Donúti hrozba totálneho morálneho rozkladu spoločnosti kresťanov zjednotiť sa ?

Donúti hrozba totálneho morálneho rozkladu spoločnosti kresťanov zjednotiť sa ?

Negatívny posun v morálke nanútený spoločnosti ovplyvnil aj postoje kresťanov. Naplno sa u kresťanov prejavilo „rozdeľuj a panuj“. Napriek ich dominantnému postaveniu majú iba malý vplyv na vývoj spoločnosti. Pomýlená interpretácia lásky k Bohu a blížnemu ich vedie k nesprávnym postojom. Spolupráca si vyžaduje zjednotenie názorov na základné východiská.

Arcibiskup Zvolenský na BHD vo svojom vystúpení povedal, že za uplynulých 30 rokov sa posunul étos (morálka) v spoločnosti tak, že to čo v minulosti bolo normálne je dnes nenormálne a naopak, čo v minulosti bolo nenormálne je dnes už normálne. Bohužiaľ, tomuto sa podriadili aj mnohí kresťania a to je prekážkou ich vzájomnej spolupráce. Jednoducho povedané podarilo sa kresťanov ideove rozbiť a postaviť ich proti sebe podľa známeho hesla "rozdeľuj a panuj" a tak nám stále viac vládnu ideoví protivníci.

Dnes sa to prejavuje tým, že máme kresťanov (progresívni), ktorí prijali morálku totožnú s liberálmi, ďalej „odvážnych kresťanov“, pre ktorých sú najdôležitejšie sociálne problémy, kresťanov, ktorí sú tolerantní k umelým potratom, alebo k žitiu heterosexuálov na divoko bez sviatosti manželstva, pritom podporujú registrované partnerstvá homosexuálov, niektorí aj s adopciou detí, ďalší kresťania na čelo Desatora dávajú prikázanie nepokradneš. Častým javom je tiež, že za blížnych považujú všetkých ľudí, pritom nenávisťou prekypujú k ľuďom s iným presvedčením, alebo pre  spoluprácu s liberálmi sú ochotní obchodovať s obsahom Desatora. Takto sa podarilo to, čo sa nepodarilo komunistom. Liberálna demokracia s presadzovaním morálneho rozkladu domýlila tak kresťanov, že dnes nie sú schopní spolupracovať.

Som síce laik a nevzdelanec v teológii, ale ťažko sa mi čítajú deformované názory, ktoré tendenčne skresľujú kresťanské ideové východiská pre rozhodovanie v spoločnosti a politike.

Kresťanom katolíkom som od narodenia, teda od krstu, a keďže som vyrastal v najtuhších rokoch komunistickej totality a moja rodina bola za komunizmu prenasledovaná, moje vzdelanie v oblasti viery a Cirkvi nemohlo byť na úrovni, akú teraz môžu získať mladí ľudia. V našej dobe sme mali okrem Svätého písma, tak najviac k dispozícii nejaké staré knihy vydané pred rokom 1948 a neskoršie samizdatovú literatúru, alebo tú pašovanú zo zahraničia. Napriek tomu sa mi vidí, že popletenosť dnešných ľudí je omnoho väčšia, ako to bolo u nás pri skromnom vzdelaní našich rodičov, a tak isto aj našom. Ale svoju hlbokú vieru v Boha a úsilie žiť podľa Božej vôle zachovávaním Desatora, to mi dokázali odovzdať.

Nechcem sa zaoberať všetkým oblasťami pomýlenej interpretácie kresťanského svetonázoru, lebo to by bolo veľmi rozsiahle. Vidí sa mi však, že najviac sú deformované komentáre, ktoré sú postavené na problematickej interpretácii kresťanského poňatia lásky, tak k Bohu, ako aj k ľuďom. To, že ani mnohí kresťania v tom nemajú jasno, zneužívajú liberáli v rôznych nátlakových akciách.

Lásku k Bohu zosmiešňujú ako nejaký nekonečný pobyt v kostoloch na kolenách pred obrazmi Boha, či svätých a bezmyšlienkovom memorovaní predpísaných modlitieb. V tomto smere sa mi páči prirovnanie otca Mariána Kuffu, ktorý také konanie, v ktorom nie je úprimnosť a skutočný vzťah, označuje za „nezmyselnú gymnastiku“. Podľa neho láska k Bohu sa prejavuje v plnení jeho vôle, o ktorej ľudí Boh poučil vo svojich svätých knihách, a v nájdení odpovede na otázku „ako môže človek milovať Boha, ktorého nevidí, ak nemiluje blížneho, ktorého vidí?“ (por. 1 Jn 4, 20).

V súvislosti so všeobecnou interpretáciou Boha ako vyššej entity, ktorá je nad človekom, sa tiež rozšíril synkretizmus, že všetky monoteistické náboženstvá sú prakticky rovnocenné. Kresťan musí mať vždy na pamäti slová Krista, že len on je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6),  a „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie a nik, kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky“ (Jn 11, 25).

Pritom tu nejde o nejaké vyvyšovanie kresťanského svetonázoru nad iné, ale o konštatovanie spojené so životnými postojmi. Kresťania v Kristovom posolstve nikde nemajú k ľuďom iného svetonázoru alebo viery definovaný nepriateľský postoj. Z hľadiska kresťanov je to pre inovercov ponuka k spôsobu života podľa Bohom definovaných pravidiel, ktoré robia život i tu na zemi vľúdnym, bez násilného presadzovania, na rozdiel od mnohých iných náboženstiev. Desatoro je nielen zapísané v Bibli (Ex 20, 1-17), ale je vpísané do každého ľudského srdca. Aj ateista, po slovensky neznajboh, keď si odmyslí prvé tri prikázania, ostatných sedem je potrebné vždy zachovávať, ak má spoločnosť fungovať. Dokonca  niektoré (napríklad nezabiješ a nepokradneš) aj so sankciami, sú prakticky všade na svete obsiahnuté v občianskych a trestných zákonníkoch. 

A nám kresťanom ešte treba pridať samozrejme to Kristovo nové prikázanie: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34), a tiež o láske k nepriateľom (Mt 5, 44). To posledné je najťažšie, ale umožnilo nám to prežiť. Aj našim nepriateľom a prenasledovateľom po novembri 1989. Im možno dokonca lepšie...

Na začiatku 90-tych rokov som sa pri diskusiách s liberálmi snažil ich presvedčiť, že kresťanské pravidlá života by sa mohli prijať ako všeobecne platné, bez ohľadu na to, že oni v existenciu Boha neveria. Z kresťanských pravidiel totiž vychádzala aj koncepcia ochrany ľudských práv, ku ktorej sa prihlásili všetky štáty Európy. Zo začiatku sa tvárili, že by to bolo aj možné, ale už pri riešení problematiky komunistického potratového zákona sa začala odkrývať nemožnosť takéhoto usporiadania vzťahov medzi kresťanmi a liberálmi. Liberálom sa páčil komunistický potratový zákon, ktorý už do roku 1989 spôsobil genocídu slovenského národa vyvraždením vyše milióna detí. Pri tom išlo najmä o prvorodencov, ktorí mali najlepší genetický potenciál. Naivne sme si mysleli, že aj pri liberálnom svetonázore by títo mohli pochopiť, koľko kvalitných ľudí Slovensko takto nenávratne stratilo.

Podobne ako láska k Bohu, je dezinterpretovaná aj láska k človeku. Na prvý pohľad by sa zdalo, že s láskou k sebe samému sa kresťania zhodujú s liberálmi. Pri kresťanovi však pri láske k sebe samému dochádza k limitovaniu tohto vzťahu predchádzajúcou láskou k Bohu s dodržiavaním jeho vôle. Rovnako je tento vzťah limitovaný aj láskou k blížnemu, ktorá je postavená na rovnakú úroveň.

Kristus pri ďalších svojich slovách definuje aj ostatné druhy vzťahov medzi ľuďmi, až po dovtedy nemožného postoja, milovať aj svojich nepriateľov. Táto koncepcia zrejme vychádza z toho, že všetci ľudia sú stvorenia vytvorené na obraz Boží a tým aj s potenciálom byť jeho deťmi. To je skutočnosť, ktorú neprinášajú žiadne iné ideové koncepcie, aby človek bol v rodine s Bohom.

V tejto súvislosti aj medzi kresťanmi, ktorí zabúdajú na podobenstvo o milosrdnom samaritánovi dochádza k dezinterpretácii statusu blížneho. Mnohí majú predstavu, že blížny = každý človek. Pritom Kristus jednoznačne povedal, že blížny je iba ten, ktorý poskytne druhému pomoc v núdzi. Toho máš milovať ako seba samého. Blížny nie je obojstranný vzťah automaticky. Stáva sa ním až vtedy, ak si ľudia vzájomne pomáhajú. Pre ostatných ľudí sú lásky iných parametrov. To, že človek sa má správať k iným ľuďom tak, aby si z nich vytváral blížnych, to je jedna vec, ale či sa oni potom budú k dobrodincovi správať s láskou ako k blížnemu, to ukáže konkrétna situácia... Rizikové je to, čo vidíme u niektorých imigrantov, ale aj u iných. Na správanie inšpirované kresťanstvom mnohí odpovedajú tým, že dobrodincov považujú za hlupákov a migranti inej kultúry aj svojich otrokov s povinnosťou im slúžiť.

Záverom dovoľte konštatovať, že  kresťan je si povinný dávať otázku a hľadať odpoveď, ako sa jeho konanie podobá na konanie Kristovo, resp. hľadá odpoveď na otázku, čo by urobil na jeho (mojom, tvojom) mieste...

Budem poctený ak moju úvahu podrobíte kritike a ponúknete konštruktívne pohľady ako sa dostať zo súčasnej situácie nepriateľsky rozdelených kresťanov. Zjednotenie základných ideových východísk je podľa mňa jedinou cestou ku vzájomnej spolupráci všetkých kresťanov aj v politike.

Viliam Oberhauser

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo