Peter Maurin - tak trochu iná revolúcia

Peter Maurin - tak trochu iná revolúcia

V dobe kedy na sociálnych sieťach, v niektorých štátoch, ale aj na uliciach sme svedkami neustáleho, hlavne sociálneho radikalizovania verejnosti, dovolím si slovenskej verejnosti cestou Postoja predstaviť muža, ktorý v amerických dejinách znamenal tak trochu inú sociálnu revolúciu

Peter Maurin sa narodil vo Francúzsku v roku 1877 a zomrel 15. mája 1949. Bol vychovávaný v katolíckom duchu. Komplikované sociálne udalosti ho prinútili emigrovať najprv do Kanady a neskôr do New Yorku. Počas tohto obdobia (zhruba do roku 1925) začína študovať katolícke sociálne učenie, špeciálne náuku pápeža Leva XIII. obsiahnutú v encylike Rerum Novarum. 

Chudoba v období pred veľkou hospodárskou krízou konfrontuje veriaceho katolíka s marxizmom a neľudskými podmienkami mestského proletariátu. Maurin pracuje ako robotník a zároveň aj ako učiteľ francúzštiny. Veľa číta a oboznamuje sa dielami Tomáša Akvinského a ich aktualizáciami v podobe tvorby Maritaina a Chestertona. Odmieta marxizmus a hovorí, že boľševický socializmus je pokrvným synom meštiackeho kapitalizmu. Nie sociálny rozmer, ale existencia požiadavky silného štátu, ktorý oberá jednotlivca o slobodu, dôstojnosť a robí z neho anonymné zviera je to, čo vníma ako hlavnú prekážku akceptácie akejkoľvek formy marxizmu. 

Sociálny radikalizmus bol naopak Maurinovi blízky. Počas veľkej hospodárskej krízy sa stretáva s inou významnou osobnosťou amerického katolíckeho hnutia - Dorothy Dayovou. Tu začína vznikať projekt Amerického katolíckeho robotníckeho hnutia, ktoré pretrváva dodnes. Ideovú a intelektuálnu pečať mu vtlačil práve Peter Maurin. Toto hnutie okrem deklarovania sociálnych požiadaviek na základe učenia vtedy už dvoch pápežov Leva XIII. a Pia XI. (Rerum Novarum a Quadragesimo Anno) bolo známe rozsiahlou charitatívnou činnosťou. Jedným z jeho pilotných projektov bola  tzv.  "Greenrevolution"- zakladanie fariem pre chudobných. 

Maurin aj Dayová boli protagonistami myšlienky "minimalizmu"- hnutia, ktoré stojí v opozícii k neriadenému konzumu. Osobnú spotrebu vníma v kontexte minimálnej požiadavky nevyhnutného (známa otázka "kupuješ niečo, lebo to potrebuješ, alebo to len chceš?") V tomto prípade bol pre Maurina veľkou inšpiráciou život sv. Benedikta a Františka z Assisi. 

Do tretice bol súčasťou ich diela časopis "Catholic worker", ktorý tvoril intelektuálne zázemie nemarxistickej sociálnej alternatívy v USA v tridsiatich a štyridsiatich rokoch. Peter Maurin vo svojom diele "Jednoduché eseje" (Easy essays) je oponentom základnej marxistickej štátnej doktríny a sám hovorí, že čím menej štátu, tým lepšie. Na druhej strane vychádza z myšlienok katolíckeho komunitarizmu (teórie o organizácii samosprávnych komunít a zodpovednosti jednotlivca v komunite)  a personalizmu (teória zvýrazňujúca jedinečnosť ľudskej osoby a jej dôstojnosti). Odmieta neriadený konzum a spotrebu jednotlivca. 

Čo sa týka osobnej spotreby, sám žil asketickým životom, ale dôstojne. Súdobé fotografie ho ukazujú ako nevýstredného charizmatického gentlemena, oblečeného veľmi skromne, no zároveň vkusne. Nevyhnutná spotreba a hľadanie lacnejších alternatív pri nákupoch je dnes základnou myšlienkou nového life-stylového trendu "minimalizmu"(pozri heslo frugal minimalist), rozšíreného najmä v západnom svete. 

Peter Maurin nie je oponentom snahy tvoriť (a teda aj zarábať). V dejinách kresťanskej filozofie nenájdeme obranu lenivosti a záhaľky, ale len jej dôrazné odmietnutie a povzbudenie rozvoja človeka prostredníctvom práce. Pre Petra Maurina sa stala téma skôr spotreba a bezhraničný konzum. V kontexte spotreby by sa Maurinove eseje možno dali porovnávať aj so sociálnou trojicou encyklík Jána Pavla II. 

V katolíckom robotníckom hnutí ak Dorothy Dayová bola „exekutívna“ sila, tak Peter Maurin bol jeho ideológom a intelektuálnym autorom. Pramene jeho myšlienok je možno vidieť v troch filozofických prúdoch - komunitarizmepersonalizmeminimalizme. Piliere jeho učenia sú zhodou okolností tiež tri:

  1. Vzdelanosť - intelektuálne diskusie o filozofii, histórii, práve a ekonómii za okrúhlym stolom. Išlo o slobodné diskusie symbolicky zvýraznené okrúhlym stolom. Iba intelektuálne vzdelaný katolík, nebojaci sa slobodnej diskusie aj mimo svojej „bubliny“ môže čeliť sociálnym, resp. politickým výzvam spoločnosti. 
  2. Solidarita a tzv. "domy pohostinnosti"- toto hnutie vytváralo po celých Spojených štátoch komunity, ktoré boli pripravené najprv podávať jedlo chudobných robotníkom a neskôr zabezpečovať sociálne služby vrátane zdravotníckych každému núdznemu. Peter Maurin odmieta dlhové hospodárstvo, a to v tých rokoch zďaleka nedosahovalo dnešné rozmery. Vníma dlhovú špirálu ako základný zdroj sociálneho neporiadku a nespravodlivosti. Nezabúda však na skutočnosť, že za každým dlhom je ľudská chamtivosť. Aj preto si spoločne s Dorothy Dayovou, pokiaľ ide o osobnú spotrebu, dobrovoľne zvolil minimalistický životný štýl. 
  3. Poľnohospodárstvo - predovšetkým Maurin, oveľa viac ako Dorothy Dayová bol protagonistom návratu k poľnohospodárstvu a zakladania malých zelených komunít pre chudobných. Veľmi povrchne by sme mohli povedať, že tieto farmy pripomínajú benediktínske komunity staroveku, alebo izraelské "kibutze". Vo vytváraní komunít však rešpektuje zásadu, že rodina je základňou komunity s významom nie len vo výchove, ale aj v zmysle sociálnej a ekonomickej jednotky.

Pri vnímaní diela Petra Maurina nemožno zabudnúť na prízvukovanie požiadavky slobody. Aj sociálny, katolícky radikál a vynikajúci mysliteľ neignoruje fakt, že základná povinnosť (v najširšom slova zmysle) je sloboda. Integrálny ľudský rozvoj je právo užívať slobodu a to je aj základným rozmerom ľudskej dôstojnosti.Králik v klietke je síce nažratý, ale zbavený slobody a jeho dôstojnosť končí na pekáči. Otázka, ktorá rozdeľuje divoký neriadený kapitalizmus od demokratického, na kresťanstve postaveného kapitalizmu, je otázka sociálnej zodpovednosti. Spoločné dobro má byť koncentrované v rodine, v komunitách a subsidiárne, ak je to skutočne nevyhnutné, aj v štáte. 

Peter Maurin je pre slovenského katolíka skôr neznáma postava. Jeho odkaz v heslách  komunity, vzdelanosti postavenej na tomizme a slobodnom dialógu, minimalizme a filozofii dávania, návratu k dôležitosti poľnohospodárstva, dôstojnosti človeka a solidarite však môže byť veľkou výzvou moderného sveta. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo