, nie?

V Anglicku sú veľmi hákliví, ak chcete postaviť na ulici v meste či dedine dom, ktorý by sa z hľadiska výzoru vymykal celkovej architektúre. Namiesto búrania pamiatok sa pamiatky rekonštruujú. Na Slovensku to platí, zdá sa, celkom naopak.

Aj preto Bratislava, Nitra a Košice vyzerajú tak, ako vyzerajú. Ostatné mestá netreba menovať.

Škoda že sa George Orwell na sklonku života neusadil na Slovensku. Možno by svetová beletria poznala pokračovania Zvieracej farmy – 2 a 3 a 4 a 5 a..., pretože tu, u nás, by mohol písať podobné diela donekonečna.

Naše obľúbené paneláky sa totiž na Slovensku stále stavajú. Na ich zrod treba tieto prísady: vaši rodičia vás prinútili študovať architektúru, nenávidíte ľudí, máte slušný kapitál, chcete svoj kapitál znásobiť prenájmom hnusných bytov.

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo