Pomáhať láske rásť

Pomáhať láske rásť

Akadémia kánonického práva v Brne vydala v tomto roku komentár k posynodálnej apoštolskej exhortácii pápeža Františka Amoris laetitia. Jej autorom je doc. Stanislav Košč. Komentár nesie názov Pomáhať láske rásť.

V čase, keď sa, žiaľ, pozornosť mnohých komentátorov sústredila z celého textu iba na poznámku č. 351, ktorá vysvetľuje článok 304 tejto exhortácie,  doc. Košč ponúka odborný komentár so snahou o komplexné porozumenie cirkevného posolstva ako aj možných dopadov pre prax manželskej a rodinnej prípravy, poradenstva, krízovej intervencie a sprevádzania. 

Autor v úvode konštatuje, že medzi rôznymi témami súčasnej doby rezonuje manželstvo a rodina asi najintenzívnejším spôsobom, či už v Cirkvi alebo v spoločnosti. Za krízou súčasnej kultury vidí odklon od normy, ktorá sa mení v závislosti od vratkej spoločenskej klímy.

Z pohľadu prirodzenosti človeka jestvuje len jediná skutočná koncepcia manželstva a rodiny, ktorú Cirkev chráni, lebo zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Zdieľať

Jediná kocepcia manželstva a rodiny

Cirkev sa neusiluje chrániť  nejaké „kresťanské manželstvo“, či „kresťanskú rodinu“ v akomsi súboji proti iným koncepciám manželstva a rodiny. Totiž z pohľadu prirodzenosti človeka jestvuje len jediná skutočná koncepcia manželstva a rodiny, ktorú Cirkev chráni, lebo zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Úlohou štátu je vytvárať podmienky pre mladú generáciu, aby mohla realizovať projekt založenia rodiny, ktorý v sebe zahŕňa reálnu sociálnu podporu, priaznivé pracovné a bytové podmienky,  vzdelávacie a zdravotné služby atď. 

Ohrozenia

Autor cituje niektoré pápežove obavy zo súčasných trendov. Je to napríklad „kultúra provizórnosti“, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k človeku k všetkému, čo ho obklopuje, vrátane citových vzťahov; „kultúra skartovateľnosti“ všetkého, aj ľudských vzťahov; demografický pokles; deti ulice; chápanie starších ľudí ako záťaže; domáce násilie; rôzne závislosti atď. 

Syntéza učenia Cirkvi

Dôležitou charakteristikou manželstva je jeho nerozlučiteľnosť, ktorá je dlhodobo predmetom kritiky zo strany sekulárnej spoločnosti. Pričom nerozlučiteľnosť je potrebné vidieť v službe stability, ktorá je hodnotou manželského zväzku. Stabilita sa nevzťahuje iba na cirkevno-právne uzatvorené manželstvá, ale ide o podstatnú hodnotu, ktorú uznáva aj svetská legislatíva a mala by ju posilňovať, nie zoslabovať. Stabilita manželstiev a rodín totiž prináša stabilitu celej spoločnosti a znižuje množstvo negatívnych javov, ktoré boli vymenované vyššie. 

Manželské „áno“ neznamená, že v láske muža a ženy sa nič nemôže stať, ale znamená povedať druhému, že sa môže vždy spoľahnúť, že nezostane opustený, ani ak stratí príťažlivosť, ak sa dostane do ťažkostí, ak prídu choroby, alebo ak prídu pokušenia nových príležitostí k vzťahu. 

Prítomnosť matky a otca

Pri výchove detí sú nevyhnutní obaja rodičia. Autor pripomína pápežove slová o úlohe matky a otca. Zoči-voči uplatneniu žien v spoločnosti sme svedkami extrému, ktorý pozerá na materstvo ako na záťaž. Podobne sa to deje s vytláčaním muža – otca  na okraj. Sme svedkami fenoménu, ktorý nazývame „spoločnosť bez otcov“. Matka a otec sa nevyhnutne dopĺňajú pri plnení svojich rodičovských povinností. Prítomnosť mužskej a ženskej osoby vytvára v rodine najvhodnejšie prostredie pre dozrievanie dieťaťa. 

Služba Cirkvi rodinám

Živý príklad je účinnejší ako samotná doktrína. Súčasné rodiny sú preto povolané vydávať svedectvo o kráse a vznešenosti manželského a rodinného života. Tým ukážu, že „evanjelium rodiny“ je „evanjeliom radosti“. Starostlivosť o rodiny začína prípravou na manželstvo. Ide o bezprostrednú prírpavu snúbencov pred manželstvom, ale netreba zabúdať na tzv. vzdialenú prípravu, ktorá v sebe zahŕňa úsilie staršej generácie odovzdávať deťom a mládeži umenie naučiť milovať druhého človeka, učiť sa odpúšťať a požiadať o odpustenie. 

Prítomnosť mužskej a ženskej osoby vytvára v rodine najvhodnejšie prostredie pre dozrievanie dieťaťa.  Zdieľať

Je však potrebné venovať väčšiu pozornosť  aj tzv. nedokonalým a krízovým situáciám, v ktorých sa ocitli manželia a rodičia (rozvedení, rodiny s jedným rodičom, násilie v rodinách, smrť milovanej osoby atď.). 

S odstupom viac ako troch rokov od vydania exhortácie Amoris laetitia chce autor svojou publikáciou  znova pripomenúť, akým spôsobom chce Cirkev slúžiť manželstvám a rodinám  a pozvať k spolupráci kresťanské spoločenstvá a celú spoločnosť. Stojí za to znova prečítať pápežove myšlienky spolu v týmto komentárom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo