Inšpiratívne tváre kresťanskej politiky: Konrad Adenauer

Kým mnohí si pri otázke na najvýznamnejšiu osobnosť nemeckých dejín spomenú na Bismarcka, Fridrich Veľkého, Hitlera, Luthera či Jozefa Ratzinger,a v odpovedi na túto otázku v súčasnom Nemecku prevláda meno Konrad Adenauer, a to nielen medzi voličmi CDU prípadne CSU

V súčasnosti sa k jeho odkazu hlásia dokonca aj jeho bývalí odporcovia – v Nemecku existuje dokonca niečo ako „Adenauerovská ľavica“. Teda aj bývalí odporcovia sa k nemu hlásia. Pozrime sa teda bližšie na Otca Zakladateľa Spolkovej Republiky Nemecko.

Formácia

Konrad Adenauer sa narodil v roku 1876 v Kolíne.  V jeho osobnej formácii zohrávali významnú úlohu rodina, cirkev a prostredie jeho rodného Kolína.

Jeho otec bol pruským vojakom, neskôr pracoval ako nižší úradník. Konrad mal troch súrodencov, dvoch bratov a jednu sestru. Starší z jeho bratov sa stal právnikom, mladší kňazom. Katolícka viera bola neoddeliteľná od jeho domáceho prostredia. Konrad Adenauer bol celý život praktizujúcim katolíkom, a okrem prípadov choroby ani raz nevynechal nedeľnú svätú omšu. Toto liezlo na nervy jeho odporcom – Kurt Schumacher, povojnový predseda SPD ho nazval „reakcionárom všetkých reakcionárov“. Náboženská formácia sa teda prejavila aj v jeho politickej angažovanosti. Jeho neskorším heslom bola „nemecká a európska politika s kolínskym dómom ako centrom“.

Tu sa dostávame k špecifikám samotného Kolína. Jeho nemecký názov Kőln je vlastne skomoleninou pôvodného rímskeho názvu Colonia Agrippina. Rimania však v meste zanechali ďaleko viac ako len tradíciu pestovania vínnej révy. Mentalita nielen Kolína, ale celého Porýnia nemá ďaleko od tej francúzskej. V medzivojnovom Nemecku existovalo dokonca hnutie za samostatné Porýnie. V čase Adenauerovho kancelárovania sa hovorilo o „kolínskej klike“, ktorú charakterizovala súdržnosť a o „kolínskych riešeniach“, ktoré boli iba dočasne udržateľné, čiže v protiklade s povestnou nemeckou precíznosťou.

Tom čase bolo Nemecko cisárstvom, v ktorom vládol „Železný kancelár“ Otto von Bismarck, o ktorom sa Konrad neskôr vyjadril, že „bol dobrý v zahraničnej politike, ale zlý v domácej politike“: Bismarck totiž viedol tzv. Kulturkampf, ktorým chcel oslabiť vplyv katolíckej cirkvi v nemeckej spoločnosti. Katolícki voliči boli v tom čase výrazným spôsobom naviazaní na stranu Centrum. Tá sa stala zbernou stranou všetkých sociálnych vrstiev, bola teda prvou skutočnou Volkspartei, teda masovou stranou.

Primátor

Práve s podporou strany Centrum sa v roku 1917 ako 41-ročný stáva primátorom Kolína uprostred zúriacej prvej svetovej vojny. Tú považoval za jednu z najväčších ľudských hlúpostí, a vyvolala v ňom trvalý pocit ohrozenia a strach z obkľúčenia Nemecka od Francúzska na jednej a Ruska na druhej strane.

Ako primátorovi sa mu podarilo vybudovať mnohé kontakty po celom západnom Nemecku. Môžeme v ňom vidieť moderného starostu, ktorý má však cit pre harmóniu v meste a chce chrániť mestskú atmosféru. Napríklad výrokom, že auto sa nesmie stať jediným pánom v celom meste. Ďalším „zeleným“ krokom bol vznik zelenej zóny, čiže parku, na mieste bývalého opevnenia, ktoré Nemci museli po vojne strhnúť

Dostal aj ponuku byť kancelárom v medzivojnovom období; tú však odmietol. Na celonemeckej úrovni bol teda vnímaný ako vplyvný starosta a nádejný politik. Adenauer ostro vystúpil proti NSDAP, a preto sa po roku 1933 dostal do nemilosti. Starostom Kolína sa stal Georg  Schmid. S NSDAP nijaké kompromisy robiť nechcel, na druhej strane si držal tiež odstup aj od odboja. Po pokuse o atentát na Hitlera však bol zatknutý, keďže bol na zozname práve pre takýto prípad.

Zakladateľ CDU

Po vojne bol Adenauer dosadený západnými mocnosťami ako primátor Kolína. Práve v tomto čase dochádza k vytvoreniu CDU ako multikonfesionálnej strany, tvoriacej protiváhu SPD. V predvojnovom Nemecku boli katolíci a protestanti od seba politickí vzdialení. Kým katolíci boli silno naviazaní na stranu Centrum, protestantskí voliči tiahli či už k liberálnym, sociálnodemokratickým alebo konzervatívnym stranám, najmä tí východne od rieky Labe.

Nad konceptom multikonfesijnej strany sa Adenauer zamýšľal už v medzivojnovom období. Veď predsa v Porýní žili spolu katolíci, protestanti aj židia. Pri zakladaní CDU vychádzal z katolíckeho prostredia, usiloval sa zapojiť aj protestantov. Ich vzájomnú nedôveru prekonával trvaní na princípe konfesiálnej proporcionality. Z ideového hľadiska nová strana spájala sociálnu náuku cirkvi, ale aj liberálne, konzervatívne a národné prúdy.

Takúto ideovú zmes nazval vtedajší predseda SPD Kurt Schumacher „zozbieraným davom“. Avšak tento zozbieraný dav dokázal byť dostatočne súdržný na to, aby vyhrával voľby a neštiepil sa na iks menších strán, ako to žiaľ pričasto vidíme v slovenskej politike Zdieľať

CDU sa nechcela explicitne nijakým spôsobom nálepkovať, jej praktická politika by sa dala označiť ako „napravo od stredu“.

„Lepidlom“ čo držalo stranu pokope bol antikomunizmus. Komunizmus bol totiž dobrým ideovým strašiakom pre všetkých jeho voličov. Kresťanských voličov desil ateizmus, liberáli sa báli o súkromný majetok, kým vo forme Sovietskeho Zväzu a NDR rozhorčoval národne orientovaných voličov.  V predvolebnom boji stotožňovala svojho rival SPD s komunistami, v politike preto hľadal spojenectvo s FDP (Freie Demokratische Partei, liberáli).

Vďaka tejto koalícii sa do veľkej miery podaril nemecký hospodársky zázrak (1951-1960). FDP bola výrazne protrhová strana a vďaka nim sa podarilo presadiť tzv. sociálne trhové hospodárstvo, a to aj napriek rozdielnym názorom vo vlastnej strane (či už smerom k etatizmu alebo rôznym formám kresťanského socializmu). Vnútornú opozíciu vo vlastnej strane oslabil salámovou metódou.

Úspech tejto hospodárskej politiky dokazujú aj súdobé prieskumy verejnej mienky. Kým v roku 1951 si väčšina Nemcov myslela že sa im najlepšie darilo v rokoch 1933-1939, v roku 1963 najväčšia časť Nemcov odpovedala „dnes“. Ako povedal klasik, ľudia potrebujú cítiť , keď sa ekonomike darí. Adenauer razil v tomto smere tézu: najprv hospodársky zázrak, potom štát blahobytu.

Zahraničný kredit

Samozrejme nesmieme zabúdať na jeho zásluhy pri formovaní Spolkovej Republiky Nemecko. Adenauer dokázal Nemecku znovu získať morálnu váhu. Dodal vážnosť úradu spolkového kancelára, a nemecký národ, ktorý sa predtým upínal k vodcovským osobnostiam ako Bismarck či neskôr Hitler našiel svojho kormidelníka k demokracii. Svojim spôsobom nastavil latku pre svojich nástupcov veľmi vysoko. Francúzsky prezident de Gaulle povedal:

„Adenauer svojou politikou vytĺkol pre Nemecko všetky výhody, aké si len možno predstaviť. Najskôr získal pre Nemecko rešpekt, u nás vo Francúzsku, ale aj na celom svete. Pričinil sa o to, aby sa stalo členom NATO. Dosiahol, že Nemecko opäť dosiahlo svoje uhlie a svoju oceľ. Dosiahol, že Nemecko získalo svoju armádu. Docielil podpísanie Rímskych zmlúv. Dostal všetko, čo len bolo možné. Ale okrem toho poznal aj svoje hranice. Vedel, že nemôže chcieť také Nemecko, aké bolo z čias Adolfa Hitlera“. Zdieľať

No a práve posledná veta bývala častým zdrojom kritiky. Že sa dôrazne nezasadil (rozumej nepresadil) nemeckú jednotu. Západné Nemecko, rozkladajúce sa od bavorských Álp k Rýnu a k začiatku Jutského polostrova totiž nezahrnulo tú druhú, východnú, polovičku nemeckého etnického priestoru.

Otázka zjednotenia a nemeckého Východu

Spolková Republika vskutku presunula svoje ťažisko na západ, do Porýnia, a preto skeptici hovorili o akomsi novodobom „Rýnskom Spolku“, ktorý teraz negarantoval francúzsky Napoleon, ale americký Eisenhower.  Dokonca unikol citát „Zbavili sme sa koloniálneho územia na východe a ja to vítam“. Toto koloniálne územie bolo kedysi jadrom agrárneho protestantské Pruska, voči ktorému Porýnie nikdy nemalo nejakú extra sympatiu. Počas viacerých kritických období sa Adenauer pohrával s myšlienkou Porýnskeho štátu. Tento koncept nikdy nebol upresnený, či malo ísť iba  odčlenenie od Pruska a Porýnie malo byť rovnoprávnym členom Nemecka ako povedzme Bavorsko či Sasko, alebo mal na mysli skutočne úplnú nezávislosť od Nemecka ako celku. Francúzskym diplomatom vravel to a domácemu publiku zas ono.

V každom prípade keď sa centrum nemeckej štátnosti presunulo na západ, Nemecko sa rýchlo pridalo k európskej integrácii, v hospodárskej aj vojenskej oblasti. Viacerí kritici práve poukazovali na to, že integrácia na západ je za cenu národného zjednotenia, a boli by mali radšej jednotné , ale neutrálne Nemecko. Čiže akési zjednotenie na spôsob Rakúska. Adenauer toto odmietal. Vedel totiž, že neutralita znamená odchod amerických jednotiek z Nemecka, čo by mohlo opäť znamenať hrozbu sovietskej prítomnosti. Rokovania so Sovietmi by museli viesť západné okupačné mocnosti, a pre Adenauera boli tieto rokovania bez poistky od západných mocností príliš riskantné. Z tohto dôvodu sa rozhodol radšej “ uchovať slobodu kým sa menia pomery v Rusku“.

Voči NDR zachovával principiálny postoj a odmietal tento štát uznať. Trval na tom, že on zastupuje Nemecko, kým na východe je „Zóna“. Oficiálna pozícia SRN v tom čase odmietala uznať hranicu s Poľskom na riekach Odra a Nysa, na východ od ktorých sa nachádzalo Sliezsko, Východné Pomoransko a Východné Prusko. V praxi však Adenauer tušil, že sa s tým aj tak asi nič nespraví. V každom prípade, otázku východnej hranice plánoval ponechať v rokovaniach ako cenný, a ťažko vybojovaný ústupok. Avšak dokázal si od Sovietov vymôcť návrat všetkých vojnových zajatcov

Konrad Adenauer vybudoval teda Nemecko odznova v "momente nula" po druhej svetovej vojne. Pri pohľade na jeho osobu ho možno vnímať aj ako konzervatívca, aj ako modernizátora; bol rovnako pragmatikom aj vizionárom. Ako kancelár mal rozhodujúce slovo v strane aj v krajine. V politickej praxi sa síce držal ústavných pravidiel, ale naťahoval ich ako gumu. Kto však povedal, že stredopravá vláda je klub bezúhonných ľudí?

Napísané na základe biografie Konrad Adenauer : prvý kancelár Spolkovej Republiky Nemecko od Hansa-Petra Schwarza, v slovenskom preklade od Juraja Alnera.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo