Kresťan a Ekológia

Kresťan a Ekológia

Kresťanstvo má so starostlivosťou o životné prostredie spoločné viac, než by sa dalo čakať. Aj keď by mala byť láska k prírode prirodzenou súčasťou nás, nie je to tak.

Častokrát vidíme okolo seba neupravené a zanedbané okolie, skládky odpadov, v mestách prevláda nadmerný konzum, znečisťujú sa rieky a takýmto nezodpovedným správaním sa poškodzuje  prírodné bohatstvo nezvrátiteľným spôsobom. Niektoré tieto problémy ktoré som načrtol sa dajú riešiť naozaj iba na štátnej – celonárodnej úrovni, ale mnoho z nich sa začína už v každej jednej domácnosti, napríklad čo sa týka recyklácie. Táto téma má veľký súvis aj s kresťanstvom. Vo svetle pápežskej encykliky Laudato si´ od pápeža Františka chcem rozobrať niektoré  myšlienky, ktorými by sa mal každý z nás inšpirovať.        

Chcel by som načrtnúť najprv problém dnešnej konzumnej spoločnosti. Je to síce komplexný problém ktorý zasahuje prakticky celú spoločnosť, ale som toho názoru, že v tomto musí každý jednotlivec, každá rodina začať od seba. Citujem Laudato si´, kapitola 222 : „Kresťanská spiritualita ponúka alternatívne chápanie kvality života a povzbudzuje k prorockému a kontemplatívnemu životnému štýlu, schopnému hlboko sa radovať a nebyť posadnutý konzumom.“(...) „Kresťanská spiritualita navrhuje rásť v striedmosti a schopnosti tešiť sa aj z mála. Je návratom k jednoduchosti a umožňuje nám zastaviť sa a vychutnať malé veci, ďakovať za možnosti, ktoré nám ponúka život bez lipnutia na tom, čo máme, a bez smútku nad tým, čo nemáme. Preto treba unikať pred dynamikou nadvlády a číreho zhromažďovania pôžitkov.“    

Ale nielen trend nadmerného konzumu je problémom. Vystáva tu aj individualizmus - snaha mať všetko „tu a teraz“. Zatiaľ čo je tu jedna vážna a už aj častá otázka. Čo zanecháme nastávajúcim generáciám? Prečo sa nevedia pohnúť ľady? V kapitole 162 sa píše: „Ťažkosť brať vážne túto výzvu je spojená s etickým a kultúrnym úpadkom, ktorý sprevádza ekologický úpadok. Muž a žena postmoderného sveta sú neustále vystavený riziku, že sa stanú hlboko individualistickými. Mnoho súčasných spoločenských problémov sa dáva do súvislosti s egoistickou snahou o okamžité uspokojenie, s krízami rodinných a spoločenských vzťahov, s ťažkosťou uznať druhého. Často sme svedkami nadmernej a krátkozrakej spotreby rodičov, čo poškodzuje deti, ktoré majú čoraz väčšie ťažkosti zaobstarať si vlastný dom a založiť si rodinu.“

Boli načrtnuté problémy či už ľudského charakteru, alebo toho klimatického. Obidve navzájom viditeľne súvisia a nadväzujú. Kresťanská teológia aj samotný pápež ponúka mnohé riešenia. Citujem kapitolu 231: „Aby sa spoločnosť stala ľudskejšou a dôstojnejšou človeka, treba prehodnotiť lásku v spoločenskom živote a úrovni politickej, ekonomickej i kultúrnej a urobiť z nej stálu a najvyššiu normu konania. V tomto rámci spolu s dôležitosťou malých každodenných gest nás sociálna láska núti myslieť na veľké stratégie, ktoré účinne zastavia zhoršovanie životného prostredia a povzbudia kultúru starostlivosti, ktorá prenikne celú spoločnosť.“                                                                 

V jednoduchosti povedané je klimatická kríza a úroveň starostlivosti o životné prostredie dôsledkom spoločenských zmien – tak to vyzerá, že k horšiemu. Je to však naozaj spôsob ako motivovať verejnosť. Je to síce cesta ktorá sa zdá byť nedosiahnuteľná, ale ak chceme aby sa problémy, ktoré sú našou dennou súčasťou začali riešiť, musíme začať, ako by povedal klasik – „sami od seba“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo