Klásť si správne otázky má cenu večného života

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Klásť si správne otázky má cenu večného života

V úryvku z Lukášovho evanjelia na 15. nedeľu v Cezročnom období, Ježiš vedie dialóg so znalcom Zákona o tom, čo privádza k večnému životu.

Úryvok, ktorý nám liturgia Rímskokatolíckej cirkvi ponúka na túto nedeľu (Lk 10,25-37), má dve, ľahko rozpoznateľné časti: verše 25-28 a 29-37. Obidve majú podobnú štruktúru: otázka znalca Zákona – Ježišova odpoveď s otázkou – znalcova odpoveď na Ježišovu otázku – Ježišova pozitívna reakcia na jeho odpoveď. Kým v prvej časti je znalec skôr v ofenzíve („...aby pokúšal Ježiša...“), v tej druhej prechádza do defenzívy.

Preklad „on sa chcel ospravedlniť“ je trochu zavádzajúci. Vhodnejšie by bolo: „on sa chcel ospravedliviť“ (ak je toto ešte slovenčina). Znalec kladie druhú otázku nie preto, že mu je čohosi ľúto, a preto sa chce ospravedlniť, ale preto, že chce podať vysvetlenie, prečo on, znalec Zákona vôbec kladie takúto otázku, ktorá má zdanlivo jednoznačnú odpoveď.

V druhej otázke môžeme vnímať aj podtón delenia ľudí na blížnych a neblížnych. Zdieľať

Zároveň v tejto druhej otázke môžeme vnímať aj podtón delenia ľudí na blížnych a neblížnych. To vychádza zo samotnej 19. kapitoly knihy Levitikus, z ktorej aj citácia o láske k blížnemu pochádza. Jej kontext navodzuje dojem, že blížnym sú len členovia vyvoleného národa, a hoci sa v tej istej kapitole hovorí aj o láske k cudzincom, ktorí žijú medzi Izraelitmi („budeš ho [cudzinca] milovať ako seba,“ Lv 19,34), títo nie sú označení ako „blížni“. V kontexte Ježišovej doby, rozdeľovanie na blížnych a neblížnych nabralo na dôležitosti, keďže sa Rimania a ostatní votrelci nevnímali ako jednoduchí cudzinci bývajúci medzi domácimi, ale ako nebezpečenstvo, okupanti, vykorisťovatelia a pod. Bolo teda treba nájsť si ospravedlnenie na nerovnaký meter: nie je predsa správne správať sa rovnako k cudzincovi ako k členovi vlastného národa, teda blížnemu. Otázka znalcu Zákona má teda silný podtón kreslenia deliacej čiary – kto je hodný mojej pomoci a kto nie.

V slovách evanjelistu, ktorými uvádza Ježišovu odpoveď, sa nám v preklade stratilo jedno slovo. Ten totiž nevraví len: „Ježiš povedal...“, ale niečo v zmysle: „Ako reakciu na to, Ježiš povedal...“ (v. 30). Sloveso ὑπολαμβάνω (hypolambáno) použité v tomto prípade teda vyjadruje to, že Ježiš prijíma otázku a chápe, o čo v nej ide. Spôsobom ako na ňu odpovedá, obráti znalcovu logiku naruby a urobí to štipľavým spôsobom, ktorý vybičuje kontrast medzi mentalitou, ktorá je na pozadí otázky a Ježišovou ponukou.

Ježiš vybičuje kontrast medzi mentalitou, ktorá je na pozadí otázky a svojou ponukou. Zdieľať

V centre pozornosti je človek, ktorý sa na svojej ceste známej nebezpečenstvami dostane do situácie, v ktorej si nie je schopný pomôcť sám a je blízko smrti. Navyše je ozbíjaný, a tak okrem svojej biedy nemá nič, čo by mohlo pritiahnuť pozornosť okoloidúcich. Nemá meno, je to „nejaký človek“, a tak sa stáva reprezentantom každého človeka v núdzi.

Ježiš stupňuje dej tým, aké postavy postupne doň prinesie. Najprv sú to osoby úzko späté s chrámom v Jeruzaleme. Text špecifikuje, že kňaz zostupuje po ceste, teda ide smerom z Jeruzalema, inými slovami, práve vyšiel z kostola. Keď vidí človeka v núdzi doslova „prejde na druhú stranu“. Tie isté slová použije Ježiš aj pre levitu.

Čerešničku na torte prinesie Ježiš tým, že uvedie na scénu Samaritána, heretika v očiach Ježišových súkmeňovcov. Zatiaľ čo sa Ježiš venoval opisu konania tých predchádzajúcich dvoch iba veľmi stroho, konaniu Samaritána venuje detailnú pozornosť. Jeho konanie je v kontraste s jeho predchodcami. Tí keď toho chudáka videli, prešli na druhú stranu. Samaritán najprv k nemu prišiel, a keď ho videl, „bolo mu ho ľúto“. Tu Ježiš na opis vnútorných pochodov Samaritána použije slovo, ktoré Lukáš uvádza len v ďalších dvoch prípadoch. Raz pre opis Ježišovho zľutovania nad hriešnicou, ktorá mu svojimi slzami zmáčala nohy (Lk 7,13) a potom v podobenstve O milosrdnom otcovi na vyjadrenie otcovho zľutovania sa nad vracajúcim sa synom (Lk 15,20). Otec tu samozrejme predstavuje Boha. A tak, v Evanjeliu podľa Lukáša, sa Samaritánove vnútorné pohnútky podobajú Ježišovým a zároveň tým Božím.

V Evanjeliu podľa Lukáša, sa Samaritánove vnútorné pohnútky podobajú Ježišovým a zároveň tým Božím. Zdieľať

Tento cudzinec, ktorý do Jeruzalemského chrámu nechodil, lebo sa klaňal Bohu na hore Garizim, bol bližšie k Božiemu srdcu ako tí, ktorí boli spojení so službou práve v Jeruzalemskom chráme. Takémuto kontrastu musel Ježišov partner v dialógu veľmi dobre rozumieť. Tento kontrast naberá na intenzite tým, koľko pozornosti sa venuje tomu, čo všetko pre toho chudáka ten Samaritán robí.

Ježišova otázka na konci podobenstva je banálna. Svojou jednoduchosťou pritlačí znalca Zákona potvrdiť, že ten, kto bol najbližšie k naplneniu Zákona a ku konaniu, ktoré privádza k večnému životu, na ktorý sa sám na začiatku pýtal, je človek, ktorý je v jeho očiach „mimo“.

A tak na konci podobenstva vidíme, ako Ježiš vyrozprávaním podobenstva a záverečnou otázkou obrátil logiku v pozadí znalcovej otázky hore nohami. O identite človeka, ktorý potreboval pomoc sa nehovorilo vôbec – je to nejaký človek v núdzi. Na pretrase bola identita človeka, ktorý môže potrebnú pomoc poskytnúť. Ukázalo sa, že bližšie k naplneniu Božieho slova neboli tí, od ktorých by sa to čakalo na prvom mieste. Ježiš tak priviedol znalca Zákona a evanjelista Lukáš všetkých čitateľov svojho evanjelia k tomu, aby nebolo ich starosťou pýtať sa „kto je môj blížny?“, ale „komu som blížny ja?“. Odpoveď je prekvapujúco jasná a snáď ešte prekvapujúcejšie je, že práve táto otázka: „komu som blížny ja?“, je odpoveďou na otázku: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo