Aby Vaše deti neobrali legálne o to najdôležitejšie – bijúce srdce!

Aby Vaše deti neobrali legálne o to najdôležitejšie – bijúce srdce!

Tento mesiac je 50. výročie prvej transplantácie srdca v Československu.

Pri tejto príležitosti som sa rozhodla aktualizovať môj 10 rokov starý blog, ktorý vyšiel na inom portáli. Dnes viac ako pred tými 10 rokmi sa minimálne na kresťanských a prolife fórach ako je napr. Lifesitenews objavujú výhrady k darovaniu orgánov, konkrétne fakty o realite „darcovstva“ vitálnych orgánov ako je srdce a pečeň.

Sú to obete autohavárií, ktoré sa stávajú automaticky darcami, zväčša mladí zdraví ľudia, pričom u nás k tomu nie je potrebný ani ich súhlas či ich najbližšej rodiny. Najväčším paradoxom je, že slovenskí katolícki bioetici už dlhodobo obhajujú tento zvrátený systém, ktorý považuje ľudské telá za majetok štátu. A hoci Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o informovanom a slobodnom súhlase, ako aj ďalšie medzinárodné právne dokumenty, im neprekáža, že v SR sa človek stáva donorom vraždou bez súhlasu a bez informácii. Jedine vyjadrením nesúhlasu má šancu sa vymamiť z tohto hororového systému.

Aby ste zabránili tomu, že Vás a Vaše deti takto oberú o to najdôležitejšie – srdce, ešte dnes si stiahnite tento formulár o odmietnutí darovania orgánov, dajte overiť svoj podpis u notára a zašlite na adresu Národnej transplantačnej organizácie tu. Ani to Vám však negarantuje, že sa nanútene „darcom“ nestanete, lebo za nerešpektovanie nesúhlasu, je pokula len 3000 Eur. To je najnižšia cena za objednávku legálnej vraždy narodeného človeka. Nevyrušuje Vás to?

Pre úspešnú transplantáciu totiž srdce musí ešte pri odbere biť. „Darca" je však prehlásený za mozgovo mŕtveho. Pritom sa neustále objavujú prípady, keď sa "mŕtvi" prebúdzajú. Staršie prípady som doplnila o zopár nových medializovaných v zahraničí. Tu som našla chronologický súhrn prípadov prebudenia z „mozgovej smrti“ za poslednú dekádu s odkazmi na zverejnené zdroje.

V roku 2012 odvysielala dánska televízia dokumentárny film o 19-ročnej Marine Melchior, ktorá sa zobudila po tom, čo ju lekári prehlásili za „mozgovo mŕtvu“ a žiadali rodinu o súhlas s darovaním orgánov. 41-ročná žena v štáte New York už bola na operačnom stole na odber orgánov, keď náhle otvorila oči. Nemocnica bola vyšetrovaná ministerstvom zdravotníctva pre viacero porušení protokolov v tomto prípade, vrátane administrovania sedatív, keď už pacient nereaguje na žiadne testy reflexov.

Najdramatickejší bol príbeh prebudenia 27-ročného Georga Pickeringa v roku 2015, ktorého otec sa rozhodol zbraňou brániť život syna vyhrážaním sa samovraždou, ak by jeho syna odpojili od prístrojov. Viedlo to až k privolaniu polície, no večer toho istého dňa sa syn zobudil. Študentka Sam Hemming si v roku 2016 zlomila krk pri autonehode a ocitla sa v kóme. Keď ju išli odpojiť od prístrojov, začala hýbať palcom na nohe. Za krátky čas sa vďaka cvičeniam naučila znova chodiť a rozprávať, chce ďalej študovať právo.

Tieto prípady nenechávajú žiaden priestor pre pochybnosti, že „mozgová smrť” nie je smrťou. Už pred 10 rokmi sa začína o tejto téme hovoriť otvorenejšie. Boston Globe uverejnil rozhovor pod názvom Fatálny omyl s Dr. Robert Truogom, riaditeľom klinickej etiky na Harvardskej fakulte medicíny a lekárom v Detskej bostonskej nemocnici, ktorý spochybňuje pojem mozgovej smrti. "Mozgová smrť" bola účelovo zavedená pre rastúci transplantačný priemysel. Až po prvej transplantácii (tá sa uskutočnila v Kapskom meste v roku 1967) sa objavuje nová definícia smrti – tzv. mozgová smrť. Len v období 1968-1978 sa zaviedlo viac ako 30 protokolov, o tom čo sú kritéria smrti. Dnes sa transplantační chirurgovia odvolávajú na tzv. Harvardské kritéria.

Takže ešte raz pre zhrnutie: pre stanovenie smrti však treba, aby prestal fungovať mozog a zároveň prestalo biť srdce. Odber bijúceho srdca tomu, koho aktivita mozgu sa nedá namerať, alebo odber nebijúceho srdca človeku s merateľnou mozgovou aktivitou je vraždou. A to je v každom prípade odberu srdca, ktoré okysličuje mozog. Srdce sa musí odobrať veľmi rýchlo, najlepšie, kým ešte bije, alebo do 5 minút po tom, čo prestalo byť. Mozog bez kyslíka môže však ešte nejaký čas fungovať (aj 20min).

Aby lekár vedel s morálnou istotou, že došlo k úplnemu a nezvratnému ukončeniu všetkej mozgovej aktivity, muselo by dôjsť k zastaveniu pacientovho obehu a dýchania, aby mozog, mozoček a mozgová kôra boli zničené. To je znak, že organizmus stratil integratívnu kapacitu a nasleduje rýchla dezintegrácia. Srdce tiež môže fungovať bez aktivity mozgu. Ak však srdce pumpuje kyslík do mozgu nie je vylúčené, že i „nefungujúci“ mozog sa ešte môže oživiť. Aj vyššie uvedené príklady to dosvečujú a štúdia publikovaná v Journal of Child Neurology z Japonska, kde sa zo sociálnych dôvodov starajú o tých, ktorí sú inde už prehlasení za mozgovo mŕtvych, podrobnejšie vysvetľuje.

Darca sa pripravuje na operáciu spôsobom podobným akémukoľvek žijúcemu pacientovi, ktorý prichádza do operačnej sály. Darcovo telo reaguje pohybmi, grimasami alebo mrvením sa, pokiaľ nedostane najprv paralyzujúce lieky. Argument niektorých lekárov – že takéto pohyby u darcu orgánov sú spôsobené „zvyšnou energiou“ v tele – nemá žiadnu vedeckú platnosť. Dokonca s paralyzujúcimi liekmi dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a srdcového pulzu. Srdce ďalej bije, kým ho transplantujúci chirurg nezastaví – len moment pred jeho vyrezaním. Po odstránení zdravých vitálnych orgánov, čo ostáva, je prázdna mŕtvola. Je to odstránenie orgánov, ktoré mení žijúcu osobu na mŕtvu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo