Znásilnený odkaz obetovaného hrdinu

Znásilnený odkaz obetovaného hrdinu

O zabudnutom výročí vraždy hrdinu a jeho odkaze

„Milovaní a najdrahší, pred hroznými tragickými okamihmi stojím pokojný, vyrovnaný, s čistým svedomím a vedomím, že napriek mnohým chybám, plnil som si povinnosti čo najsvedomitejšie a najpoctivejšie. Som presvedčený, že nejde o justičný omyl, veď všetko je také priehľadné, že ide o politickú vraždu. A predsa rád prinesiem túto násilnú obeť, ak bude slúžiť na upokojenie v národe a na jeho zjednotenie. Niet vo mne zloby, nenávisti ani pomstychtivosti, mrazí ma však horká ľútosť nad tým, že zmizla spravodlivosť, pravda a šíri sa nenávisť a pomsta. Zmizol zmysel pre znášanlivosť, pre slobodu myslenia a prejavu. Ako ľahko sa pravda úplne prekrútila v pravý opak a niet možnosti dať jediné svedectvo a doklad na jej obranu. Je mi ľúto, že strach ovládol väčšinu ľudí, a že sa neodvažujú povedať pravdu, alebo aspoň nepovedať zjavnú lož. Buď z donútenia, alebo z konjunkturalizmu. Kam zmizla poctivosť a odvaha? Kam zmizlo naše krédo zdedené po majstrovi Jánovi Husovi a T.G. Masarykovi, ktoré sme tak hrdo sebe a svetu pripomínali? Pravda? Je to súmrak národného svedomia alebo už temno slobody ľudských práv. Nie, nemôžem uveriť, lebo génius národa je večný a pretrvá aj búrku a nedá zahynúť ti.“

Úryvok z posledného listu generála Heliodora Píku, ktorý napísal len niekoľko minút pred svojou popravou, od ktorej v týchto dňoch uplynulo 70 rokov. Takmer v tichosti. Zabudnuté výročie zabudnutej osobnosti – hrdinu oboch svetových vojen, brilantného diplomata, veľkého československého vlastenca, mimoriadne jemného a kultivovaného muža... A prvej obete vykonštruovaných procesov komunistického režimu v Československu po prevrate v roku 1948. „Pohlavári zločinnej diktatúry by nemohli pokojne spávať, kým by Heliodor Píka, človek najvznešenejších morálnych kvalít, žil“, napísal som pred tromi mesiacmi pri príležitosti úmrtia jeho syna, Milana Píku. Takisto vojnového hrdinu, takisto kruto prenasledovaného...

Heliodor Píka sa stal stelesnením, bolestným symbolom desaťtisícov výnimočných, vzdelaných a charakterných osôb, ktorých komunistický režim pre ich postoje popravil, uvrhol do väzenia, prinútil emigrovať či inak perzekuoval. Symbolom tých, ktorí dnes obom našim národom tak veľmi a citeľne chýbajú: symbolom najušľachtilejších elít, ktorých nahradili elity nové – mafiáni, zlodeji, podvodníci a plagiátori; jedinci, pre ktorých sa politická moc – tá najvyššia zo všetkých zodpovedností – stala výlučne zhubným nástrojom plnenia vlastných nezriadených túžob. Mnohí z nich sa dnes vo svojich príhovoroch hrdo hlásia k odkazu generála Píku: hrdinstvo láka všetkých bez výnimky, dobrých aj zlých. Nevyhnutná obeta, ktorá k nemu vedie, už menej...

„Mojim posledným prianím je, aby národ zostal zjednotený a aby každý bez rozdielu pracoval pre zjednotenie národa“, povedal Píka pár sekúnd pred tým, ako mu kat v plzenskej väznici Bory pretiahol cez hlavu vražednú slučku. Aká je veľkosť človeka, ktorého posledné slová patria národu a všetkým jeho občanom, ktoré sa nemstia či sebaneľutujú, no s dôverou hľadia do budúcnosti? Čítajme ich znova: „Každý.“ „Bez rozdielu.“ „Pre zjednotenie.“ Silný odkaz hrdinu, každodenne dokola znásilňovaný egocentrizmom, pýchou a primitívnou ješitnosťou našich politických predstaviteľov. Tých elít, ktoré dnes usilovne pracujú nie pre zjednotenie národa, ale jeho rozdelenie.

Heliodor Píka sa v národnom hlasovaní medzi sto najvýznamnejších Čechov nedostal. Jaromír Jágr, Dominik Hašek či Milan Baroš áno. Neprekvapí, že u nás to nedopadlo inak. Obetovať sa za vlasť, to sa dnes nenosí. Pravda, ak tak nerobíte v hokejovom reprezentačnom drese.

HELIODOR PÍKA (*3.7.1897, +21.6.1949)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora