Si viac, ako si myslíš, že si.

Si viac, ako si myslíš, že si.

Si viac, ako si myslíš, že si. Písal mi veľkými písmenami do správy na Facebooku. Vždy sa ma takto snažil povzbudiť a nahovoriť mi, že mám v živote na viac. A ja som mu tak veľmi chcela veriť! Ale nefungovalo to. Po trasľavom krôčiku vpred nasledovali tri vzad a rezumé bolo zúfalé: nedám to. Som v bludnom kruhu a neviem z neho vyjsť von.

Prešlo asi 5 rokov a garde sa otočilo. On, etalón dokonalosti, pán bankár s IQ 160 bol na dne. Liezla mu na nervy jeho žena a to tak kvalitne, že mal obrovský problém vôbec prísť domov. Riešil to štandardne - ako každý druhý chlap. Zapadol v prvej krčme a spil sa do nemoty. Volal mi, aby som poňho prišla, utešila ho. Skúsila som rovnakú medicínu, akú pred rokmi podal on mne: „Si viac ako si myslíš, že si.“ Vyprskol do smiechu. Potom do plaču. A potom vypol mobil.

---

Svet má veľmi čudnú filozofiu. Nahovára nám, že až zbohatneme, až vyzdravieme, až sa tá naša manželka konečne polepší, skrátka až až až, tak potom budeme šťastní. Z dôvodu tejto patológie, ktorou trpíme úplne všetci, môžeme na ulici stretnúť len dve skupiny ľudí. Prví sú tí, ktorí v to veria a sú na ceste. Šetria na dovolenku, nové auto a za desať rôčkov sa vidia byť tam, kde sú všetci tí úspešní. Tí, čo sú tak povediac za vodou, rozhadzujú peniaze, užívajú si život. Potom je tu druhá skupina ľudí. A to sú tí, ktorí tiež verili, ale už prišli na to, že to nefunguje. Nejakým nedopatrením zbohatli veľmi mladí, dostali dedičstvo alebo veľa talentu a rýchlo získali slávu. Po zúfalých rokoch, kedy sa kŕčovito chceli držať svojho prchavého šťastia, zistili, že sa to nedá a že sú prázdni. A že pravda bude zjavne niekde inde. A tak sa pýtam. Kde je?

Nuž. Hádam mi odpustíte jeden skromný tip. Myslím si, že by sme boli zásadne spokojnejší, keby sme miesto horizontály zaradili vertikálu. Inými slovami. Keby sme sa konečne prestali sústrediť na to, čo všetko máme a ešte budeme mať. Keby sme prestali pyšne rozširovať svoje ja do strán, do naberania pochvál a uznaní, pseudo-úspechov, priateľov na Facebooku a lajkov na Instagrame. Keby sme nevideli svoju identitu v tých smiešnych vrstvách. V tom, či už som sa oženil alebo nie a či ma už povýšili alebo nie a koľko destinácii som už v živote navštívil a kde som ešte, ja úbožiak, nebol. A na miesto toho by sme mohli konečne dvihnúť oči hore.Tam! Presne tam!  Tam má smerovať naša túžba. Lebo pohľad hore znamená von z mojej ilúzie. Von z môjho začarovaného kruhu. Von z mojich megalomanských predstáv, ktoré nie sú ničím iným, len trápnym riešením frustrácií zo svojich detských čias. Von z mojich nezriadených vášní, von z otroctva nudnej každodennosti, kedy sa s manželkou bavím iba o tom, či si ráno dáme kávu alebo čaj. Toto má byť ono?! TEN život, ktorý máme žiť? Pohľad hore znamená začať uvažovať nad tým, že možno neviem, ako mám žiť. Ale to nevadí, lebo to vie Boh. A tak pohľad hore znamená odpovedať na jeho volanie, a tým konečne začať napĺňať zmysel svojej existencie, dospieť, vyrásť, v človeka a nie hocijakého! Ale toho najlepšieho, akým len môžem byť.

Ja viem. Znie to bláznivo. Veď kto by už dnes túžil po svätosti? Ale to sa naozaj chceme tváriť, že v nás nedrieme nič vznešené? Že sme tu od toho, aby sme si zarobili na ten bazén a potom si v ňom nechali obmývať svoje vypasené brucho? Sme azda rovní hrochom, ktorí svoje dni trávia iba takto? Nie! Sme viac, ako si myslíme, že sme. Ten priateľ mal pravdu od začiatku. Jediný háčik v jeho filozofii bol ten, že to „viac“ chcel dosiahnuť sám. Bez pomoci. Ale došlo mu to. Po dlhých rokoch alkoholických nočných výprav, po odchode jeho ženy, ktorá sa spolu s deťmi odsťahovala k mame, konečne padol na kolená a uznal. Bože, ja neviem, ako mám žiť. Pomôž mi. Pamätám si, keď sa mi po rokoch ozval ako znovuzrodený. "Už vyše roka nepijem. Bol som na terapii, beriem lieky. Žena sa ku mne vrátila." Zubil sa na mňa s malým synom v náručí.

Ale nemal to ľahké. Lebo pohľad hore nie je nikdy ľahký. Je plný výziev a stretnutí s tými najhoršími strachmi, ktoré v sebe nosíme. Ale oči nám nesmú padať dole, musia byť uprené hore! A keď zakolíšeme, majme na pamäti dve bonusové správy. Po prvé. Pán Boh naše babylonské veže nefinancuje. Ale túžbu po svätosti áno. Takže hor sa do cesty, lebo čo nezvládnete vy, zvládne za vás On. Po druhé. Boh si tak veľmi želá vidieť nás slobodných, že nám posiela na pomoc ešte niekoho. Svoju Matku.

Keď si predstavím, z čoho všetkého už pomohla mne, môžem slobodne vyhlásiť, že pomôže každému a nikto pre ňu nie je ani príliš hriešny, ani beznádejný. Dnes oslavujeme jej Nanebovzatie. Aké nádherné!  Kráľovná nebies opäť vystupuje do neba. Ale nemýľte sa. Jednu ruku ma stále spustenú dolu. Veď vy viete, pre koho.

__________

 

Ten spev. Ten text. Enjoy!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo