Krátka úvaha

Krátka úvaha

O novej dobe, v ktorej "host vyhazuje vrchního"

Kamarát ma uisťuje,  ako dobre, že sme získali skúsenosti s vládou porozumenia, Mečiarom,  SDKÚ, Ficom. Môžeme ich  teraz odovzdať, aby boli múdrejší. Pýtam sa ho, a si si ístý, že ti bude niekto rozumieť?

"Nová doba,  host vyhrazuje vrchního!" Známy citát z istého filmu, zachycujúceho zmenu režimu, no možno skôr zrod  novej spoločnosti, ktorej tá práve končiaca nemôže rozumieť, lebo si nevie ani len predstaviť, že to, čo považovala za sci-fi, sa práve stáva skutočnosťou. To boli roky 1989/92. Rivers od babylon. A čo  keď možno niečo podobné prežívame teraz len o niečo sofistikovanejšie?

30 rokov je presne ten posun, kedy sa trhá tektonická doska spoločenskej kôry, aby posunula hmotu nového intelektu dopredu bez ohľadu na to, čo ostáva za ňou. Deje sa to všetko ďaleko drastickejšie zato tichšie, než tomu bolo v diskontinuálnom 20. storočí, kedy sa natrvalo pretrhla niť rešpektu k múdrosti starším, ktorých sme prehlásili za zastaraných v mene tých najbrutálnejších -izmov, revolúcií a perverzností.

Dnes nám kradnú deti inak, ďaleko efektívnejšie. Sú neviditeľní, na prvý  pohľad neškodní. A my sami už ako deti ukradnuté svojim rodičom, sme o to viac zmätení a nevieme reagovať. Nahovárame si, že sa nič hrozné nedeje, všetko je v poriadku. No pritom odchádzame pomaly a bez  záujmu do trvalého zabudnutia.

Náš svet zaniká a niektorí z nás, aby sa s tým vyrovnali, splytšujú si mozog, aby dokázali prekonať prirodzený odpor. Pre všetkých však tadiaľto cesta nevedie.

Nastáva doba plytkosti a útlmu ducha. Deti rozkazujú rodičom. Manželia sa rozvádzajú už len  kvôli záblesku neurčitého pocitu sebaneuspokojenia. V reštaurácii Vám ani na požiadanie neprinesú servítku a tak radšej necháte spančované rezané nedopité s pokrčeným ufúlanym obrúskom, ktorý  zakrýva nevhodne stolovanie. 

Politici sú stále tupejší a tí mladší,  ktorí ich idú nedočkavo  už už nahradiť, sú od vytrženia  stále viac brutálnejší pre absolútnu neskúsenosť a neschopnosť  čeliť reálnej brutalite vo svojich vyumelkovaných životoch. No ak by sa s ňou predsa len stretli, pravdepodobne by nedokázali "stand up and fight, because y're in armee now!" 

Najčítanejšie blogy by kedysi neobstáli ani ako slohová práca v sedmičke na štvorku. A skutočné eseje, tie vzácne zápisky mysle ľudstva,  si neprečíta nik. Druh intelektuála humanistu vymrel. V evolúcii nad ním vyhrall homo buranus.

Európa sa topí v smogu požívateľného virtuálneho pôžitku, a v blahu z použivania ITC, no zároveň psychiatria aplikuje narastajúce množstvo tlmičov disharmónie, ktorej v depresií prepadá stále viac zaregistrovaných użívateľov sociálnych sietí, ktoré sú v podstate antisociálne.  Odučujú ľudí spoločne zażivať zážitok a disvergne  ho interpretovať bez újmy na spoločenstvo.

Práve  táto nastupujúca generácia, ktorá  nechápajúco odmieta študovať klasiku, sa odmieta obetovať  pre ideál, ak ním nie je telesnosť. Dokonca i sama duchovnosť sa začala merať stupnicou preexponovanej emocionality.

Ľahká to korisť lacného progresivizmu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo