Cesta do hlbín progresívcovej duše

Vzhľadom na to, že v posledných mesiacoch silnie u nás ideový prúd nazývaný progresivizmus (po slovensky pokrokárstvo), ktorý môžeme viac alebo menej výstižne opísať aj pomocou takých pojmov ako sú ľavicový liberalizmus, kultúrna ľavica, neomarxizmus, pravdoláskarstvo alebo slniečkárstvo, rozhodol som sa na tento jav reagovať publicisticky vo forme dvoch článkov (V budúcnosti pravdepodobne pribudnú ďalšie). Prvým článkom z tejto minisérie bol článok „Bol by ochotný liberál zjesť svojich rodičov?“. V ňom som sa zamýšľal nad tým, nakoľko je z hľadiska liberálneho chápania etiky akceptovateľný kanibalizmus, incest alebo pedofília. Cieľom článku nebolo vypovedať čokoľvek o reálnom správaní liberálov, ale poukázať na obmedzenosť liberálneho chápania etiky. Použil som metódu, ktorá sa vo filozofii a v logike označuje latinsky ako reductio ad absurdum teda dôkaz sporom. Vychádzal som z predpokladu, že liberalizmus kanibalizmus, incest atď. odmieta a zároveň, že sú z jeho hľadiska obhájiteľné, čo je spor.

Aj keď mojím cieľom nebolo hovoriť o reálnom konaní liberálov, nedávne články v denníku Sme o pedofílii ukázali, že som až tak ďaleko od reality nebol. Pred pár dňami sa v Sme objavil zase článok „Zo žien, ktoré pozerajú porno by sme už nemali robiť tabu“ s podtitulom „Chýba nám pornogramotnosť a pochopenie toho, na čo sa pozeráme“. Oni nehovoria o tom, že porno je nemorálne a preto by sa naň človek nemal pozerať, ich trápi to, ako sa pozerať s porozumením. No, dobro došli!

Ja som poslal do Sme toto leto článok „Klimatické zmeny z pohľadu klimaskeptika“, ale odmietli mi ho uverejniť s odôvodnením, že oni považujú to, že otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou za fakt rovnako istý, ako je dobitie Bastily. Vyvolávajú diskusiu na témy ako pedofília alebo pornografia, ale klimaskepticizmus je už pre nich za hranou. Diskusiu o tom, čo je príčinou globálneho otepľovania nepripustia, lebo by to mohlo mať zrejme zlý vplyv na morálku ich čitateľov. V týchto dňoch vysielajú televízie ich reklamný spot, kde jeden zo sloganov znie: „Sme otvorení.“ Čo na to povedať? Ja mám pocit, že tieto kedysi slušné noviny sa menia na akúsi mediálnu sektu. Už nehľadajú pravdu, už ju vlastnia.

Možno sa nabudúce dočkáme od nich článku o pedofilnom porne alebo o nejakom nekrofilovi (mňa by to už neprekvapilo), ktorý pracuje ako počítačový technik, ale má tú životnú smolu, že ho priťahujú len mŕtve ženy a kvôli tomu, že v našej spoločnosti panujú voči tejto forme inakosti (slovo inakosť by som zvlášť zdôraznil) silné predsudky, musí sa chudák skrývať a len s veľkými ťažkosťami sa mu darí jeho túžbu uspokojovať. Privítal by zmenu zamestnania. Sníva o práci na patológii alebo v márnici. Spojil by tak príjemné s užitočným. Nie je veľa ľudí, ktorí majú to šťastie, že sa ich záľuba stala zároveň aj ich zamestnaním. Musí však čakať, lebo momentálne nie je v jeho vysnívanom odbore voľné miesto. Inak je to však veľmi slušný človek, platí dane a vedie usporiadaný život. K nadriadeným je lojálny a v kolektíve obľúbený. Alebo prinesú rozhovor s kanibalkou (samozrejme zo skrytou identitou), toho času vo výkone trestu, ktorá najprv roky vyvárala svojmu manželovi tie najvyberanejšie jedlá a potom, keď už bol poriadne vykŕmený, tak ho zaklala a zjedla. Jeden študent mi povedal, že v Nemecku, v krajine ktorá je pre nás vzorom, je dnes možné si prenajať diskrétne ovcu alebo iné zviera a nikto sa vás nepýta, čo s tým zvieraťom robíte. Progres skrátka nezastavíte.

Nie som si istý, čo Sme sériou článkov o pedofílii  a pornografii sledovalo. Či to bola len provokácia s cieľom upozorniť na seba a zvýšiť klesajúcu čítanosť podľa wildeovského „Nech sa o mne hovorí, aj keby sa o mne malo hovoriť dobre“ alebo redaktorov skutočne viedol úprimný záujem a kresťanská (?) láska k pedofilom a pornonegramotným ženám.

V tomto druhom článku „Cesta do hlbín progresívcovej duše“ budem analyzovať politické, filozofické a teologické názory M. Trubana, M. Šimečku, Z. Čaputovej a O. Pietruchovej. Cieľom je povedať niečo o progresivizme ako takom, pričom si nerobím nárok na vyčerpávajúcu charakteristiku tohto spoločenského fenoménu. Nie som ani Trubanológ, ani Šimečkológ, ani Čaputológ, ani Pietruchológ. Pri svojich analýzach vychádzam z niekoľkých článkov, správ alebo videí, ktoré som k tejto téme zachytil v médiách. V článku sa okrem iného dozviete, ako by mohla vyzerať progresívna verzia slovenskej hymny a v závere sa pokúsim dať odpoveď na otázku, či má aj progresívec dušu.

Vzhľadom na väčšiu dĺžku som článok rozdelil na viac častí, ktoré budem publikovať s odstupom niekoľko dní.

Miništrant alebo libertín?

Pri písaní tejto kapitoly som vychádzal z troch článkov: od Michala Magušina z Týždňa „Najviac si cením slobodu“ (To je vlastne rozhovor s Trubanom), od Ľudmily Lackovej z Plus 7 dní „Cesta k „zopičeniu““ a od Karola Kardoša zo Zem a vek „Michal Truban“. A ešte som si k tomu pribral videjko, v ktorom Truban reaguje na nacionalistku Líviu.

Počas štúdia na strednej škole založil M. Truban webhostingovú firmu Websupport (prenajímal priestor na svojich serveroch), vďaka čomu bol veľmi úspešný a tak isto aj zbohatol. Firmu predal za viac ako desať miliónov a sumu si rozdelil so svojím spoločníkom. Problém s peniazmi teda on a ani jeho strana nemajú. A keby aj nejaké peniaze chýbali, tak doložia bohatí strýcovia z Esetu (Inak Eset je aj egyptské meno bohyne Izis. Neviem, či je to náhodná zhoda alebo je v tom úmysel.).

K. Kardoš píše, že v podnikateľských začiatkoch sa pohyboval na hrane hackerstva, ale bol dobrým hackerom, ktorému ide o zlepšenie bezpečnosti internetu, tak ako Jánošík bol dobrým zbojníkom, ktorému nešlo o vlastné obohatenie, ale o spravodlivejšiu distribúciu bohatstva.

„Ako možno zistiť pri prezeraní archivovanej zmazanej Trubanovej stránky Blackhole prostredníctvom Wayback  Machine, v roku 2003 sa tam pochválil s postupom, ako sa dostať k zaheslovaným fotografiám na Pokeci. Na to mu prišiel email, aby do 24 hodín stiahol článok, inak na neho podajú trestné oznámenie. Truban článok schoval, no potom si to rozmyslel: „Keďže chyba bola odstránená, článok splnil svoju úlohu (opäť sa trošku zvýšila bezpečnosť, v konečnom dôsledku môžu byť eTechnologies rady).“

V júli 2006 polícia zhabala server hysteria.sk v súvislosti s vyšetrovaním hackerského útoku na Národný bezpečnostný úrad. O zhabaní servera informovala stránka Blackhole, na ktorej hackeri koncom apríla 2006 krátko po útoku podrobne opísali spôsob preniknutia do NBÚ. O necelý rok v júni 2007 polícia na niekoľko hodín či dní zhabala servery Websupportu, poskytujúceho webhosting už viac ako 3500 klientom a aj Blackhole akejsi Trubanovej sociálnej sieti hackerov.

„Uvedomil som si, že máme v rukách veľkú moc. V priebehu pár dní sme sa mohli nabúrať do systémov našej konkurencie. Zobrať im databázu s klientmi a internými informáciami. Zmazať im všetky dáta a znefunkčniť služby,“ napísal neskôr Truban, čo mu chodilo po rozume. Niekomu inému napadlo zase hacknúť Blackhole.“

Okrem hackerstva sa v rámci voľnočasových aktivít venoval aj drogám. Pre progresívcov sú drogy akýmsi symbolom slobody. Kto berie drogy, porušuje určité spoločenské tabu, vymaňuje sa spod kontroly mocenských mechanizmov spoločnosti a vo svojom opojení je slobodný. Okrem Trubana sa k užívaniu drog priznal aj M. Poliačik a ja si myslím, že v tej strane bude takých viac. Oni majú ten svoj liberálny postoj: ak aj niekto berie drogy a nikomu neubližuje, tak je to len jeho vec, nech si každý žije ako chce a nestará sa druhým do života. Možno práve drogy budú achillovou pätou strany PS.  Chcú priniesť zmenu, chcú robiť slušnú politiku za ľudí, ale slabosť pre drogy ich môže potopiť.

Na Trubanovi ma zaujalo aj tetovanie. Je to moja obľúbená téma. Napísal som o ňom na Postoji už 4 články. Tetovanie majú aj M. Poliačik a R. Baťo. Možno aj iní progresívci, neviem, nezaujímal som sa o to. Zdá sa, že mať tetovanie je progresívne. Generácia hipsterov, odchovaná na počítačoch a veriaca vo vedecké štúdie namiesto Biblie, sa tetuje ako nejakí austrálski domorodci. Tetovanie je z estetického hľadiska nešťastná móda (rovnako ako móda roztrhaných nohavíc), ktorá však dnes  symbolizuje modernosť, novosť, ale aj rebéliu, vzburu voči pravidlám a zaužívaným hodnotám a tradíciám, ktoré bránia „pokroku“. Možno preto progresívcom konvenuje. Mať tetovanie dnes znamená držať krok s dobou, byť trendy. Kto má tetovanie, ten dáva najavo svoju slobodu, slobodomyseľnosť, nekonvenčnosť, neformálnosť.

Zaujímavý bol Trubanov „duchovný“ vývoj. V období neskorej puberty sa u neho rebélia typická pre tento vek prejavila kritikou náboženstva. Ako 18 ročný mával vášnivé debaty s miestnym kňazom, keď mu vytýkal, že práve on hovorí o rodine, keď žiadnu nemá. Táto Trubanova námietka je pomerne povrchná. To, že kňaz nemá rodinu, nie je dôvod, aby nemohol presadzovať rodinu ako hodnotu. Údelom katolíckeho kňaza je celibát, ale to nie je spôsob života vhodný pre všetkých členov spoločnosti. Pre väčšinu ľudí je práve vhodné žiť v stáročia overenom modeli prirodzenej monogamnej rodiny otec mama deti. Väčšina kňazov toto vie a presadzuje. Povedať, že kňaz nemôže hovoriť o rodine, lebo sám rodinu nemá, je ako povedať, že lekár, ktorý sám nemal niečo zlomené, nemôže liečiť zlomeniny. Práveže kňaz vďaka tomu, že má od rodinných vecí odstup, môže niekedy chápať jej problémy a jej zmysel hlbšie než jej členovia. A nie je ani celkom pravda, že kňaz nemá rodinu. Nie náhodou je kňaz označovaný ako otec, pretože je duchovným otcom svojich veriacich. To sú jeho (duchovné) deti, jeho rodina. V istom zmysle je jeho rodinou celá cirkev. Vzťah k žene je kompenzovaný vzťahom k Panne Márii a v mystickom zmysle je duša nevestou Kristovou. Mystici ako napr. Páter Pio hovorili o Kristovi ako o svojom nebeskom ženíchovi. V snubnej mystike sa používa na spojenie duše s Kristom označenie mystická svadba.

Truban sa stal ateistom na vysokej škole pod vplyvom zážitku slobody a stretnutí s určitými ľuďmi. Jeho dovtedajšia viera mu pripadala zvyková a neautentická. On vyriešil tento problém tým, že sa tejto formy náboženskej viery vzdal, nenahradil ju však nejakou hlbšou formou viery, ale pre neho oslobodzujúcim ateizmom. Keby mal Truban určitú hĺbku, mohol ísť aj inou cestou alebo inými cestami. Mohol si napr. kúpiť knihy od Terézie z Avily, od Jána z Kríža alebo Terézie z Lisieux, ktoré vydalo Karmelitánske vydavateľstvo a dať sa na štúdium kresťanskej mystiky. Mohol začať meditovať a stať sa mystikom. Alebo, ak je intelektuálne založený, mohol si zaobstarať knihy od Tomáša Akvinského a študovať kresťanskú filozofiu. Tomáš Akvinský, napriek tomu (alebo skôr vďaka tomu), že veril v Boha,  bol jedným z najrozumnejších ľudí, akí kedy žili. Tretia možnosť pre Trubana bolo ísť cestou činu. Venovať sa charite alebo ísť ako misionár do Afriky a tam možno aj získať palmu mučeníctva. Nikde však nie je napísané, že by nemohol cestu ducha, rozumu a činu aj skombinovať. Keby bol chcel, keby mal hĺbku. Lenže on nechcel. Ateizmus mu osobnostne vyhovoval zrejme preto,  lebo kladie menšie nároky na charakter človeka. Boh vidí všetko, aj to čo sa odohráva v skrytosti nášho vnútra. Na druhej strane pred ľuďmi sa dá všeličo ukryť.

Ak sa Trubanovi jeho viera a viera jeho okolia zdala zvykovou a neautentickou, potom riešením nebolo tejto viery sa vzdať, ale zatiahnuť na hlbinu. Tu sa však prejavila hĺbka resp. plytkosť  Trubanovej osobnosti a zvolil si širšiu a ľahšiu cestu. Z Pavla sa stal Šavol.

Truban hovorí, že mu veľmi pomohlo, keď prijal, že po smrti nebude nič, nijaké nebo, ani peklo. Bolo to pre neho oslobodzujúce. Dovtedy sa bál toho, čo bude po smrti.

Pred asi siedmimi rokmi ma zaujala správa, že v Budapešti bol odhalený vojnový zločinec Lászlo Csátary. Csátary sa na východnom Slovensku podieľal na deportáciách židov do koncentračných táborov. Pred spravodlivosťou sa mu však podarilo uniknúť. Živil sa ako majiteľ starožitníctva alebo zlatníctva a odhalený bol až vo veku viac ako 90 rokov. Krátko po začatí súdneho procesu zomrel.Vidíme tu teda veľkú nespravodlivosť. Ľudia, ktorých Csátary pomáhal deportovať do táborov, kde boli buď zabití, alebo pracovali v ťažkých podmienkach ako otroci, neboli žiadni zločinci. Väčšinou to boli slušní ľudia, ktorí si žili svoje životy, kým ich z nich nevytrhla smrtiaca fašistická mašinéria. Neurobili nič také, na základe čoho by ich mal postretnúť takýto osud. Na druhej strane, jeden z tých, čo to spískal, čo sa na tomto zločine podieľal, nebol nijako potrestaný a ani odsúdený, keďže skôr ako bol vynesený rozsudok, zomrel. Žil blahobytným životom príslušníka vyššej strednej triedy. Nevinní ľudia boli kruto potrestaní, vinník a zločinec, unikol trestu a prežil pokojný život. To je predsa nespravodlivé! Ateista by na to povedal: „S tým sa nedá nič robiť. Svet je nespravodlivý! Niet spravodlivosti. Treba sa s tým zmieriť!“ Keby to bolo tak, potom by to vážne spochybňovalo akékoľvek naše morálne snaženie. Načo sa snažiť byť dobrým človekom, keď vás niekto za to ešte potrestá a darebáci sa vám smejú do očí. Morálna snaha za takýchto okolností je zbytočná a priam absurdná.

Jediný zmysel by to dávalo vtedy, keby existovala spravodlivosť a tá môže existovať len vtedy, keď existuje posmrtný život a potom môže byť utrpenie tým ľuďom, ktorí zomreli alebo trpeli v koncentračných táboroch nejako vykompenzované a vinník, ktorý unikol pred nedokonalou pozemskou ľudskou spravodlivosťou, môže byť spravodlivo potrestaný po smrti spravodlivosťou božskou, pred ktorou niet úniku.

Ateisti sa niekedy tvária ako silné osobnosti, ktoré nepotrebujú barličku viery v Boha či posmrtný život. Lenže z pohľadu náboženstva vlastne títo ľudia odmietajú prijať zodpovednosť za svoje činy aj po smrti. Smrťou sa nič nekončí a ja budem niesť zodpovednosť za svoje činy, či už v dobrom alebo zlom, aj po smrti. Tak to chce spravodlivosť a volanie po spravodlivosti je oprávnenou požiadavkou, lebo spravodlivosť je niečo dobré, hodnotné. Preto ten, kto žiada spravodlivosť aj po smrti, je v práve.

Keby bol Diabol duchovným učiteľom človeka, potom jedno z presvedčení, ktoré by mu vnukol je, že po smrti nič nie je. Lebo potom by človek mohol napáchať horu zlých skutkov a pokiaľ je dosť mocný, aby nemohol byť postavený pred súd (napr. Stalin) alebo je tak šikovný, že sa mu na to nepríde, smrťou bude všetko zmazané. Zlo nebude potrestané, ale ani dobro odmenené.

Truban sa bál toho, čo bude po smrti. Tento jeho strach si viem vysvetliť len dvoma spôsobmi: buď mal niečo na rováši a bál sa, že za to bude pykať alebo bola jeho viera nekonzistentná, pretože ak verím, že Boh je milosrdný a spravodlivý, potom čoho sa mám báť. Vari spravodlivosti a milosrdenstva? Každý predsa po smrti dostane to, čo si zaslúži. Ak nie som nejaký veľký a nenapraviteľný hriešnik, potom sa nemám prečo báť zatratenia.

Je možné, že Trubanova predstava Boha nebola kresťanská a zodpovedala skôr pohanstvu. Zrejme si predstavoval Boha ako nejakého náladového orientálneho despotu, ktorý sa vyžíva v mučení nevinných ľudí. Truban sa teda zriekol viery, ktorá bola formálne kresťanská, v podstate však pohanská a potom hovoril, ako mu to pomohlo. A tak by sme mohli s Chestertonom povedať: Kresťanstvo bolo aj v tomto prípade odmietnuté bez toho, aby bolo vyskúšané. Truban mal zrejme predstavu o posmrtnom živote, ktorá zodpovedala skôr starogréckemu bezútešnému Hádu, než kresťanskej predstave o nebi, očistci a pekle. A tak bolo pre neho prijateľnejšie sa viery v posmrtný život vzdať, ako si predstavovať, že jeho tieň bude v záhrobí za riekou Styx bezcieľne blúdiť spolu s tieňmi Achilla, Ajaxa, Hektora alebo Médei.

Truban v rozhovore pre Týždeň povedal, že najviac si cení slobodu. Otázka potom je, prečo sa ženil. Veď ženba znamená predsa obmedzenie slobody a vedie k zodpovednosti a záväzku. Chlap, pre ktorého je sloboda najvyššou hodnotou by sa ženiť nemal, lebo keď si odmietne odoprieť určité veci či pôžitky, môže sa dostať do rozporu s právami a záujmami manželky. A pokiaľ tá manželka nie je omnitolerantná ultraliberálka, ktorej je jedno s kým a za akým účelom sa jej manžel stretáva, výsledkom musí byť nevyhnutne rozvod.

V rozhovore hovorí, že najdôležitejším predpokladom šťastného života je, aby bol človek vyrovnaný sám so sebou a potom je to rodina a partneri. To mi celkom nesedí. Ak je rodina pre neho taká dôležitá, prečo sa rozvádzal resp. prečo neurobil maximum pre udržanie svojho manželstva? Tak isto mi nie je celkom jasné, prečo nehovorí o partnerovi, ale o partneroch. Má snáď na mysli polygamný vzťah alebo si myslí, že pre zdravý manželský život je potrebné, aby mal chlap aspoň jednu milenku? Vysoko ceniť osobnú slobodu a zároveň rodinu sa mi zdá byť v každom prípade trochu rozporuplné, lebo keď má niekto ženu a deti, tak si už nemôže dovoliť toľko, ako keď je sám.

Podľa vlastných slov našiel oveľa spokojnejší a voľnejší život bez kresťanskej viery v Boha. Často to vraj ľudí strašne obmedzuje v ich rozkvete. Ten druh folklórnej viery sa mu zdal skôr zväzujúci.

Oberá kresťanstvo skutočne človeka o slobodu? Podľa mňa nie. Je pravda, že kresťanstvo zakazuje také veci ako je klamstvo, podvádzanie, kradnutie, partnerská nevera, drogy, prejedanie sa a pod., a v tomto zmysle by sme mohli povedať, že naozaj obmedzuje slobodu človeka. To je však len povrchný pohľad. Vezmime si také obžerstvo. Pre niekoho je to, že sa môže neobmedzene obžierať, slobodou. Áno, navonok je takýto človek slobodný, ale vnútorne slobodný nie je, lebo je vlastne otrokom svojho žalúdka, svojich chuťových pohárikov, svojich túžob (a možno démonov). Kresťanstvo môže zakázať takéto správanie, ale len preto, aby človeka vnútorne oslobodilo. Ten, kto sa dokáže v jedle ovládať, ten je v tomto zmysle vnútorne slobodný. Je, obrazne povedané, pánom vo svojom dome.

Človek, ktorý si cení slobodu, nemá kvôli tomu dôvod kresťanstvo odvrhnúť, jedine, že by mal v pláne robiť určité veci, ktoré kresťanstvo zavrhuje ako nemorálne.

Jeho exmanželka Dominika Trubanová povedala: „Keď ste s niekým 12 rokov, jeho sny sa stanú vašimi. Paradoxne sú to teraz moje slová a nie toho druhého činy, ktoré im môžu uškodiť.“ Nepovedala v čom, ale mohlo by sa to týkať financovania Čaputovej kampane. Trubanovej slová naznačujú, že ani progresívci nie sú také neviniatka, ako sa tvária. Pokiaľ viem, plánuje vydať cd, na ktorom sa plánuje vyspievať zo svojho sklamania.

Druhým Trubanovým strachom bola otázka, či sa dokážeme správať morálne, keď nemáme božie prikázania. Nakoniec to vyriešil takto: „Pochopil som, že to v sebe mám vďaka výchove od rodičov, aj keď som prestal veriť v Boha. Na mojom morálnom správaní sa nič nezmenilo.“ Truban vlastne hovorí, že človek nepotrebuje božie prikázania, pokiaľ ho jeho rodičia vychovali v duchu týchto prikázaní. Tým ale nepriamo priznáva, že tieto prikázania sú predsa len dôležité, lebo keby ho rodičia nevychovali v kresťanskom duchu, potom by v sebe morálku nemal. A keby jeho rodičia božie prikázania nepoznali, podľa čoho by ho potom vychovávali? Teda predsa len musia existovať nejaké božie prikázania a bez nich by ani ateista nevedel, čo je správne a čo nie. Truban o sebe hovorí ako morálnom človeku, ale podľa toho, čo sa dnes o ňom verejne vie, to až taký svätúšik nie je. Vždy, keď niekto hovorí o sebe, aký je dobrý, slušný človek, tak to treba brať s rezervou.

Truban na diskusných fórach vystupoval pod menom Blackhole teda čierna diera. Z tej doby pochádzajú niektoré jeho pozoruhodné diskusné príspevky. Budúci politik napísal aj:

„Osobne si myslím, že ako ľudia máte milióny oveľa účinnejších spôsobov, ako ovplyvniť svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí, ako ísť voliť. Raz si váľaš gule, tak ti nepomôže ani Hitler. Naopak, keď makáš za cieľom a si šikovný, tak si poradíš všade. Riešiť také tragédie, že keď zvolia Mečiara, je koniec sveta a tak ďalej. Už pomaly o nič nejde. Rudka (Schustera- J. B.) sme si zvolili a ako sa zopičil. O ostatných ani nehovorím.“

„Tí, čo ma poznajú, vedia, že ja politiku neznášam a pokladám ju za jednu z najhorších vecí, aká chodí po tejto planéte. Za druhú najhoršiu vec pokladám trápny lokálpatriotizmus a národovectvo.“

V tomto výroku sa nepriamo priznáva k svojmu európanstvu alebo kozmopolitizmu, lebo národovectvo neznáša.

„Minule sme sa ako asi všetci s kamošom  len tak krčmovo popri bikovom tréningu bavili o tom, aká je demokracia na pi.., ale že neni nič lepšie. Riešili sme, že hlavný problém je to, že voliť môžu všetci a či by to pomohlo nejako osekať. Prišiel s celkom zaujímavou myšlienkou, že by sa to odvíjalo od výšky daní, ktoré platí. Samozrejme by sa to dalo všelijako opatchovať, že to bude platiť len do určitej výšky... Vlastne by si mal mať právo rozhodovať pomerne tým, koľko prispievaš. Napadajú vám nejaké ďalšie veci alebo nemáte link na štúdiu, ktorá by to rozoberala?“

K tomuto Trubanovmu príspevku sa už vyjadrili mnohí. Mňa zaujala skôr tá posledná veta, kde si pýta link na štúdiu. Často je to tak, že ľudia, ktorí neveria Bohu a Biblii, veria všelijakým pochybným štúdiám. Niekedy nepotrebujete štúdiu, ale stačí vám zdravý rozum, teda ak nejaký máte, a hneď pochopíte, že niečo je blbosť. A často je to tiež tak, že títo ľudia, ktorí sa radi odvolávajú na štúdie, tak len na tie, ktoré potvrdzujú ich vopred zaujatý názor a tie, ktoré mu protirečia, ignorujú.

Ako sa stavia k týmto svojim výrokom dnes? Jeho dnešný postoj k nim by sa dal vyjadriť slovami: „Čo bolo, bolo, terazky som precedom.“

Videjko

Pred niekoľkými mesiacmi zarezonovala v slovenskej spoločnosti reklama na švédsku pálenku Absolut vodka. Hlavnou hrdinkou reklamy bola mladá Slovenka Natália v ľudovom kroji, ktorej tata pochádzal z Afriky, kam aj odišiel, lebo na Slovensku sa necítil dobre a mama bola biela Slovenka. Reklama mala provokatívny charakter. Robila zo Slovenska viac multikulti krajinu než v skutočnosti je. Na túto reklamu reagovala mladá nacionalistka Lívia a na ňu potom zase reagoval Truban.

Podstata je v tom, že reklama pracuje so stereotypmi. Keby ste robili reklamu, ktorá sa odohráva v Bavorsku, tak by ste tamojšieho obyvateľa nezobrazili ako indiána, ktorý má na hlave čelenku z pier, tvár a telo má pomaľované, na sebe má len bedrové rúško, v jednej ruke oštep, v druhej luk a šípy (Aj keď ako sledujem vývoj Nemecka, tak Nemcom by hádam aj lichotilo, keby si ich niekto predstavoval takto. Možno je to otázka budúcnosti.), ale zobrazili by ste ho v krátkych kožených nohaviciach s trakmi, typickým klobúčikom atď. Keby bol Bavor zobrazený prvý spôsobom, musel by na vysvetlenie dodať: „Som Jaguárí zub a aj ja som Bavor. Bavorsko už dávno hrá všetkými farbami.“ Inak by sme ho ako Bavora nedokázali rozpoznať. Práve na to sú dobré stereotypy.

Neupieram Natálii z reklamy právo považovať sa za Slovenku, nie je však typickou Slovenkou, lebo národ v našich podmienkach je do istej miery aj rodové príbuzenstvo vyznačujúce sa typickým vzhľadom. Nemám problém s tým, keď na Slovensku žijú černosi (afroslováci) alebo miešanci, ale títo ľudia nie sú typickými obyvateľmi Slovenska.

Truban vo svojom videjku ocenil, že Lívia sa na reklamu ozvala, čo je pre liberálov také netypické, lebo oni ľudí s názormi ako je Lívia nevedia vystáť. Najradšej by ich umlčali a zatlačili niekam na okraj spoločnosti. Svoje videjko poňal ako diskusiu s Líviou, ale samozrejme, že o žiadnu diskusiu resp. dialóg nejde. Je to len Trubanov monológ, kde púšťa časti Líviinho videjka a potom ich komentuje. Na skutočnú diskusiu by sa musel s Líviou stretnúť osobne, aby mohla reagovať na jeho repliky. Svoj komentár začal morálnym apelom, že by sme nemali na seba hneď útočiť a byť na seba zlí, hoci Lívia na nikoho neútočila, ona len ironizovala spomínanú reklamu. Nebudem rozoberať celé videjko, len jednu pasáž, kde Truban obhajuje multikultúrny charakter západnej civilizácie. Spomenul ako pozitívny príklad multikulturalizmu to, že autormi stránky youtube sú traja ľudia s migračným pozadím. To je zavádzajúci príklad, lebo Lívia asi nemá problém s tým, že niekde v Nemecku žije nejaký Bangladéšan, ale asi jej vadí masová migrácia, ktorá na najhlbšej úrovni mení charakter Západu.Truban tak reaguje na slameného panáka. Jeho reakcia na Líviu vyznieva povrchne.

Záver

Na základe toho, čo som si o Trubanovi prečítal alebo som počul od ľudí, ktorí ho poznajú, sa mi javí ako rozporuplná osobnosť. Na jednej strane je to dobrodruh a povrchný človek, na druhej strane aj človek charizmatický, organizačne a komunikačne zdatný a vizionár. Myslím, že aj jeho angažovanie v politike je pre neho len ďalší adrenalín, ďalšie dobrodružstvo. Pre takýchto ľudí je typické, že si nie celkom uvedomujú širšie súvislosti a dôsledky svojich činov.

Progresívci chápu slobodu v zmysle od niečoho a nie k niečomu (Vidno to práve na Trubanovi). Pre nich sloboda znamená robiť si, čo chcem, bez ohľadu na pravidlá. Preto by chceli, aby pravidlá boli čo najvoľnejšie. Lenže toto nie je sloboda, to je svojvôľa. Pri takomto chápaní slobody by sa spoločnosť rozpadla na rôzne frakcie alebo dokonca na jednotlivcov. Liberalizmus a slobodomyseľnosť v tomto ponímaní sú len zásterkou na zakrytie egoizmu a ľahostajnosti. Tak ako sme v spoločnosti jednotlivci, tak zároveň tvoríme aj jeden celok, sme navzájom prepojení.

Truban má reálnu šancu stať sa na budúci rok premiérom. Mňa to neteší, lebo si myslím, že post prezidenta či premiéra nie je vhodný pre začiatočníka v politike. Navyše, Truban reprezentuje ideový a politický prúd, ktorý je mne a väčšine Slovákov cudzí. Ak by si niekto zo súčasnej opozície zaslúžil premiérsky stolec, tak je to podľa mňa Sulík, lebo ten si to skutočne odmakal a má aj najlepšie osobnostné predpoklady. Hovorím o Sulíkovi, nie o jeho strane, to je druhá vec. Sulík viackrát ukázal, že dokáže obhajovať národné záujmy Slovenska a má v tomto smere jasné predstavy.

Nasledovať bude kapitola „Európan“ o Michalovi Šimečkovi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo