Liberalizmus a kresťanstvo

Liberalizmus a kresťanstvo

Liberalizmus bol v nedávnom volebnom období často skloňovaným pojmom. Niekedy mám pocit, že tento pojem a to, čo predstavuje, je v kresťanských kruhoch považované ža pôvod všetkého zla vo svete a treba všetky jeho myšlienky bezpodmienečne zavrhnúť. Pre začiatok považujem za dôležité aspoň čiastočne zadefinovať, čo si predstavujem pod liberalizmom, keďže každý má svoje predstavy a to, čo ľudia v dnešnej dobe nazývajú liberalizmom, má dosť ďaleko od klasického liberalizmu 18./19. storočia.

Ja považujem liberalizmus za filozofický smer presadzujúci minimálne štátne zásahy, ktoré limituje na služby, ktoré by voľný trh nemohol zabezpečiť (lišia sa názory na to, čo všetko by tam malo patriť) a zdôrazňuje individuálne práva jednotlivcov ako napríklad právo na súkromné vlastníctvo a narábanie s ním podľa vlastného uváženia (za splnenia podmienky nenarúšania súkromného vlastníctva ostastných ľudí). V dnešnej dobe je možno presnejšie používať pojem libertarianismus (keďže súčasný liberalizmus má pred sebou väčšinou prívlastok „ľavicový“, čo je viacmenej oxymoron). Je to trochu všeobecná definícia, ale aspoň necháva otvorené dvere na diskusiu o službách, ktoré trh nedokáže zabezbečiť (pokúsim sa o tom písať v ďaľších článkoch), Možno sa mýlim, ale povedal by som, že táto definícia nijak neprotirečí Biblii alebo sociálnemu učeniu Cirkvi. Dokonca si myslím, že je v súlade s tým, čo hovorí Katechizmus katolickej cirkvi (1883): „Socializácia (v zmysle zospoločenšťovania) prináša so sebou aj nebezpečenstvá. Prílišné zasahovanie štátu môže ohroziť osobnú slobodu a iniciatívu. Sociálna náuka Cirkvi vypracovala takzvaný princíp subsidiarity (výpomoci). Podľa tohto princípu „nadradená spoločnosť nemá zasahovať do vnútorného života podradenej spoločnosti a pozbaviť ju vlastnej kompetencie...

Medzi práva jednotlivcov považuje liberalizmus aj právo jednať podľa vlastných noriem a hodnôt (pokiaľ tým nie sú porušované práva druhých). Príde mi to ako niečo samozrejmé a vyplývajúce z prirodzeného zákona a preto nerozumiem, prečo s tým majú mnohí kresťania taký veľký problém. Myslím, že im je jasné, že nie je v poriadku, ak ich niekto núti žiť podľa svojich hodnôt a prikazuje im napríklad robiť torty pre homosexuálne páry alebo ich sobášiť v kostoloch. Preto nerozumiem, že im príde v poriadku prikazovať druhým aké rastliny môžu pestovať na svojom pozemku a aké už nie (marihuana), alebo prikazovať druhým aby prispievali menej majetným ľuďom (cez dane), keď už v samotnej encyklike pápeža Leva XIII. Rerum Novarum (19) sa píše: „Avšak po zabezpečení svojich potrieb a požiadaviek je povinnosťou tým, čo zvýši, prispieť na pomoc núdznym. - Čo zvyšuje, rozdajte ako almužnu. - Je pravda, že okrem prípadu krajnej nevyhnutnosti toto nie sú prikázania spravodlivosti ale kresťanskej lásky, ktorej naplnenie určite nemožno vymáhať právnou cestou.

Je to rozsiahla problematika a nedá sa hneď ku všetkému vyjadriť ale dúfam, že aspoň čiastočne sa mi podarilo načrtnúť, prečo nemusíme liberálne / libertaríánske myšlienky hneď odsúdiť a že stoja za zamyslenie a možno aj aplikovanie. V ďalších článkoch sa pokúsim rozobrať viac do hĺbky aplikovanie týchto myšlienok v konkrétnych prípadoch a zhodnotiť ich kompatibilitu s kresťanským  učením.

Budem vďačný za vašu konštruktívnu kritiku, komentáre a pripomienky.


http://katechizmus.sk/index.php?action=getk&kid=2558

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/rerum-novarum

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora