„Neznášaš to? Budeme to jesť celý mesiac!“ povedal otec Silvestra Krčméryho

Je nedeľa. Sedím za stolom s praneterou Silvestra Krčméryho, ktorý sa dnes 5. augusta (pred 95 rokmi) narodil. Lucia mi povie: „Otec mi vravel, že keď na návšteve u svojich starých rodičov povedal, že nemá rád nejaké jedlo, tak to jedlo mali celý týždeň.“ Diskutujeme aj s mladými účastníkmi letnej školy Kolégia Antona Neuwirtha. Premýšľame, čo to vlastne malo znamenať a na čo to bolo dobré?! Zdalo by sa akoby namiesto lásky k vnúčatku, ktoré napríklad nemá rado špenát.... tou násilnou cestou varenia špenátu celý týždeň mu dali najavo len strohé: „Pri jedle sa nevymýšľa!“ Dieťa si nabudúce veľmi dobre rozmyslelo, či niekedy príde s negatívnou poznámkou na jedlo. No bolo to potrebné až takto bytostne učiť malého vnúčika, vnučku?

Niečo z tohto pohľadu  zmení telefonát so sestrou Silva Krčméryho. Keď jej poviem o tejto spomienke jej synovca, povie: „My, ak sme povedali, že nám niečo nechutí – napríklad mne biela káva – tak sme to mali celý mesiac.“ V duchu si pomyslím: „Nuž, ten týždeň bol ešte pohľad láskavých starých rodičov na svoje vnúčence.“ Kým vnúčence boli takto cvičené „len“ týždeň, tak deti a teda aj Silvester Krčméry celý mesiac.

Príbeh však pokračuje ďalej. Je príbehom ich otca. Láskavého, no zároveň prísneho. Skauta, námestníka ministra Júliusa Stana, či generálneho riaditeľa západoslovenských elektrárni, no rovnako aj človeka, ktorý sa ocitol počas prvej svetovej vojny v ruskom zajatí. V zajatí, kde všetkých trápil hlad. A kde to skoro nikto neprežil. Tie neľudské podmienky prežili len dvaja. On a jeho bratranec Holdoš z Ružomberku. Táto skúsenosť hladu a vďačnosti aj za korienok jedla ho primela k jeho tvrdej výchove pri stole: „Nechutí Ti? Nepáči? Budeš to jesť celý mesiac.“ S jedením sa nevymýšľa. „Čo nie je pokazené, je jedlé,“ povedal. A zároveň: „na tanieri nemohlo nič ostať. Nabrať sme si mali toľko, koľko sme si mysleli, že to zjeme,“ spomína pani Gabika.

Modlitba

A samozrejme pred jedlo, no rovnako aj po jedle (zdá sa, že sa často vytráca poďakovanie po jedle v našich rodinách) sa pomodlili. Po jedle to bola takáto jednoduchá modlitba: „Ďakujeme Ti Pane  za tieto dary, ktoré sme z Tvojej štedrosti požívali. Amen.“

Spoločná bola ranná i večerná modlitba. Modlili sa ráno Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu  a následne z modlitebnej knižky pre deti. Pani Gabika si spomína aj na knižočku s meditáciami, kde bolo niekoľko meditácii určených pre deti pred svätým príjmaním a po svätom príjmaní. Nazývala sa Pán Ježiš vo mne..

 „Každú sobotu sme šli všetci na Hlbokú cestu k Lurskej jaskynke. Cestou tam, z domu, sme sa modlili ruženec,“ spomína pani Gabika. Rodičia Silva sa modlili každý desiatok za jedno dieťa. A tá sobota bola takým rituálom. Cestou tam sa modlili, pri Lurdskej jaskynke už tak osobnejšie a cestou domov sa rozprávali.

Prísne pravidlo...

„Darmo som bola na tancovačke, alebo bola polnočná svätá omša, ráno nebolo žiadne dospávanie, muselo sa vstať!“ spomína pani Gabika. A kedy sa vstávalo, keď už o 6 hodine ráno boli v kostole u kapucínov?

„Ráno sa museleo vstať! Bolo to prísne!“ povie a dodá aj niekoľko informácii o rannej hygiene. Deti sa umývali v studenej vode do pol pása, starší si dávali rannú studenú sprchu.

Keď som to tak počúval, nadobudol som pocit, že už „životný štýl“ rodiny Krčméryovej ich pripravoval na to, aby dokázali prežiť v čase komunistického režimu. A vlastne nie, rodičia ich nepripravovali na stret s hrôzami totalitného režimu. Oni ich vychovávali a pripravovali na niečo iné. Cieľ otca skauta, ktorý ich brával po horách... cez letné prázdniny atď. nebol o drezúre. Bol o láske, úcte. Bol o cieli, ktorí bol pre nich jediný. Ich rodičia ich pripravovali... na svätosť. Veď aj za slovami: „Budeme to jesť celý mesiac!“ je niečo dôležité.

A väzeň Silvo sa i po návrate z väzenia nemodlil len za čelných predstaviteľov ZSSR, ale o 12 hodine v modlitbe „Anjel Pána“ myslel aj na tak „banálnu“ záležitosť ako je jedlo: „Aby väzni dostali o kúsok lepšiu stravu.“

Tak sme sa aj my dnes pripojili k jeho úmyslu... a premýšľame, čo s tým jedlom, modlitbou, či otužovaním by sa mohlo nalepiť aj na našu rodinu...

Svätí naši priatelia v nebi, orodujte za nás!

František Neupauer

PS: Za pozornosť stojí spoznáť rodinné zásady a umenie vytvárania vzťahov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo