Štyridsať odtieňov slovenskej literatúry a emigrácia farieb

Štyridsať odtieňov slovenskej literatúry a emigrácia farieb

Súčasná literatúra naskočila na erotiku živšie, ako erotika skáče sama na seba. Sex je fajn, ale načo ho preceňovať? Majú muži a ženy nesmrteľnú dvadsaťštyrihodinovú výdrž? Je naozaj taký dôležitý, aby sme sa bez neho neobišli ani na jednej strane jednej knihy a tri minúty pred kamerou?

Seriál Hra o tróny pchal milostné scény zväčša tam, kde predloha opisovala stredovekú architektúru. Myslím, že aj zvieratá komunikujú o viacerých témach ako súčasná kultúra. Keď muchy rozmýšľajú nad teóriou relativity, začnú lietať v protismere a kone híkajú nižším tónom. Poďme sa teda od nich niečomu naučiť. Počas premietania Päťdesiatich odtieňov sivej niektorí Slováci odišli z kina, takže nádej tu je.

Môžeme sa o tom hádať štyri minúty, ale štyridsať rokov údržby ruských tankov na slovenskom území zabilo v ľuďoch kritické myslenie. Komunizmus sa neskončil Nežnou revolúciou, pretože Nežná revolúcia bola predovšetkým nežná. Slováci mali toľko nehy, že nezakázali bohatej vrstve komunistov a štátnych agentov kandidovanie v najvyššej politike. Štyridsať rokov nás strkali do basy a mučili pod diktátom Ruska, ale my sme ich nemohli zavrieť do vyhriateho väzenia ani na jeden rok. Nezabránili sme, aby títo majetní ľudia odrazu nezačali so svojím kapitálom enormne bohatnúť – v novučičkom kapitalizme. Čo sa stalo? Kto má peniaze, ten má v rukách moc.

Mali sme Mečiarovu vládu, vďaka ktorej Nežná revolúcia pôsobila ako kýchnutie do vreckovky. Skrátka sa vytiahla ďalšia vreckovka, aby sme si do nej zase kýchli – bez väčšieho efektu. Títo bohatí a často naoko bohabojní komunisti porodili synov a dcéry, poslali ich do Ruska a odtiaľ zase do politiky, kde mohli pokračovať v ich folklórnej tradíci. Odtiaľ to šlo so Slovenskom, až na výnimky, z kopca. Bohužiaľ, stále ide. Vlastne sa čudujem, prečo nie je v Bratislave na Hviezdoslavom námestí Leninove mauzóleum číslo dva. A niektorí národní politici a myslitelia majú toľko hrdosti, že oslavujú vlastných okupantov a teroristov.

Mal by som si rýchlo kúpiť letenku, kým Smer neuzavrie hranice. Len preventívne.

Štát robí všetko preto, aby mladí ľudia s najväčším potenciálom – s kritickým myslením – emigrovali kade ľahšie. A oni to aj robia. Slovensko stráca ľudí, ktorí by mohli situáciu zlepšiť, pretože situácia je vo viacerých smeroch (haha, Smeroch) naozaj zúfalá. Tak vzniká začarovaný kruh, ktorý sa opakuje a...

Kým Fico povedal svoju harry-potterovskú formulku "Na Východe nič nie je", bolo veľa ľudí presvedčených o tom, aký je to skvelý človek. Ako poslušné ovečky jeho klamstiev sme museli trpezlivo čakať, kým sa odhalí prepojenie slovenských lídrov s talianskou mafiou. Úprimne? Mňa to neprekvapilo. A vás? Ako výnimočne poslušné ovečky sme museli čakať na smrť novinára, ktorý obnažoval Smer na nepatričných miestach.

Demokracia zlyháva, pretože zástupcovia štátu robia horšie veci ako väčšina občanov. A veľká menšina občanov zostáva presvedčená, že to Smer stále myslí so Slovenskom dobre.

Ministerstvo školstva by malo pre mladých ľudí s kritickým myslením nahrať videá, ako uniknúť samovražedným myšlienkam. Zachráňte sa a radšej emigrujte! Ideálne, zostaňte meniť veci tu a s nekonečnou trpezlivosťou.

Do toho všetkého by sme mali zapasovať našu kultúru, ktorá je práve závislá na rozmýšľajúcich ľuďoch, ktorých komunizmus systematicky likvidoval štyri desaťročia. Potrebuje Slovensko nie tri, ale štyridsať generácií, aby sa oslobodilo od tejto ideológie? Zdá sa, že áno.

Slovenská literatúra sa snaží zúfalo dohnať západnú Európu a Ameriku. Naše vydavateľstvá pred istým časom urobili nemalé zmeny. Zárabajú na brakoch, ktoré si ľudia najviac kupujú – veď z niečoho žiť musia – a potom v tichosti vydajú jednu, dve knižky, ktoré ponúkajú čosi viac. Dokonca nútia zamyslieť, ale pozor, tu sme na Slovensku! Aby sme to zase neprehnali...

Redakcie vydavateľstiev sú zavalené rukopismi. Je z čoho vyberať? No, okrem náhodného radenia slov zo slovníkov, až máte pocit, že si ten človek naprogramoval algorytmus do wordu, sa sem-tam nejaká perla objaví. Problém je, čo s takými perlami. Málokoho zaujíma niečo zložitejšie ako milostný román.

Dej kníh je v podstate takýto: "Som nadržaný, mám  s touto sex, je to nezáväzné, potom mám s inou ďalší sex, a potom mám problém, lebo ten prvý sex odrazu nebol s tamtou až taký nezáväzný." Prípadne, ak knihy idú naozaj s prúdom, ide o dvoch homosexuálov alebo lesbičky, čo síce nikoho nediskriminuje, ale závratné zmeny sa v deji nestanú. Stačí slovenským čitateľom takáto pointa? Nemáme na viac?

Iný dej kníh je zase takýto: "Vraždím ho porciovacím nožom a opisujem detaily, užívam si to, a potom zase vraždím, som pchychopat, rád vraždím, a potom ma naháňa skorumpovaná polícia." Nemám nič proti detektívkam a akčným masakrom, no Slováci by mali zvládnuť aj niečo iné, čo by viac súviselo s kritickým myslením spoločnosti a kultúrou, v ktorej sa túlajú. Inak sa, vlastne, nikdy nad ničím nezamyslia.

Ak by sme si urobili škatuľky, vyzerala by súčasná slovenská literatúra – česť výnimkám – takto: jedna skupina je prekvalifikovane intelektuálna a trochu kritická a píše tak zložito, že oni sami majú problém porozumieť tomu, čo napísali; druhá skupina napíše čokoľvek, len aby sa predala na našom maličkom trhu – tému a dej si rýchlo domyslíte; a tretia skupina radšej nebude publikovať, použije skartovačku a emigruje. Bolo by dôstojné a správne, keby vychádzali knihy zo všetkých troch skupín, nielen z jednej alebo dvoch.

Slovensko zúfalo potrebuje nájsť autorov, ktorí by vtipne a so sedliackym rozumom reagovali na dnešnú dobu. Napísať knihu, ktorá je hodnotovo niekde medzi intelektuálnou beznádejou a masovou erotikou je síce ťažké, ale nádej zomiera posledná.

Prečo sa oplatí písať zrozumiteľné veci o dianí v spoločnosti a chaotických vzťahoch naraz? Ergo, tak dostali Nobelovku svetoví spisovatelia: Američania, Rusi, Angličania a podobne.

Aby naša literatúra zažiarila na svetovom trhu kníh, potrebujeme žiarivé tituly. Aby sme mali žiarivé slovenské tituly, potrebujeme žiarivých Slovákov. Snáď nám k tomu pomôžu aspoň AE Mochovce a AE Bohunice.

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo