Je Christine Lagardová súca na vedenie Európska centrálnej banky?

Júlový summit v Bruseli po zložitých rokovaniach vyniesol na najvyššie európske posty prvýkrát ženy. Kým Nemka Ursula von der Leyenová je nominovaná na predsedníčku Európskej komisie, Francúzka Christine Lagardová mieri na čelo Európskej centrálnej banky. Kým prvú z nich musí odhlasovať Európsky parlament, čo sa môže skomplikovať, Lagardovú volí Európska rada, ktorú ju sama do funkcie navrhla. Je na funkciu pripravená?

Politické začiatky poznačené finančnými škandálmi

Christine Lagardová je vyštudovaná právnička, má za sebou štúdium v USA aj Francúzsku. Chýba jej však ekonomické vzdelanie a neúspešne sa uchádzala o štúdium na École nationale d´administration (ENA), ktorú má za sebou väčšina francúzskej politickej špičky. Na druhej strane, životu v USA vďačí za skvelú angličtinu. Vedno s povestnou osobnou charizmou ju to katapultovalo do vysokých funkcií.

Do politiky vstúpila v roku 2005 ešte za prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý o nej zvykol hovoriť v superlatívoch. Najskôr bola ministerka obchodu, neskoršia ekonomická kríza ju zastihla na poste ministerky financií – už vtedy bola priekopníčkou ako prvá žena na čele francúzskeho ministerstva financií. 

Naoko ukážková kariéra však má aj tienisté miesta. Počas jej pôsobenia na ministerstve financií došlo vo Francúzsku k najväčším, miliardovým podvodom na DPH. Má za sebou obrovskú aféru Tapie, v ktorej ju súd uznal za vinnú a opäť išlo o obrovské peniaze z vreciek francúzskych daňových poplatníkov.

Späť do USA

Mraky škandálov rozohnala neviditeľná ruka šťasteny. V roku 2011 po obvinení zo sexuálneho napadnutia hotelovej chyžnej z postu šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) odstúpil Francúz Dominique Strauss-Kahn. Lagardová zacítila príležitosť a rozhodla sa uchádzať o vedenie organizácie sídliacej v USA. Vyvinula diplomatické úsilie a podarilo sa jej získať hlasy najväčších európskych štátov, ale aj USA, Ruska, Číny, Indie a Brazílie.

Len na okraj, šéfa MMF volí výkonná rada, tradične je to Európan, najčastejšie Francúz. Zo 68 rokov existencie postu prezidenta MMF tam mali 40 rokov v jednotlivých mandátoch Francúzi. Z celkovo 189 členov MMF má jeho výkonná rada 24 predstaviteľov (volí sa podľa kvótneho systému, ktorý zvýhodňuje veľké/bohaté štáty). 

Lagardová mala v roku 2011 jediného súpera - Mexičana Agustina Carstensa. Držala väčšinu tromfov. Získala si viac štátov, po sexuálnom škandále, na ktorom francúzske médiá zgustli, jej tiež hralo do karát, že bola žena. Napokon, ekonomická kríza bola naďalej aktuálnou témou a v Európskej únii sa práve rokovalo o finančnej pomoci Grécku. 

Aký bol teda problém s jej kandidatúrou? Všetci jej predchodcovia boli ekonómovia a drvivá väčšina z nich aj centrálni bankári, mimochodom aj jej vtedajší protikandidát Agustin Carstens. Išlo teda skôr o politickú nomináciu a výsledok diplomatického úsilia berúc do úvahy, že post šéfa MMF spravidla zastáva Európan. Po úspechu v 2011 Christine Lagardová post obhájila o päť rokov neskôr, tentoraz už protikandidáta nemala.

Návrat do Európy

Po patovej situácii pri rozhodovaní o vedúcich európskych funkciách na Európskej rade prišiel s plánom francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na šéfku eurokomisie navrhol Nemku von der Leyenovú, na čelo Európskej centrálnej banky Lagardovú. Zostavu lídri členských štátov odobrili.

Aj samotné francúzske médiá uznávajú, že jej nominácia je aj tentoraz čisto politická, nie odborná. Macron od začiatku torpédoval systém špičkových kandidátov, ktorý mal do funkcie šéfa eurokomisie dostať Manfreda Webera. Loboval za silnú dánsku eurokomisárku Margrethe Vestagerovú. Keď mu tento plán nevyšiel, navrhol šalamúnskeho riešenie. Nemecku nechal vedenie Európskej komisie, ale presadil si Francúzku do čela ECB. Pripomeňme, že na funkciu ašpiroval šéf Bundesbanky Jens Weidmann. 

Dá sa v tom čítať Macronova snaha o výraznú reformu Európy. Ursula von der Leyenová je známou stúpenkyňou užšej európskej integrácie. Dôležitou súčasťou Macronovho úsilia je aj reforma fungovania eurozóny, čomu môže krajan na čele ECB len pomôcť. 

Opäť sa však pozrime na Lagardovej predchodcov. Mario Draghi a Jean-Claude Trichet majú za sebou vedenie centrálnych bánk a v odbornej sfére požívajú rešpekt. 

Zlý dojem vytvára tiež minulosť manžela novej šéfky ECB. Kontroverzný podnikateľ Xavier Giocanti je  usvedčený z finančných podvodov s európskymi peniazmi OLAF-om aj Európskou komisiou. Musel vrátiť milión eur, ktoré boli z verejných európskych zdrojov.

Napriek kritike by sme mali dať Christine Lagardovej šancu. Diplomatické schopnosti, známosti v politických kruhoch a nesporné doterajšie skúsenosti môžu vykryť niektoré nedostatky. Viac sa ukáže, keď sa objaví v EÚ ďalšia ekonomická kríza. Zvesti o nej sa v médiách objavujú už niekoľko mesiacov. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo