Obchod so strachom

Obchod so strachom

Celá história politiky už od ranných počiatkov demokracie má jednu spoločnú črtu. Už prví vládcovia chápali, že ľudia, ktorí sa niečoho boja, sa ľahšie ovládajú. Preto sa naučili obchodovať so strachom. Predávali strach z Boha alebo bohov, strach z iných národov, kultúr, vnútorných alebo vonkajších nepriateľov. Zistili, že je ťažké hľadať riešenia rôznych problémov. Omnoho jednoduchšie je ukázať na niekoho prstom, povedať: on za to môže. Zvoľte ma a ja im ukážem.

Spoločným menovateľom týchto obchodníkov so strachom je ten, že útočia na najnižšie ľudské pudy. Nepredkladajú riešenia, alebo predkladajú len okrajové frázy, ktoré majú v človeku, ktorý používa aspoň trochu svoje kritické myslenie, vzbudiť pocit dôvery. Pozornejšie skúmanie a racionálna diskusia však všetkých týchto obchodníkov vyzlečie úplne donaha. Argumenty nahradí nenávisť, osobné invektívy a ničím nepodložené obvinenia. Keď nič iné nezaberie, hľadajú sa gramatické chyby, osobnostné vady a žiaľ, najčastejšie, bohapusté výmysly a klamstvá.

V dnešnej dobe je obchod so strachom na vrchole popularity. Ľudia neveria, že sa niečo zmení, začínajú pochybovať o demokracii, pritom si ju ničia sami tým, že volia obchodníkov so strachom namiesto obchodníkov s riešeniami. V deň, keď prestaneme veriť, že demokracia funguje, ju stratíme. Modlím sa, aby tento deň neprišiel. Aby sme prestali vyhľadávať obchodníkov so strachom. Aby sme hľadali riešenia, nebojovali proti, ale za. Priniesli ľudom spravodlivosť, nie strach a nenávisť.

„Vyššie dôchodky namiesto dávok pre migrantov“ sľubuje pán Uhrík na billboarde vedľa cesty, po ktorej chodievam. Opýtal som sa teda môjho kamaráta, utečenca z Iraku, koľko že im to ten náš štát dáva, že sú naši dôchodcovia ochudobnení. Jeho odpoveď ma nijako neprekvapila. Nedostávajú nič. Jeho rodičia chodia do práce, jeho najstarší brat tiež, on sám popri štúdiu brigáduje a jeho dvaja mladší bratia študujú. Bez dávok. Aké dávky chce pán Uhrík imigrantom zobrať, je mi teda záhadou. Medzinárodná politika. Keby Rusko zaútočilo zakaždým, keď to nejaký expert predpovedal, pravdepodobne by sme sa už všetci učili spievať „sojuz nerušivyj“. Na strane druhej sú tu samozrejme okupanti z NATO, ktorí nás spolu so šorošom manipulujú a deň po dni sa ako muchy zamotávame do zákernej a lepkavej pavučiny tajomných iluminátov, Vatikánskych a Židovských bankárov, ktorí na nás posielajú chemtrails, aby ovládali naše myšlienky. Ohrozenie rodiny nevidíme v dlhovej kríze, kde na Slovensku má  1,1 milióna ľudí exekúciu, kde vyše 20% domácností žije v energetickej chudobe, v alkoholizme, nevere, v prebujnelej korupcii, ale v právnej úprave pri nahliadaní do zdravotnej dokumentácie a dedení medzi dvoma homosexuálmi. Ohrozenie Kresťanstva nevidíme vo vlažnosti svojej viery, vo svojej vlastnej hriešnosti, v nenasledovaní Krista, uprednostňovaní samého seba, ale v pokojnom dialógu s liberálmi, moslimami, ateistami. Radostná zvesť Evanjelia sa na Slovenskej konzervatívnej scéne zmenila. Už nepočujem z úst najväčších bojovníkov za Pána: „Boh tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“. Počujem, ako treba odsudzovať homosexuálov, liberálov a samozrejme, hlavne kresťanov, čo chcú žiť medzi a s hriešnikmi v láske a porozumení. Mrzí ma, že sa pritom odvolávajú  na Boha, či na cirkev. Cirkev jasne hovorí, ako má kresťan pristupovať k homosexuálom, k hriešnikom, k ateistom aj k liberálom. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o trpezlivosti, porozumení, priateľstve a láske. O prijímaní, nie o odsudzovaní. Posiela nás ako baránkov medzi vlkov. Neposiela nás ako predátorov. Základným porozumením Krista je jeho láska, ktorú nás učí rozdávať aj nepriateľom. Ježiš nepohŕda hriešnikmi, naopak, pohŕda farizejstvom, ktoré si uzurpuje sudcovstvo nad druhými, ktoré si uzurpuje Božiu moc a Pravdu. Kristus dvíha pobehlicu z prachu, ohlasuje kajúcemu sa lotrovi a vrahovi: „ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Milosrdenstvo chcem, nie obetu. Nič mi neosoží púť do Levoče, popredné miesta v kostole, ak nemilujem svojho brata. Ako môžem milovať Boha, ktorého nevidím, keď nemilujem brata, ktorého vidím? Ako môžem vidieť Boha vo Sviatosti Oltárnej, keď ho nevidím v chudobnom pred kostolom, v utečencovi z Iraku, v slobodnej matke, v liberálnom politikovi, v homosexuálovi na dúhovom „pride?“

Preto ťa chcem, milý čitateľ, vyzvať: maj kritické myslenie, nehľadaj strach, nehľadaj boj proti ľuďom. Buď obetavý, čestný, hovor pravdu. Hľadaj tých, ktorí ju hľadajú. Ktorí ponúkajú riešenia, nie konflikty. Nikdy neustupuj z Božích prikázaní a z učenia cirkvi, no nesúď tých, ktorí Boha nepoznajú. Veď preto si tu, aby ho spoznali. Aby si im, ktorí sú zajatí, oznámil, že budú prepustení. Aby si im povedal, že Pán je dobrý. Aj Vás, milí politici, ak si to z Vás niekto prečíta: Buďte svetlom. Buďte soľou zeme. Buďte jednotní, nebojujte proti sebe. Pán si Vás vyvolil, aby ste plnili jeho vôľu. A on neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo