Na koni

Na koni

Hlinovi ide karta a na prvý pohľad sa zdá, že sa nepotrebuje nikomu z ničoho zodpovedať

Po poslednej republikovej rade KDH jeho predseda jasal od radosti. Po ničom inom než úspechu vo voľbách do EP dotiahol teraz svoj zámer do konca. Kresťanskí demokrati idú do parlamentných volieb samostatne. Za to mu treba dať uznanie. Ide o jediné riešenie, ktoré dokáže objasniť resp. zafixovať  pozíciu a smerovanie súčasného KDH ako i samotného Alojza Hlinu, Ten napokon spojil svoj ďalší politický osud s tým, či dostane stranu do parlamentu. To je, myslím, veľmi férové.

Po nezdare unionistov v eurovoľbách sa síce Vašečka a Škripek pokúšali nahodiť návnadu v tom zmysle, že  volebný výsledok KÚ ich oprávňuje k tomu, aby si vynútili spoluprácu kresťansko-konzervatívnych síl. Pod ňou netreba rozumieť nič iné než to, aby dostali prioritnú miestenku na relevantnej kandidačnej listine. Lenže táto ich požiadavka, hoc ako bola lákavo odprezentovaná, nie je legitímna. Projektil KÚ nezaznamenal žiadne hodnoty hodné  balistiky.  Obaja menovaní spolu so Záborskou zostrojili na poslednú minútu hum-buch revoltu, ktorá ublížila KDH minimálne tým, že ho preferenčne oslabila. Pritom všetci traja mohli práve v KDH realizovať svoji politiku, len si to žiadalo z ich strany viac trpezlivosti, prezieravosti a v prípade Záborskej aj vďaky. Lenže oni sa vyhranili predovšetkým voči osobe a štýlu Alojza Hlinu.

Podobne si len ťažko viem predstaviť, žeby predstavitelia modulu KDŽP, ktorému sa pri štarte rovnako nepodarilo odlepiť z runway, stáli o spoluprácu s KDH. Svoj vznik a pôsobenie predsa  položili na  antagonizme voči tejto strane, ktorej vyčítajú laxnosť a sklony liberalizmu. Postava Štefaneca ako lídra KDH im v tom dáva za pravdu. Na druhej strane možno práve vďaka tomuto menu ako i mediálnemu obrazu Hlinu sa KDH postupne zbavuje nálepky talibanu a naberá na  sympatiách novinárov. A to je základný predpoklad pre mediálny úspech, odpálený  v  TA3, v ktorej sa Hlinovi dostáva priestoru až neúrekom. Pritom pred nástupom Lojza na predsednícku stoličku tamojšie spravodajstvo  nevedelo KDH ani len prísť na meno. Naozaj zaujímavý obrat.

Ukazuje sa, že Lojzo sa dokáže úspešne  odprezentovať smerom von. A vie si v predsedníctve i republikovej  rade presadiť to svoje, hoci zvykne zazmätkovať a dopustiť sa priestrelov, hlavne keď stráca kontrolu nad želaným chodom vecí. Je otázne, do akej miery ide o ovocie jeho intelektu a rétoriky, či skôr ide o pasivitu ostatných alebo skôr nechuť oponovať mu, a tým sa nedajbože dostať do nepríjemnej pozície byť zjazdený a zatratený práve teraz, keď ide o všetko. V každom prípade predseda hnutia nečelí vo vnútri strany žiadnemu tlaku vystavovať účty za akékoľvek osobné zlyhania, akých sa napríklad dopustil pri prezidentskej voľbe.

Veru, už sme zabudli na Hlinovu predpojatosť voči Ferkovi Mikloškovi a nechuť podporiť ho, čo, ako sa ukázalo, malo svoje machiavellistické „rácio,“ ktoré nám Lojzo aj víťazoslávne a tak trochu uchvapene odhalil hneď po voľbách.  Namôjveru, podobalo sa to až  detinskej radosti z v podstate z Pyrhovho víťazstva. Lenže Mikloško aj napriek úmyselnej vágnosti KDH skončil so ziskom 123 tisíc hlasov, čo je o takmer 30 tisíc hlasov viac, než dosiahlo celé KDH v eurovoľbách. Pritom sa ukázalo, že Hlinom vysnívaný superkandidát KDH na prezidenta,  pán Čaučík, by so svojím čo ako hodnotným životným príbehom ešte neobstál ako kandidát s ambíciou zjednotiť  kresťanov. Je na to ešte priskoro, čo potvrdil fakt, že do EP  získal 26 tisíc hlasov.

Kto tu teda spravil chybu? Podľa Lojza Hlinu Ferko Mikloško, ktorý ho neprišiel prosiť o povolenie kandidovať. Ale v skutočnosti je zodpovedným za toto fiasko Lojzo Hlina svojou hazardérskou „napoleonskou“  stratégiou odrovnania a zhanobenia matadora a nestora kresťanskej demokracie na Slovensku. Hlina si tak po vzoru svojho učiteľa Matoviča jednoducho a bezohľadne iba vyčistil pole.

Hlinovi ide karta a na prvý pohľad sa zdá, že sa nepotrebuje nikomu z ničoho zodpovedať, hoci práve teraz je preňho ten najlepší čas skonsolidovať sa a preskupiť. Mal by preto začať aspoň s formálnym ospravedlnením a urovnaním vzťahov s tými, ktorí svoje nesporne spravili pre kresťanskú demokraciu v časoch, kedy on fandil tým, ktorý šli KDH po krku. Nezabúdajme, že aj nenásytného Alexandra Veľkého napokon zhodil jeho verný Boukefalos z chrbta a tento nekonečnými bojmi vyčerpaný kôň sa utopil. Ak sa chce KDH vyhnúť tomuto osudu, musia si jeho predstavitelia otvoriť srdce.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo