Moja milovaná Zdenka

Moja milovaná Zdenka

Koniec júla patrí v našom liturgickom kalendári spomienke na blahoslavenú sestru Zdenku, prvú Slovenku, ktorá bola vyhlásená za blahoslavenú. Udialo sa tak počas poslednej návštevy sv. Jána Pavla II. na Slovensku, konkrétne v Petržalke dňa 14. septembra 2003, teda na sviatok Povýšenia sv. Kríža.

Ako seminarista som sa tejto výnimočnej slávnosti osobne zúčastnil a veľmi som sa tešil z toho, že moja milovaná Zdenka je takto oficiálne ponúknutá všetkým obyvateľom Slovenska ako orodovníčka i ako inšpirujúca osobnosť. Bolo o nej napísaných veľa textov i jej životopis je ľahko dostupný. V tomto texte by som chcel vyjadriť, čo znamená blahoslavená Zdenka pre mňa. 

So sestrou Zdenkou som sa zoznámil ešte ako gymnazista. Denne som vtedy miništroval vo františkánskom kostole v Trnave. Mal som vo zvyku prichádzať do kostola minimálne hodinu pred svätou omšou, aby som sa stihol v tichu pripraviť na stretnutie s Bohom. V jednu nedeľu som však prišiel nie s hodinovým, ale až dvojhodinovým predstihom. Rozum mi síce našepkával, že je to zbytočné, že kostol bude určite ešte zatvorený, no niečo iné ma doň predsa ťahalo. Aké veľké bolo však moje prekvapenie, keď som kostol našiel otvorený. Vpredu bolo niekoľko rehoľných sestier. Išlo o členky Inštitútu milosrdných sestier sv. Kríža, ktoré prítomným ľuďom rozprávali životný príbeh sestry Zdenky Schelingovej.

Bolo to popoludnie, ktoré zásadne ovplyvnilo môj ďalší život. Sestra Zdenka vstúpila do môjho života a už neprestala byť jeho súčasťou. Priznám sa, že vtedy ma viac ako jej samotný život zaujala okolnosť jej smrti. Zomrela totiž a bola pochovaná práve v mojom meste - v Trnave. Predstava, že by mohla byť nejaká svätica, ktorá je spojená s Trnavou, ma ako správneho lokálpatriota nadchla. 

Postupom času som sa začal viac zaujímať o jej život a jej myšlienky, ktoré ma očarili svojou úprimnosťou a jednoduchosťou. Modlil som sa za jej blahorečenie a pociťoval som jej prítomnosť v mojom živote i životoch ľudí okolo mňa.

Jeden z najsilnejších zážitkov je spojený priamo s mojou rodinou. Môj dedko na jar 2005 ležal na onkológii v Trnave a jeho situácia bola už veľmi vyčerpávajúca nielen pre neho, ale aj pre jeho najbližších. Niekedy v polovici júna ma mama poprosila, aby som sa za neho pomodlil, nech už to utrpenie čím skôr skončí. Po modlitbe kompletória som si vzal do rúk obrázok s relikviou bl. Zdenky, ktorý som mal v breviári. Jednou úprimnou vetou som poprosil bl. Zdenku, aby si dedka už vzala k sebe.

A moja milovaná Zdenka nezaváhala. Dedko, ktorý bol celý život ďaleko od viery v Boha, si podľa svedectva ošetrujúcich sestier dal pred smrťou k svojmu lôžku zavolať kňaza, prijal od neho sviatosti a krátko na to pokojne zomrel. Odišiel z tohto sveta do večnosti presne z tej istej izby na trnavskej onkológii, presne z toho istého miesta, z ktorého 50 rokov predtým odišla do neba sestra Zdenka. Moja milovaná Zdenka si ho teda skutočne vzala k sebe ako som ju o to v jednej úprimnej večernej modlitbe poprosil. A to bola len jedna z mnohých udalostí, pri ktorých som vnímal pomoc sestry Zdenky, za ktorú som jej nesmierne vďačný.

Keď som pred 10 rokmi slávil svoju primičnú svätú omšu, bolo jasné, že iný formulár, ako o blahoslavenej sestre Zdenke nemá šancu. Bol to pre mňa deň, kedy som chcel ukázať na ňu, na moju milovanú Zdenku, patrónku chorých, najmä onkologických pacientov, ale aj patrónku kňazov. Sestra Zdenka je podľa mňa výnimočná a inšpirujúca osoba, ktorá bola natoľko spojená s trpiacim Kristom, že sa rozhodla slúžiť mu v trpiacich ľuďoch, pacientoch o ktorých sa starala. Za pokus o pomoc pri úteku niekoľkých kňazov, služobníkov Krista, bola ona sama uväznená a kruto mučená až takmer na smrť. Ubitá skoro až k smrti vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v živote“.

Chcem aj týmto textom úprimne poďakovať blahoslovenej sestre Zdenke za jej prítomnosť a pomoc v mojom živote i životoch mojich bratov a sestier. Rád by som znova ukázal na ňu, na jej úprimnú vieru a dôveru v Boha, na jej oddanú každodennú kontempláciu Ukrižovaného, na jej neúnavnú a obetavú službu chorým a trpiacim.

Milovaná Zdenka, oroduj za nás!

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo