Svatí, svatí, svatí ...

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svatí, svatí, svatí ...

... ozývalo sa Velehradom v roku 1985. Takto skandujúci pútnici dopĺňali ministra kultúry Klusáka (zať Ludvíka Svobodu). Súdruh minister prehovoriac k ľudu, „zabúdal“ na kompletné označenie vierozvestcov. Nakoniec podráždene kapituloval a zhromaždenie skandovalo ďalej „chceme více kněží“. Eštebáci nás fotili z každej strany. Jedinou útechou bolo, že vyhodnotiť stotisícový dav sa im nepodarí.

Potom prišla „nežná“ a potom sa stal 5. júl štátnym sviatkom ... Odvtedy ubehlo mnoho času a pretieklo veľa vody ... Dnes je cyrilo-metodské dedičstvo opäť spochybňované,  „vedecky“ vyvracané a prinajmenšom prehliadané. Mať tak vtedy „krištáľovú guľu“ ...

Klusákovia sú tu znova. Na chvíľu stíchli, aby sa prezliekli do iného hávu a sú tu zas. Sofistikovanejší. Rafinovanejší. Vidieť, že likvidácia tradície znižovaním, relativizovaním a zahmlievaním jej významu je „témou dňa“. Hlava štátu si v Levoči pripomína sv. Cyrila a Metoda, ale do Nitry nejde ...  

Je celkom jedno, kto sa nás snaží vykoreniť z našich koreňov. Či komunisti alebo „iní“, čoraz viac okliešťujúci slobodu prejavu (sú témy, o ktorých človek nemôže na verejnosti hovoriť bez rizika), čoraz viac zasahujúci do súkromného života (viď povinné škôlky) a teda čoraz väčší vplyv štátu, európskeho (teraz už) molocha, čoraz väčší tlak na zničenie rodiny a rozloženie inštitútu manželstva. (A v neposlednom rade sa črtá, po poslednej voľbe hlavy štátu,  viditeľný nárast oligarchie ...) Mnohí cítime, že vstupujeme druhýkrát do tej istej rieky ...

O čo nás Klusákovia oberajú? Nuž o toto ...

Keď sa zamýšľame nad významom apoštolátu dvoch Solúnčanov, jasne vidíme, že bol pre vašich predkov najštedrejším Božím darom. Veď oni hlásaním evanjelia priviedli slovanské národy do lona katolíckej Cirkvi; okrem toho vytvorením novej abecedy a uzákonením spisovného jazyka otvorili im brány vedy a kultúry. Vďaka ich dielu otvoril sa vám prístup k literatúre Východu i Západu; slovienčina bola povýšená na hodnosť liturgickej reči; Cirkev v týchto krajinách dosiahla riadne usporiadanie; aj civilné právo bolo poznačené pravidlami plnými múdrosti. Právom im teda patrí názov otcov vlasti, lebo podľa všeobecného presvedčenia predovšetkým im treba ďakovať za to, že sa vaše milované národy dostali do počtu kultúrne najvyspelejších národov. Ale všetci, ktorým záleží na nebeskej milosti, musia sa pre nehynúcu pamiatku prijatého dobrodenia a vo vedomí vážnej povinnosti starať a usilovať, aby nebeská milosť nevyšla nazmar a aby jej očakávané ovocie neuschlo.

Na svätého Cyrila a Metoda hľaďte očami plnými vďačnosti a obdivu. Obracajte sa na nich prosbami a modlitbami, spojení v láske, ktorá nad všetkým víťazí. Vezmite si ich za vodcov a orodovníkov na dobrej ceste, ktorí zasluhujú úplnú dôveru. Veď silou spoločenstva svätých, vďaka ktorému sa medzi pozemskou Cirkvou a nebeským Jeruzalemom oboma smermi prelievajú vlny oživujúcej lásky, sú milovaní a milujú a určite s väčšou ochotou a možnosťou, ako keď žili na zemi, túžia priniesť vám svetlo, pomoc a víťazstvo v rozmanitých nebezpečenstvách, v ktorých sa nachádzate. Oni sa týčia ako stĺpy nenarušenej, zdravej viery, ako vzory potrebných čností, ako dve olivy, dva svietniky, dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto, ktorým je Cirkev, aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s novým, a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku, po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú, čím budú pripomínať, že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o vojská a hmotné bohatstvo, ale o svornosť občanov, o rodinné čnosti, o mravnú bezúhonnosť, o zachovávanie práva a spravodlivosti, o úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému podlieha všetko a všetko musí slúžiť jeho sláve.

Veď či si každá ustanovizeň nezachová svoju životnú silu iba do tej miery, v akej sa vracia k svojim jasným počiatkom a v akej zachováva posvätné dedičstvo otcov? Keď ním pohrdne, zvrhne sa a zanikne: tak, ako keď dubu poodtíname alebo skrátime korene, márne budeme čakať na novú a trvalú zeleň.

Preto nech váš duch nikdy nestráca zo zreteľa napomenutie, ktoré vám zanechal svätý Cyril ako testament, aby ste stále boli neúnavnými služobníkmi spásy svojho ľudu.

Z apoštolského listu Antiquae nobilitatis pápeža Pavla Šiesteho z 2. februára 1969

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo