Kuffovci a privatizácia, Kuffa o korupcii

Strana KDŽP si hovorí aj „Kuffovci“. Tvrdia o sebe že sú viac kresťanskí ako KDH, proti ktorému bojujú, a v prezidentských voľbách podporovali exkomunistu Harabina. V. Oberhauser, exposlanec za SNS a jeden z najvýraznejších členov KDŽP, ktorá sľubuje aj väčšiu ekonomickú prosperitu Slovenska tvrdí, že naša ekonomika bola v r. 1989 dobrá, a privatizácia po páde diktatúry KS bezkoncepčná. Marián Kuffa povedal niekoľko zaujímavých viet o korupcii.

Zakladatelia strany „Kresťanská demokracia – Život a prosperita“ (KDŽP) od jari 2018 intenzívne kritizujú viac ideologicky než vecne definovaný „liberalizmus“, a z politických strán takmer výlučne KDH. Kritizujú jeho spoluprácu s liberálmi vo vládach SR a v europarlamente. Tvrdia že oni viac a lepšie presadia kresťanské hodnoty, najmä zákaz potratov a boj proti genderizmu. Svoju autoritu a voličov získavajú aj s pomocou kňaza Mariána Kuffu.

Hlavným ekonomickým expertom KDŽP sa zdá byť Viliam Oberhauser, exminister vlády J. Čarnorurského (1990-92). Ako člen SKDH sa podieľal na prvom a najväčšom delení a oslabení KDH. Potom (1998-2002) poslanec NR SR za SNS, ktorá bola hlavným koaličným partnerom Mečiarovho HZDS, potom Ficovho SMERu. V prezidentskej kampani v r. 2004 podporoval Mečiara, v r. 2019 Harabina, ktorý tvrdí, že Mečiar bol najlepším slovenským premiérom. Hojne píše aj na webe Hlavné správy (HS).

Na Postoji uverejnil nedávno blogy „Ako sa založilo rozkradnutie štátu“ (1. 7.2019) a „Ako poškodila bezkoncepčná privatizácia obyvateľstvo Slovenska“ (21. 7.2019) V obidvoch zamlčiava dôležité fakty a prekrúca realitu. Druhý z nich je hlavnou inšpiráciou k napísaniu nasledovného textu.

Polopravda o vyspelom Slovensku

Konštatovanie, že naša ekonomika bola v r. 1989, po 40 rokoch komunistickej vlády v zlom stave označuje Oberhauser za znevažovanie slovenskej ekonomiky a urážku našich rodičov. Niektorí sme však nezabudli, že nedostatkovým tovarom na ktorý sa stáli dlhé rady, alebo korupčne zháňali známosti bol aj toaletný papier, banány a mandarínky, kvalitné mäso i chladničky, stavebnica LEGO aj autá a byty, na ktoré sa čakalo aj niekoľko rokov. O kvalite a sortimente mnohých výrobkov ani nehovoriac. Boli medzi nimi aj dobré, ale väčšina neobstála v konkurencii so západnými.

Píše že „Slovensko nebolo zadlžené. Z ekonomického hľadiska Slovensko patrilo medzi najvyspelejšie štáty východnej Európy.“ Zatajuje že Slovensko tento relatívny úspech dosiahlo ako súčasť Českolsovenska, a v značnej miere aj vďaka tomu. To dokazuje aj fakt, že v r. 1918 tvorila ekonomika Slovenska asi 9-10 % ekonomiky ČSR, čo sa postupne zvýšilo na približne tretinu, zodpovedajúcu pomeru počtu obyvateľov. Neberie do úvahy zadĺženosť na zanedbanej údržbe a vývoji.

Je pravda, že vo východnej Európe sme na tom boli medzi najlepšími – vďaka základom, ktoré položila demokratická ČSR v rokoch 1918-39. Podstatné je, že to autor „zabudol“ porovnať s demokratickou západnou Európou.

Realita 1948 – 1989 - 2019

V roku 1946-48 bola v ČSR podstatne vyššia životná úroveň, kvalita priemyslu aj sociálne zabezpečenie ako v Rakúsku. Po 40 rokoch komunistickej diktatúry to bolo naopak. Po 28 slobodných rokoch, a 26 rokoch štátnej samostatnosti SR, sú v Rakúsku ešte stále trojnásobné platy aj dôchodky ako na Slovennsku.
Údaje z r. 2016-17: Priemerná mesačná mzda v Rakúsku 3 548 €, čistá mzda po zaplatení odvodov a daní 2 320 €, priemerná hodinová mzda je okolo 32 €. (podnikam.sk, 14. 3.2016) Priemerný zárobok v EÚ je 2660 €, v ČR 944 €, v SR 862 €. (podnikanie.sk, 28. 1. 2016) (viac tu: https://www.postoj.sk/21903...

Autor dobre pripomína že priemerný starobný dôchodok na Slovensku je 450 € (pričom väčšina obyvateľov SR ho má nižší, často omnoho), v Rakúsku cca 1150 €. Zle však označil príčiny tohto stavu.

Jednou z hlavných príčin už vtedy bola a podnes je korupcia. To, že rozkrádanie štátu patrí k vlastnostiam komunistov povedal už Stalin (viac tu: https://www.postoj.sk/24829/komunista-ako-svina-v-zahrade-statu ) Rozsah korupcie pod vplyvom Gorbačovovej „glasnosti“ opísala dokonca aj vtedajšia Pravda. Podľa československého Federálneho štatistického úradu občania vo forme úplatkov začiatkom osemdesiatych rokov vyplatili okolo 3-4 miliárd korún. „Na základe týchto presunov peňazí stráca takmer každá domácnosť, ale podľa odhadu odborníkov získavajú len asi 3 % ekonomicky činného obyvateľstva. … Väčšina však nestráca len peniaze, narúša sa jej motivačný systém....“ (Pravda, 7. 2.1989)

Privatizácia – koncept Klaus a spol.

Tvrdenie že privatizácia po roku 1989 bola bezkoncepčná je omyl alebo zavádzanie. „Klausov" koncept bol zaviesť trhovú ekonomiku, ktorá je efektívnejšia ako štátny dirigizmus, a ktorú ako lepšiu hodnotil aj Ján Pavol II. v sociálnej encyklike „Centesimus annus", a dať možnosť zúčastniť sa na tom všetkým občanom. To bolo v zásade dobré, ale v takom rozsahu predtým nikde nevyskúšané.

Jeho hlavným omylom bolo presvedčenie, že ekonomická reforma je primárna a dôležitejšia než morálne a kultúrne hodnoty. (aj než dôsledná reforma štátnej správy a justície) V tom sa zásadne odlišoval od V. Havla, a biskup V. Malý to označil za marxistické myslenie. Prejavil to aj vo vtedy známej vete: „je strašlivě obtížné rozlišit čisté a špinavé peníze, protože to na nich není poznat” Tým fakticky dal priestor komunistom, eštebákom, vexlákom, ľuďom čo zarobili nespravodlivé milióny vďaka komunistickému systému. Pomohla tomu aj nedostatočná reforma (post)komunistickej justície.

Privatizácia – koncept Mečiar a spol.

„Zakladateľ slovenskej štátnosti“ V. Mečiar, ktorý s ňou kládol aj základy nášho právneho a ekonomického systému Klausov koncept značne upravil, ale bez odstránenia jeho hlavných nedostatkov.

Prelomovým bodom transformácie komunistickej ekonomiky a základom štýlu narábania s majetkom novovzniknutého štátu bolo prenesenie kompetencií privatizácie národného majetku z vlády na Fond národného majetku (FNM) za vlády JUDr. Mečiara. Odhlasoval to parlament vedený JUDr. Gašparovičom. Do vedenia FNM dosadila vládna koalícia svojich ľudí, ktorí neniesli zodpovednosť verejných činiteľov, a ktorých verejnosť ani parlament nemohli kontrolovať. Vtedy získali základ svojho bohatstva aj viacerí zo súčasných veľkokapitalistov.

Privatizovalo sa aj za Dzurindovej vlády. O množstve a kvalite hovoria fakty a čísla: V r. 1994-98 (za Mečiara) tak za 31 miliárd sprivatizovali majetok v účtovnej hodnote 109 miliárd korún. Väčšinu nespravodlivo získala hŕstka „vyvolených“, zväčša komunistického pôvodu. Viacerí si na to požičali v bankách (dozorovaných štátom) a nikdy to nevrátili.

Prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 miliárd korún a dostala zaň 256 miliárd, druhá dostala 37 miliárd za majetok v hodnote 28 mld. (Privatizácia - konečná bilancia, Aktuality.sk, 3. 5. 2008 https://www.aktuality.sk/clanok/110500/komentar-privatizacia-konecna-bilancia/ Chybou je, že nikoho z predchádzajúcich tunelárov nevzala na zodpovednosť, a aj banky oživila z daní všetkých občanov.

O konkrétnych prípadoch aj chybách za všetkých vlád by sa dala napísať kniha. Podstatný je celkový výsledok. Mečiarova vláda za majetok v hodnote 109 milárd získala pre štát 28,4 % jeho hodnoty, Dzurindove privatizácie za 107 miliárd získali 273,8 % jeho hodnoty. To znamená, že štát aj napriek mečiarovskému tunelovaniu na privatizácii zarobil. Pokiaľ sa časť z tohto „zárobku“ rozkradla a zle využila, je to dôsledok korupcie, zlého riadenia a zlej justície, v ktorej medzi najvplyvnejšími boli exprezident JUDr. Gašparovič a JUDr. Harabin, ktorého podporujú Kuffovci.

Mieru zodpovednosti ukazuje kto, kedy a koľko vládol. Základy systému v SR kládla prvých 5 rokov Mečiarova vláda, ktorú podporoval aj V. Oberhauser. „Pravicové“ vlády, ktorých súčasťou bola aj postkomunistická SDĽ, aj liberáli, aj KDH, vládli asi 1/3 z existencie SR, a posledných vyše 10 rokov vládne Ficov SMER, a hlavným koaličným partnerom je Dankova SNS.

Oberhauser dobre napísal „že povstávajú noví mesiáši, mnohí z nich synáčikovia komunistov, ktorí nás prenasledovali (dnes sú z nich kapitalisti) a ktorí sa znovu snažia ohlupovaním národa predrať k moci. Zároveň by sa k nim najradšej pridali aj niektorí z tých, ktorí sa o okradnutie národa zaslúžili.“ On sa o to zaslúžil podporou Mečiara a jeho vlády a partnerov vrátane Harabina, a dnes ako ekonomický expert vo svojej už štvrtej strane sľubuje Slovensku prosperitu.

Kuffa o obrátení

Na titulke oficiálnej stránky KDŽP je podnes (26. 7.) aj kázeň kňaza M. Kuffu pred 2. kolom prezidentských volieb z 28. 4. 2019. http://www.kdzp.sk/prihovor-otca-mariana-kuffu-k-udalostiam-na-slovensku/ Povedal tam okrem iného aj niekoľko veľmi dobrých myšlienok o politike a korupcii:

„Nie ten sa obráti, kto sa ospravedlní, ale ten kto zmení správanie. Zachej vrátil štvornásobne to, čo nakradol. Neuspokojil sa s tým, že prestal kradnúť. Takto ani ja ako kňaz nemôžem neprijať nikoho, kto mi povie, že chce bojovať za Božie veci. Môžem ho len povzbudiť. Aj politika...“

Súhlasím, výborne. Príklad mýtnika Zacheja, čiže štátneho úradníka, ktorý pri výkone funkcie nespravodlivo zbohatol, som ako kritérium obrátenia (nie len) exkomunistov a pochybných zbohatlíkov uviedol aj 20. 2. 2019 tu: https://www.postoj.sk/40784/naivni-veriaci-potraty-a-zachranca-harabin Je však veľká chyba, že Kuffa (a KDŽP) ho nepoužil aj na JUDr. Harabina, ktorý roky nielen že konal ako nespravodlivý sudca, ale aj zneužitím funkcie k platu na úrovni predsedu vlády nahonobil ešte vyše 200 tisíc eur, ktoré médiá zdokumentovali. Na ospravedlnenie Harabina stačilo Kuffovi pár viet predvolebných sľubov, že bude bojovať proti genderizmu.

Kuffa o politike

„Tí, ktorí útočia na Cirkev sú častokrát citliví na to, aby sa Cirkev nezaťahovala do politiky. Cirkev ste vy všetci veriaci a preto Cirkev je plne zatiahnutá do politiky cez kresťanov v politike. Problém nastáva, ak títo veriaci nehlásajú a nepresadzujú to, čo je učením Cirkvi.“ (M. Kuffa)

Znova súhlas. Alberto Lo Presti, politológ a univerzitný profesor histórie politického myslenia, riaditeľ Centra Igina Giordaniho v Ríme, uverejnil nedávno skvelý rozhovor s výstižným názvom: „Najväčší problém kresťanských politikov? Chýbajúce znalosti“  https://www.aktuality.sk/clanok/700171/najvacsi-problem-krestanskych-politikov-chybajuce-znalosti-rozhovor/ U kresťanských (aj nekresťanských) voličov je to často ešte horšie. Aj preto, že slovenská cirkev silno zanedbáva výzvu pápežov, zvlášť Benedikta XVI., učiť, vychovávať a motivovať veriacich hodnotiť politiku podľa učenia Cirkvi. Často aj tí spoločensko-politicky aktívni veriaci, vrátane niektorých kňazov a biskupov nepoznajú učenie pápežov o politike, alebo ignorujú jeho dôležité časti. (podstatné zásady učenia cirkvi o politike napr. tu: https://www.postoj.sk/39671/papez-frantisek-o-politike-aj-k-volbe-slovenskeho-prezidenta

Viac krát sa stalo, že texty, kde som argumentoval aj rozsiahlejšími citátmi pápežov najviac odsudzovali práve ľudia z Kuffovho a Kotlebovho fanklubu, ktorí nikdy nekritizujú veriacich, čo volia exkomunistov a Ficov SMER. Niektorí „superkresťania“ aj o takom napíšu že je proticirkevný a znižuje jej autoritu, alebo mi vyčítajú že priveľa citujem pápeža Františka. (napr. tu: https://www.postoj.sk/44698/preco-citujem-papeza-frantiska-a-kritizujem-knaza-kuffu

Kuffa o korupcii

„Je potrebné, aby tí, čo sú vtiahnutí do systému korupcie si boli vedomí, že majú neplatné spovede ak vedia, že v momente rozhrešenia ich čaká o pár dní ďalší úplatok. Je potrebné, aby vedeli, že bez ohľadu na to, čo cez korupciu nakradli, stojí pred ich smrťou úloha nakradnuté vrátiť ako to urobil Zachej. Táto duchovná osveta je ten najsilnejší antikorupčný program, ktorý Slovensko potrebuje. Spoločnosť, ktorá sa nebojí Boha, nebojí sa totiž ani zákonov. Je potrebné, aby politici vedeli, že ich prvou úlohou a poslaním je chrániť najzraniteľnejších a mať odvahu sa postaviť za nenarodené deti. Žiadna recyklácia fliaš nemá pred touto úlohou prednosť.“ (M. Kuffa)

Aj s tým na 100 % súhlasím. Je to v súlade so slovami pápeža Františka, že rovnako treba chrániť život narodený aj nenarodený, že korupcia vedie ku kultúre smrti a treba proti nej aktívne bojovať. Aj že na korupciu najviac doplácajú tí najzraniteľnejší. https://www.postoj.sk/30857/papez-frantisek-korupcia-je-ruhanie-na-slovensku-aj-tradicia

Je veľká škoda, že médiami a internetom sa (do značnej miery aj zásluhou Kuffovcov, Kotlebovcov, ex-Mečiarovcov, Smerákov a webov HS a AZN) šíri len Kuffova kritika protikorupčných manifestácii „za slušné Slovensko“, a nie aj tieto jeho slová o korupcii.

Nemlčať, porozumieť, odsúdiť

Praktický nedostatok Kuffovho „najsilnejšieho protikorupčného programu" je, že pre väčšinu Slovenska tieto slová o hriechu a spovedi nič nezavážia, a takmer nikto neučí veriacich, že toto je aj jedno z hlavných kritérií pri voľbách. Z toho si nič nerobia ani birmovaní komunisti, ani v Moskve vyštudovaní veľkokapitalisti, ani miliardári eštebáckeho pôvodu a právnici ktorí od Ficovlády dostávajú mnohomiliónové zákazky. Ani politici a úradníci, ktorí im tie zákazky korupčne prihrávajú. Ani mnohí ich veriaci voliči, zvlášť ak vidia, že niektorým korupčníkom na ospravedlnenie stačí pár slov o boji proti genderizmu alebo dať „desiatok“ na Cirkev.

Preto nestačí takáto občasná duchovná osveta na kázni v kostole, ale je potrebné aj jasné verejné vyjadrenie predstaviteľov Cirkvi a podpora všetkých, ktorí verejne, v médiach i na námestiach usilujú o spravodlivosť a bojujú proti korupcii. Lebo „Proti korupcii sa nebojuje mlčaním. Musíme o nej hovoriť, verejne odsúdiť prejavy jej zla, porozumieť, o čo tu ide, aby sme sa mohli s rozhodnosťou zasadiť za to, aby milosrdenstvo prevážilo nad podlosťou, krása nad ničomnosťou“ (protikoruopčné video pápeža Františka, tu : http://www.facebook.com/iambondosco/videos/1848767078748030

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo