Pravnuk tureckého moslima britským premiérom. Prichádza „BoJo“

Pravnuk tureckého moslima britským premiérom. Prichádza „BoJo“

Bude svetácka povaha, osobné kúzlo a zmysel pre humor stačiť na vyriešenie pálčivých problémov Británie? Príbeh Borisa Johnsona

V britskej politike koluje zaujímavá historka. V roku 2016 prebiehala ostrá kampaň o odchode, alebo zotrvaní Spojeného kráľovstva (UK) z Európskej únie (EU), ktorú inicioval premiér David Cameron. Dlho však nebolo jasné, ako sa k referendu o brexite postaví Boris Johnson. Vtedajší starosta Londýna, a „heinekenskýo“ politik (podľa všeobecne populárneho piva, ktoré chutí každému), sa vedel prihovoriť aj skupinám voličov a obyvateľov krajiny, ktorí boli voči konzervatívcom kritickí, alebo sa o politiku vôbec nezaujímali.

Jeho energickosť, nápadité vyjadrovanie a schopnosť pritiahnuť pozornosť, mohli  rozhodnúť výsledok stále tesnejšieho plebiscitu. Boris (ako ho dnes familiárne označujú jeho priaznivci i odporcovia) mal do konzervatívneho denníka The Daily Telegraph poslať článok so svojím stanovisko k brexitu. Údajne však napísal články dva. V jednom argumentoval v prospech zotrvania UK v Únií, v druhom však  apeloval na občanov krajiny, aby sa vyslovili za odchod. Následne, na základe aktuálnych nálad, medzinárodných, vonkajších i vnútrostraníckych okolností, sa rozhodol odoslať stanovisko, kde horlivo brojil za brexit.

Zrejme pravdivá historka tak ilustruje povahu hrmotného, žoviálneho, neobratného ale vtipného Johnsona, ako plnokrvného politika so svojimi svetlými i temnými  stránkami. Vynachádzavosť, komunikačná obratnosť, sústavné chrlenie vtipných bonmotov, schopnosť zaujať a rozhodnosť, ale aj účelovosť, alibizmus, pokrytectvo, egocentrizmus, uprednostňovanie osobných záujmov a nedostatok lojality...Tieto črty sú do určitej miery vlastné asi každému úspešnému politikovi, no Boris Johnson je ich autentický koncentrát

Ako chlapec sníval, že by chcel byť „kráľom sveta“ (to sa mu síce nepodarilo, jednako post ministerského  predsedu môžeme považovať za čiastočné slnenie detského sna). Boris Johnson pochádza zo vzdelanej, bohémskej novinárskej rodiny. Vyštudoval Eton College (odkiaľ sa pozná s ex-premiérom Cameronom) a následne Oxford. Práve tu môžeme vystopovať jeho výrečnosť, rozsiahle vedomosti z politiky i filozofie, aj znalosť latinčiny (ktorou sa veľmi rád a veľmi často oháňa). Narodil sa na Hornom Manhattane, preto má britský i americký pas (jeho otec vtedy študoval ekonómiu na Columbijskej univerzite). Kuriózny je Johnsonov pôvod, v rodine má predkov z anglickej i francúzskej vysokej aristokracie (nepriama línia vedie až k anglickej dynastií Hannoverovcov), ale aj ruských i litovských židov, pričom jeho pradedo z otcovej strany bol liberálny turecký moslimský novinár Ali Kemal.  

Kariéra Borisa Johnsona je divoká a nevyspytateľná, ako jeho slamovožltá bujná hriva...Najprv pracoval ako stážista v denníku „The Times“, no po krátkom čase ho vyhodili, keď do článku vložil citát svojho starého otca (riaditeľa Balliolovej fakulty v Oxforde), ktorý si kompletne vymyslel. Neskôr pracoval ako bruselský korešpondent pre „The Daily Telegraph“, a šéfredaktor konzervatívneho týždenníka „The Spectator“(ktorému úspešne zvýšil zisky a počet výtlačkov). Za konzervatívnu stranu kandidoval prvýkrát v roku 1997, no uspel až o štyri roky. Pri moci boli labouristi a Tony Blair postupne strácal dych. Konzervatívci konečne začali cítiť šancu získať späť moc. Počas tohto obdobia sa zdatne pohybuje v politike a získava popularitu mimo tradičného voličstva strany. Vtedajší líder konzervatívnej strany, Michael Howard, však Borisa pozbavil všetkých funkcií v tieňovom kabinete i straníckom aparáte. Vyšlo totiž najavo, že mal mimomanželský pomer, ktorý sa údajne skončil dvoma potratmi.

Boris  Johnson sa stiahol do „zadných lavíc“ Dolnej Snemovne, no jeho chvíľa prišla v roku 2008, keď sa stal novým starostom inak labouristického Londýna. Imidž moderného konzervatívca, svetobežníka so zhovievavým postojom k imigrantom bol volebným ťahákom. Funkčne obdobie na radnici hlavného mesta sa zväčša interpretuje ako úspešné, ale pôsobenie blonďavého bohéma na poste šéfa diplomacie sa všeobecne vníma ako séria neúspechov a faux pas. Johnson prihoršil britskej novinárke iránskeho pôvodu, ktorú v krajine zadržal iránsky teokratický režim. V snahe obhájiť ju tvrdil, že podľa jeho vedomostí bola len trénovať mladých žurnalistov, čo bol hlavný dôvod jej väznenia. Nazanin Zaghari – Ratcliffe však bola len na návšteve u príbuzných. Iránski mulláhovia ju do dnešného dňa neprepustili. Roztržitosť, malý cit pre detail a improvizácia tak v tomto prípade Johnsonovi neurobili dobrú službu.

Charakter a vystupovanie nového britského premiéra je vôbec jeho najväčším tromfom i prekliatím. V prostredí konzervatívnych intelektuálov, medzi voličským jadrom i bežným členstvom ho zbožňujú ako symbol britského excentrizmu a buldočej povahy. Boris je nepochybne zábavná a vtipná osobnosť, ktorá kontrastuje s nudnými a vyčerpanými politikmi v sivých kúsavých oblekoch.

„BoJo“ si nikdy nelámal hlavu nad konkrétnymi a zrozumiteľnými odpoveďami na zásadné otázky brexitu. Dookola verklíkuje vzletné a úderné, niekedy vtipné frázy ako „je čas prebudiť spiaceho britského leva“, prípadne „pochmúrna atmosféra nie je na mieste, je čas na optimizmus a vieru v žiarivú budúcnosť našej krajiny!“ Shakespearovská rétorika a divadelné vystupovanie je zakódované v britskej DNA, preto mu tento nedostatok odpustili poslanci konzervatívnej strany, i jej členstvo, ktoré mu dalo výraznú podporu pri výbere nového lídra strany a nového premiéra krajiny. Bolo až komické sledovať inak váženú redakciu konzervatívneho Telegraphu, ľudí s prenikavým intelektom, vzdelaním a morálnou integritou, ako v posledných týždňoch konzervatívnych primárok nepokryte a otvorene podporovali a obhajovali svojho bývalého kolegu, bez ohľadu či povedal niečo zaujímavé a rozumné, alebo dutú, nič nehovoriacu frázu, ktorou len zakrýval svoju bezradnosť a ambície.

Nový ministerský predseda má asi naozaj osobné kúzlo, je srdečný vtipný a dobre sa s ním pracuje a aj jeho odporcovia mu musia priznať odzbrojujúci zmysle pre humor.

Preto je prirovnanie Borisa Johnsona k Donaldovi Trumpovi nespravodlivé a mylné. Samotný Trump nedávno spomenul, že Johnson je jeho alter ego. No okrem účesu, zavalitej postavy a veľkého ega, nemajú spoločné skoro nič. Boris Johnson a jeho rodina sú súčasťou britskej kultúrnej politickej a mediálnej elity, americký prezident bol vždy outsider, ktorým newyorská elita pohŕdala. Boris Johnson má rozsiahle humanitné vzdelanie, Trump je ochotný prečítať nanajvýš príspevok na Twitteri. Johnson má zmysel pre humor a sebairóniu, Trump je márnivý a útočný. Napriek tomu, nový britský premiér sa snaží s prezidentom USA udržať dobrý vzťah až do tej miery, že sa nezastal dnes už ex-veľvyslanca Británie vo Washingtone. Sir Kim Darroch bol doslova vyštvaný z diplomatických služieb Trumpovou twitterovou paľbou, potom ako unikli správy, kde Biely Dom označil za nefunkčný a Trumpa za neschopného.

Ďalšou zastávkou Borisa Johnsona tak bude 10 Downing Street. Aký bude premiér? Na rozdiel od odchádzajúcej premiérky je zdatný komunikátor, plánuje sa venovať strategickým otázkam a väčšinu odborných detailov deleguje na svoje okolie. May bola známa svojim škodlivým mikromanažmentom a nedôverou k okoliu. Johnson ešte ako starosta Londýna vtipne poukázal že „som ako tučný nemecký turista, ktorého tí najtalentovanejší alpinisti vyniesli na vrchol Everestu.“ Ako vyrieši pálčivé kauzy, ako brexit, alebo zadržanie britských tankerov iránskymi revolučnými gardami? Boris má tesnú väčšinu troch hlasov, približne 40 poslancov je pripravených položiť vládu, pokiaľ by sa usiloval pretlačiť brexit bez dohody. Zarytí odporcovia aj nabudení priaznivci sa zhodujú, že na túto funkciu sa pripravoval od prvého kontaktu s parlamentnou politikou. Nemá ľahkú pozíciu, ale bude chcieť a bude musieť uspieť. Ide o tretieho konzervatívneho premiéra počas štyroch rokov, vládna strana má už len jednu šancu vyriešiť ústavnú krízu spojenú s brexitom. V opačnom prípade už v opozičných laviciach vyčkáva radikálne ľavicová, antisemtiská klika, ktorú z Labour party urobil Jeremy Corbyn. Preto je úspech pravnuka tureckého moslima, chlapca ktorý chcel byť kráľom kľúčový pre budúcnosť Británie aj pre jej postavenie na svetovej scéne.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo