Lux mundi

Ego sum lux mundi. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (Jn 8, 12) Príbehy bežných ľudí, ktorí stretli Svetlo sveta.

Príbeh 1:

Ian McCormack, dvadsaťročný mladý muž, sa vybral z rodného Nového Zélandu do Austrálie, Afriky a Indonézie precestovať svet. Dva roky cestovať a robiť, čo sa mu zachce. Surfovať, nájsť poriadne vlny, spoznávať iné kultúry, ľudí a nájsť si dievča. Keď bol na ostrove Maurícius, v jeden večer počas ponárania v mori s priateľmi ho uštipla medúza štyrikrát – pričom jedno uštipnutie je smrteľné. V sanitke na ceste do nemocnice sa jeho život premietol pred jeho očami.

Ian hovorí: V mysli mi behali myšlienky: Som príliš mladý, aby som zomrel, načo som sa šiel potápať? Ležal som v sanitke a nevedel som, čo sa stane, keď zomriem. Je niečo po smrti? Kam pôjdem, ak zomriem? V tom mi prišli do mysle slová mojej matky, ktorá mi  kedysi dávno hovorila: Ian, nezáleží na tom, ako ďaleko si od Boha, nezáleží na tom, čo zlé si v živote urobil, ak budeš volať k Bohu zo srdca, On ťa počuje a odpustí ti.

Premýšľal som, verím vôbec, že je Boh? Mám sa modliť? Stal som sa skoro zarytým ateistom. Neveril som v nič. Nevedel som, čo sa mám modliť a ku komu sa mám modliť. K akému bohu sa mám modliť? Budha? Kali? Shiva? Sú ich tisícky. Spomenul som si opäť na moju mamu, ku komu sa ona modlila?  Moja mama nasledovala Ježiša Krista. Ale nevedel som, čo sa mám modliť. Pamätám sa, že ma mama učila modlitbu Otče náš, ale nevedel som si na ňu spomenúť. Zúfalo som sa snažil na niečo si spomenúť. Odpusť nám naše viny – prišlo mi do mysle. Bože, prosím ťa, odpusť mi moje viny, urobil som tak veľa zlého. Ja neviem, ako mi môžeš odpustiť, ale odpusť mi moje hriechy. Ďalšia veta mi prišla do mysle: Ako i my odpúšťame tým, ktorí zhrešili proti nám. Uvažoval som... neprechovávam žiadnu horkosť, nenávisť voči niekomu? V tom prišla otázka: Odpúšťaš tomu mužovi, ktorý ťa vytlačil z auta a čínskym mužom, ktorí ťa nevzali do nemocnice, keď si to najviac potreboval? Uvedomil som si, že ak chcem, aby mi Boh odpustil, musím aj ja odpustiť druhým. Buď vôľa tvoja. To boli posledné slová. Potom som zomrel.

Uvedomil som si, že stále žijem, moje myšlienky, spomienky, uvažovanie, všetko zostalo, avšak moje zmysly a vnemy boli citlivejšie. Mal som telo (duchovné) ale zhrozil som sa temnoty, ktorá ma obklopovala. Stále som to bol ja, Ian McCormack, ale bez fyzického tela. Cítil som, že mám telo, ale nemohol som sa ho dotknúť. Desivé prenikajúce zlo bolo cítiť všade okolo mňa. Z temnoty som počul hlas: Sklapni! Zaslúžiš si byť tu! Začal som plakať a volať k Bohu: Prečo som tu, prosil som ťa o odpustenie, prečo som tu? Obrátil som sa predsa k tebe! Odrazu žiarivé svetlo zasvietilo na mňa a doslova ma vytiahlo z tej temnoty. To svetlo vyzeralo nepredstaviteľne jasne, ako keby bolo centrom celého vesmíru, zdrojom všetkého svetla a moci. Bolo silnejšie ako slnko, žiarivejšie ako diamant, jasnejšie než laserový lúč. A predsa, mohol som sa naň dívať. Letel som  tunelom za tým svetlom. Ako som tak letel, videl som akoby vlny svetla, ktoré sa odrazili od zdroja, jednu za druhou a išli oproti mne. Prvá vlna svetla mi dala pocit príjemného tepla a útechy. Bolo to, akoby to svetlo nebolo len materiálnej povahy vo svojej podstate, ale „živé svetlo“. Svetlo prešlo cezo mňa a pocítil som lásku a prijatie. Ďalšia vlna mi dala pocit úplného pokoja. Skúšal som všetko vo svojom živote, aby som našiel pokoj a uspokojenie, ale nikdy som ho nenašiel. Teraz, od hlavy po päty som cítil úplný pokoj. V tej temnote som nevidel svoju ruku pred svojou tvárou, teraz som ju videl a čo ma prekvapilo, videl som cez ňu. Moje telo bolo akoby priesvitné a zároveň naplnené svetlom žiariacim na mňa z konca tunela. Keď som z tunela napokon vyšiel, cítil som, že stojím pred zdrojom všetkého svetla a moci. Bol som uchvátený tým svetlom. Stál som tam, otázky mi behali hlavou, je toto len nejaká sila, energia alebo karma, yin a yang? Ako som tak uvažoval, prehovoril ku mne hlas zo svetla: Ian, chceš sa vrátiť? Odpovedal som: Ak som mimo tela, neviem, kde som, chcem sa vrátiť. Odpoveď bola: Ak sa chceš vrátiť, musíš vidieť veci v novom svetle. Pri týchto slovách som sa prebral v nemocnici na lôžku.

Ian dodáva: Ako som stál pred tým svetlom, v centre toho svetla stál muž v oslnivo bielom rúchu, siahajúcim mu až po členky, mal bosé nohy. Jeho odev nebol z látky, ako tkajú ľudia, ale zo svetla. Ako som pozdvihol svoje oči k nemu, uvidel som jeho hruď a jeho ruky vystreté ku mne na privítanie. Keď som sa pozrel do jeho tváre, bola asi desaťkrát jasnejšia ako všetko svetlo, ktoré som videl doteraz. Bola tak jasná, že som nemohol rozoznať črty jeho tváre, ale vedel som, že stojím v prítomnosti Všemohúceho Boha.

Pred ním som sa cítil úplne odhalený. Môžeš nosiť masku pred ľuďmi, ale nemôžeš nosiť masku pred Bohom. Cítil som sa zahanbený a nehodný. Myslel som, že ma hodí späť do tej hroznej temnoty, ale na moje prekvapenie a údiv, čistá a bezpodmienečná láska prúdila od neho ku mne. To bola posledná vec, ktorú som čakal. Začal som mu hovoriť o všetkých tých mojich nechutných veciach, ktoré som robil. Vtedy sa jeho láska ešte znásobila. Ukázal mi, že keď som ho prosil o odpustenie vtedy v sanitke na ceste do nemocnice, to bolo vtedy, kedy mi odpustil a obmyl môjho ducha od zlého. Začal som plakať nekontrolovateľne pred Božou tvárou a jeho láska sa stále znásobovala. Cítil som sa čistý, nič ma neťažilo... táto láska uzdravovala moje srdce a ja som pochopil, aká je nepredstaviteľná nádej pre ľudstvo v tejto Láske.

 

Príbeh 2:

Khalida sa túlala ulicami Betlehemu. Bola ešte dieťa, ktoré osirelo pri bombovom útoku a stratilo celú svoju rodinu. Ako dieťa bola predaná do otroctva, cestovala po arabskom svete s beduínskym kmeňom a potom sa vydala za muža moslima. Bol veľmi násilnícky, bil ju a raz ju zbil do bezvedomia a vzal jej jediné dieťa, dcérku. Ona sa potom opäť vydala za muža a ten  ju vzal do USA. Keď jej druhý muž ju začal opäť fyzicky napádať, rozhodla sa, že utečie s dvoma deťmi. Bola bez domova a peňazí. Jedna žena videla Khalidu a jej situáciu a ponúkla jej prácu a domov pre ňu i pre jej dve deti. Tiež jej rozprávala o láske Božej, o vykúpení skrze Ježiša. Khalida počúvala a chcela mať tiež lásku v srdci ako tá žena. Raz v modlitbe povedala Ježišovi: Ukáž mi, či si Boh. 

O niekoľko dní, keď sa modlila mala videnie: Predo mnou stál muž, ale iný, akých som doteraz poznala. Počula som jeho hlas, ten hlas bol ten istý, aký som počula pred rokmi keď som ešte žila v Palestíne, ale vtedy som nevedela, kto to je. Vtedy, keď ma prvý muž bil, mi ten hlas znova a znova hovoril:  Zanechaj temnotu a vykroč do svetla. Teraz mi povedal v arabčine: Ja som pravda, ja som život, ja som cesta. Nik nepríde k Otcovi, len skrze mňa. Jeho hlas znel ako zvuk mnohých vôd, ktoré tečú, ako mohutná rieka. V momente ako mi povedal, ja som pravda, vedela som, že je to Ježiš. Jeho prítomnosť ma pohltila a ja som padla na kolená a pozerala na neho. On je tak slávny, tak krásny. Všetko svetlo v jednom Svetle.

Povedala som: Pane! Ty si Pán!

On mi povedal: Áno, som Ježiš, ten, ktorého ty popieraš. Som ten, o ktorom hovoríš, že nie som Syn Boží. Prišiel som za tebou, aby som ťa spravil šťastnou. Nič nemusíš robiť, len vedz, že ťa milujem.

Tak je to? povedala som.

Áno, ver vo mňa. Odpovedal.

 

V ten deň som sa cítila akoby som chodila do školy a naučila sa všetko za jeden deň. Odrazu Ježiš dával zmysel môjmu životu. Jeho bytie je svetlo. On je Svetlo.

 

Príbeh 3:

Paul Ojeda zomrel od predávkovania sa kokaínom. Odrazu sa našiel triezvy, ale v situácii, ktorú nečakal. Rozpráva: Keď som zomrel, nevidel som svetlo, videl som čiernu jamu a ako keby ma tam niekto sotil a začal som padať do vonkajšej temnoty. Padal som voľným pádom, uvedomoval som si, že stále padám hlbšie a hlbšie do väčšej temnoty. Rozmýšľal som: Som dobrý človek, nemal by som ísť sem. Ale nič ten pád nezastavilo. Uvedomil som si, že padám do pekla a odtiaľ sa už nikdy nedostanem. Vtedy som vykríkol: Prosím Pane, ja nechcem ísť na toto miesto, prosím, zachráň ma! Nevidel som postavu alebo tvár, ale Pán sa ma v mojom duchu spýtal: Paul, čo si urobil so svojím životom, ktorý som ti dal?

Pred mojimi očami sa mi premietol film môjho života, od narodenia až po tridsiatku (vtedy som prekonal klinickú smrť) a Boh videl  každú skrytú vec v mojom srdci, o ktorej nevedel nikto, iba ja sám. Povedal som Bohu: Uvedomujem si, že som neurobil nič vo svojom živote. Viem, že si zaslúžim toto miesto. Ale ak mi dáš šancu, vrátim sa späť a poviem všetkým, že je to reálne.

Paul sa prebral v nemocnici a prvá vec, čo povedal bolo: Videl som peklo, ale ja sa tam už nevrátim. Chcem nájsť Boha, ktorý ma odtiaľ vytiahol.

O niekoľko rokov, Paul zanechal lukratívny biznis a založil kresťanské spoločenstvo slúžiace hispánskej komunite.   

 

Príbeh 4:

Dean, povolaním pilot, ktorý takmer zomrel pri leteckom nešťastí a prežil klinickú smrť, sa stretol s Ježišom, v ktorého veril celý život. On ho opisuje takto: Ježiš je čisté svetlo. Jeho jas bol predo mnou, okolo mňa, časť mňa a vo mne. Jeho jas je silnejší ako slnko na poludnie. Ježiš je oveľa krajší, úžasnejší a slávnejší ako to viem vyjadriť. Všetko, čo súvisí s Ježišom je láska. Jeho láska k tebe je tak osobná, že sa ti zdá, ako keby bola len pre teba. Uvedomíš si, že sa staral o teba stále a bude sa o teba starať celú večnosť. Jeho láska je živá. Je viac než len pocitové vnímanie. Ty sa stávaš jeho láskou. Ty si jeho láska. Ježiš ťa miluje celého.... Cítil som, ako keby ma miloval najviac zo všetkých stvorení. Vedel som, že miluje aj ostatných, ale ten pocit sa zdal, ako keby patril len mne.

 

 

 

Zdroj: John Burke: Imagine Heaven

© preložil a upravil Mgr. Dario Máček

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo