Ako poškodila bezkoncepčná privatizácia obyvateľstvo Slovenska.

Ako poškodila bezkoncepčná privatizácia obyvateľstvo Slovenska.

Nepravdivé informácie o stave ekonomiky pred rokom 1989 a šírenie mýtov. Manipulujúce demagogické tvrdenia odôvodňujúce realizovanú privatizáciu. Najväčšie skupiny obyvateľstva poškodené bezkoncepčnou privatizáciou. Liberáli podporujúci LGBTI, neponúkajú riešenia pre väčšinu.

Skôr ako budem pokračovať analýzou, čo sa dialo pri rozkrádaní štátneho majetku Slovenskej republiky, chcem najprv upozorniť na to, že rôznymi demagogickými tvrdeniami sa podarilo popliesť značnú časť obyvateľstva.

Píšem o tom tiež preto, že čím ďalej tým viac, majú mnohí ľudia nezmyselnú predstavu o stave Slovenska pred rokom 1989. V tejto súvislosti sa šíria o tejto dobe informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Vytvára sa predstava, ako keby sme v roku 1990 zoskočili zo stromu a že všetko čo bolo za predošlého režimu bolo zlé. Pritom bohatstvá slovenskej ekonomiky, výstavba celej infraštruktúry vrátane bytovej výstavby a kultúrnych zariadení po celom Slovensku bola zásluha všetkých pracujúcich ľudí. Znevažovanie vtedajšieho stavu je urážkou našich rodičov a starých rodičov, ktorí za to zaplatili svojou nižšou životnou úrovňou a mnohí aj prenasledovaním komunistickou totalitou. Ich prácou bol vytvorený obrovský štátny majetok a Slovensko nebolo zadlžené. Z ekonomického hľadiska Slovensko patrilo medzi najvyspelejšie štáty východnej Európy.

Nezmysly o nízkej ekonomickej úrovni štátu sa ľahko šíria medzi mladou generáciou, ktorá objektívne nemôže poznať situáciu z vlastnej skúsenosti. Z celkového počtu obyvateľstva SR 5 450 tis. je po roku 1989 narodených celkove 1 921 tis. (35,24%) čo čím ďalej tým viac bude v obyvateľstve predstavovať generáciu ľudí, ktorí o minulosti majú iba sprostredkované informácie.

Upozorňujem na to aj preto, že povstávajú noví mesiáši, mnohí z nich synáčikovia komunistov, ktorí nás prenasledovali (dnes sú z nich kapitalisti) a ktorí sa znovu snažia ohlupovaním národa predrať k moci. Zároveň by sa k nim najradšej pridali aj niektorí z tých, ktorí sa o okradnutie národa zaslúžili svojimi aktivitami v uplynulých 30 rokoch.

O aké demagogické tvrdenia išlo.

Prvým bolo, že štátny majetok treba okamžite sprivatizovať preto, že štát nevie dobre spravovať svoj majetok. Toto tvrdenie sa dá veľmi ľahko vyvrátiť keď sa pozrieme na stav sprivatizovaných fabrík. Drvivá väčšina z nich skrachovala a vďaka rýchlosti a použitím chybných ekonomických pravidiel s akými  sa privatizovalo, sa ani na nej nezarobilo. Človeka až prekvapuje, že po toľkých negatívnych skúsenostiach, ktoré môžeme vidieť na každom kroku, ako mnoho ľudí stále tomuto nezmyslu verí.

Vrcholom privatizačnej demagógie bolo, že treba pre zvýšenie kvality sprivatizovať zdravotníctvo. Tak sa stalo, že zo zdravotníctva sa stal pre niektorých podnikavcov veľmi dobrý kšeft od poisťovní, kde sú síce štátom vynucované dávky od obyvateľstva, ale už ťažšie sa od poisťovní vyžaduje primeraná platba za zdravotné úkony a snažia sa tiež pre seba odsávať zisk. Samozrejme, že sú privátni dodávatelia liekov, lekárne a tiež najlukratívnejšie časti zdravotníckych zariadení. Štátu zostalo iba to čo je pre podnikateľov nezaujímavé a tým aj trvalo stratové. Dnešný stav zdravotníctva jednoznačne ukazuje, že privatizáciou sa kvalita pre ľudí nezvýšila.

Do privatizačnej demagógie patrí tiež vytvorenie tzv. „druhého dôchodkového piliera“ vytvorením dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Ľudí nabaláchali do vstupu falošnými sľubmi švajčiarskych dôchodkov, čo samozrejme bol podvod. Po prvé žobrácke slovenské platy predsa nemohli vytvárať švajčiarske dôchodky. Po druhé tí, čo sa dali nahovoriť na vstup v staršom veku nemohli ani teoreticky dosiahnuť zlepšenie dôchodku oproti predošlému systému. Po tretie finančná kríza ukázala, ako je obchodovanie s tzv. cennými papiermi zraniteľné, takže ten kto tam má vložené peniaze, zatiaľ nemá z toho vyšší efekt, oproti súčasnému systému. Proti tomuto systému vytvárania dôchodkov hovoria tri skutočnosti. Finančné krízy môžu totálne zdevastovať obchod s cennými papiermi. V súčasnosti sa ukázalo, že dokonca ani štátne dlhopisy, pre zadlženosť štátov, nie sú istotou. Tzv. kvantitatívne uvoľňovanie eur centrálnou európskou bankou vytvára riziko takej inflácie, ktoré môže znehodnotiť všetky vklady obyvateľstva. Tretia je spoľahlivosť súkromných spoločností a možnosť pri neúspechu vyhovárať sa na riziká podnikania. Za takýchto podmienok jediný kto na tom s určitosťou zarába sú majitelia DSS, lebo dávky pre tých čo sa v nich zaregistrovali sú štátom vynucované. Negatívom tohto systému je však tiež, že sa oslabuje medzigeneračná solidarita a podporuje sa egoizmus jednotlivca.

Ďalšou demagógiou bolo ako trhové sily automaticky zabezpečia nízke ceny tovarov. Dnes už však mnohí konštatujú, že terajšie ceny sú také, ako v minulosti boli v korunách, iba príjmy obyvateľstva sú podstatne nižšie. Ak si prepočítame ceny v kurze ako sa prepočítala koruna k euru, tak napríklad dnes stojí kilo zemiakov od 25 do 40 korún. V minulosti ceny zemiakov boli 50 halierov a poľnohospodári presviedčali ekonómov, že keby bola cena 4 koruny 50 halierov, tak by boli vysoko rentabilní. Dnešné ceny sa v eurách na Slovensku vyrovnali cenám aké sú v Rakúsku, Nemecku a ďalších štátoch západnej Európy, ibaže príjmy sú mnohonásobne nižšie. Krok držia iba niektoré profesie, pracujúcich v Bratislave a okolí. Obvykle najmúdrejší mesiáši sú z týchto lokalít. Veď nikto pri zdravom rozume si môže myslieť, že problémy LGBTI sú pre Slovensko to najdôležitejšie a podporovať nejaké „dúhové pochody“ na ich záchranu.

Kto teda najviac doplatil na rozkradnutie štátu ?

Po prvé práve tá ohlupovaná mladá generácia čiže tých cca 2 milióny mladých ľudí. V Ústave SR síce majú proklamované vzdelávanie a lekársku starostlivosť zadarmo v skutočnosti to tak nie je. Prídavky na deti (24,34 eur), ktorými ich štát do ukončenia štúdií podporuje sú pri vysokých nákladoch, ktoré majú výsmechom. Vzhľadom na vysoké náklady na deti a nízku podporu štátu je výsledkom katastrofálny demografický vývoj. Každé narodené dieťa je totiž vážnym zásahom do životnej úrovne rodiny. Pre porovnanie v susednom Rakúsku sú mesačné prídavky na deti podľa veku od 172,40 do 223,50 eur.

Druhou skupinou obyvateľstva poškodených rozkradnutím štátu sú ľudia zakladajúci si rodinu. V minulosti boli pre mladé rodiny štátom poskytované mladomanželské pôžičky a v rozumnom čase aj štátny nájomný byt. Všade v normálnom svete mladí ľudia kým sa stabilizujú bývajú v nájomných bytoch. U nás sú im iba poskytované s malou štátnou podporou hypotekárne pôžičky, ktoré ich zadlžia na 20 a viac rokov, čím z nich urobia otrokov, večne sa strachujúcich o stratu zamestnania. Na Slovensku sú na dôvažok štátom diskriminované najmä mnohodetné rodiny. Napríklad od tretieho dieťaťa klesne  výška príspevku pri narodení dieťaťa z 829,86 eur na 151,37 eur. Rovnako sú diskriminované aj matky, ktoré sa starajú o svoje deti a štát im vypláca príspevok, ktorý nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. To je iba ukážkou toho, ako si štát oceňuje najdôležitejšiu prácu pre národ a to výchovu mladej generácie.  Tí, ktorí to robia, si podľa vedenia štátu, nezaslúžia zato ani minimálnu mzdu. Dôsledkom takejto nízkej podpory mladých rodín je súčasná nízka pôrodnosť a tiež ich vysťahovanie do štátov, kde je väčšia podpora poskytnutím nájomných bytov, vyšších rodinných prídavkov a ďalších sociálnych výhod.

Treťou skupinou obyvateľstva, ktoré doplatilo na rozkradnutie štátu sú dôchodcovia. V súčasnosti ich je 1 074 409 čo predstavuje cca 20% z celkového počtu obyvateľstva. Títo práve vytvorili ten štátny majetok, ktorý bol rozkradnutý a dnes majú priemerný starobný dôchodok vo výške 450 eur. Najnižšie starobné dôchodky do výšky 76 eur poberá 2 477 dôchodcov.  Ak sa pozrieme celkove na štruktúru vyplácaných starobných dôchodkov, tak do 500 eur má ich 82,8 % dôchodcov. Ak počítame, že musia zaplatiť mesačne za byt, elektriku, plyn, vodu a teplo cca 150 eur, ďalej za ošetrenie u lekára, tak im v najlepšom prípade zostane na deň 10 eur. A to platí o tých najbohatších z uvedenej štruktúry dôchodcov. Z čoho majú žiť tí čo majú príjem nižší ako 50O eur? Štát zneužíva to, že mnohí z nich bývajú na vidieku a snažia sa žiť čo najúspornejšie. Čo keď tí na vidieku vymrú ?  Pre porovnanie priemerné dôchodky v susednom Rakúsku sú vo výške  cca 1 150eur. Z postkomunistických štátov najlepšie sú na tom Slovinci ( v čase kedy u nás bol priemerný dôchodok vo výške 350 eur u nich to bolo viac ako 600 eur https://www.cas.sk/fotogaleria/159514/porovnanie-dochodkov-v-europe-nor-dostane-1760-eur-slovak-360/2/ ) u nich však neprebehla privatizácia takým bezkoncepčným spôsobom ako u nás.

Takže vážení liberáli zobuďte sa !

V našom štáte namiesto nezmyselnej podpory LGBTI menšín treba podporovať uvedené skupiny obyvateľstva, ktoré tvoria väčšinu v našom štáte. Zatiaľ však žiadne riešenia pre nich ste neponúkli.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo