Listy Matejovi 2: O Tutanchamónovi, vegánoch a záchodovej lyrike

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Listy Matejovi 2: O Tutanchamónovi, vegánoch a záchodovej lyrike

Krstný syn pripomenie autorovi staré gymnaziálne časy. Popri Schleswigovi, Holsteinovi a ďalších kníhtlačiaroch však nezostanú opomenuté ani morálne strasti vegánskeho klubu a ďalšie vážne témy dneška.

28. 9. 2016, XXX

O Tutanchamónovi, vegánoch a záchodovej lyrike

Milý Matej,

predstav si – Adam, môj krstný syn (neviem, či som ti ho niekedy spomínal – je to Jurov chalan), nastúpil nedávno na naše staré gymnázium! Veril by si tomu, že to už je vyše 10 rokov, čo sme odtiaľ preč? Mne to pripadá, akoby to bolo včera, čo sme tam na chodbe naďabili na sekundové lepidlo. Prilepili sme mydlo na dvere a starému Ignácovi kriedu o tabuľu. Ale aj podľa toho vidno, že to bola iná éra: veď kde sa dnes vôbec ešte používajú kriedové tabule?

O Tutanchamónovom čaji

Keď Adamovi hovorím, že my si ešte pamätáme časy, keď nebol internet, pozerá sa na mňa, akoby som mu tvrdil, že som chodieval na čaj ku Tutanchamónovi. Toto posledné tvrdenie môžeš brať ako úplne faktografické. Presne viem, ako sa v takom prípade tvári, keďže práve o tom som ho presviedčal, keď bol ešte malý a chcel, aby som mu hovoril rozprávky. Rozprávky naspamäť neviem žiadne a detských knižiek mám doma málo, takže som musel improvizovať. Asi to máš aj sám odskúšané na Lukášovi a Majke, ale myslím, že úplne najdôležitejšie je v týchto prípadoch trvať na drobných detailoch.

Tak napríklad ten Tutanchamón v mojom príbehu všetok čaj vždycky strašne presladil. Jeho manželka, stará Tutanchamónka, to neznášala a neraz mu celý krčah vyliala rovno do Nílu. Taký pekný kvietkovaný hieroglyf na ňom bol. Teda nie na Níle – na tom krčahu. Tak či onak, po čase začali proti vylievaniu čaju protestovať miestni občania. Nie azda preto, že by sa snažili predísť plytvaniu. Išlo im skôr o to, že nílske krokodíly začali trpieť na cukrovku a bez krokodílov v Níle by zostala vážne ohrozená štátna bezpečnosť. Vďaka tomu zostal Tutanchamón na koni a čaj sa dome viacej vylievať nemohol.

Ako ten čas letí – možno sa ani nenazdáme a Adam pôjde robiť k tebe do firmy. Zaujímajú ho počítače a chcel by vraj programovať hry! Pravdepodobne preto, lebo si ešte celkom dobre neuvedomuje, že je to o dosť odlišný zážitok, než ich hrať. :D Ale predsa len to treba podľa mňa považovať za dobré znamenie. Ostatne, bude to pre teba dobrý zamestnanec – je to múdry chalan. Ku ozajstnému IT-čkárskemu geekovi mu ale chýba primeraná vizáž: nemá neučesané mastné vlasy, rozgajdané tričko ani strojček na zuby. Ale zase nosí dlhú čiernu hrivu – skoro až po plecia – a je chudý ako smrť, takže to sa tiež počíta.

Schleswig a ďalší kníhtlačiari

Keď si človek takto spätne pripomína tie naše vlastné gymnaziálne časy, nemôže sa ubrániť troche nostalgie. Na druhej strane, zopakovať by som si to veru nechcel: už len pri predstave, že by som mal znovu absolvovať stredoškolskú chémiu alebo dejepis, sa mi robí husia koža. Znovu by som si musel na písomkách bohapusto vymýšľať neexistujúce zlúčeniny alebo možno dokonca tvrdiť, že Schleswig a Holstein boli dvaja Nemci, ktorí spolu s Gutenbergom vynašli kníhtlač.

Pamätám si aj, ako školník (starý Lojzo, ako sme ho z roztopaše volali) nalepil nad splachovacie tlačidlo nápis “silno zatlačte” – potom, ako mu viacerí hlásili, že WC nesplachuje. Keď ale pár týždňov nato prišiel úradník vykonať inšpekciu školy, nechal sa počuť, že to teda ešte nezažil, aby niekde museli študentom gymnázia lepiť do záchodovej kabínky návod na použitie...

Na druhej strane, keby prišiel v týchto dňoch urobiť inšpekciu ku nám na univerzitu, dočítal by sa na toaletách aj iné veci. Naše upratovačky v sebe totiž v poslednom čase objavili netušenú poetickú strunu. Na dverách kabínok sa nám objavujú napríklad aj takéto hodnotné texty z pera anonymných umelkýň:

Za záchodom trochu vzadu, nie je kefa na parádu!
Trošku šuchni, potom spláchni, keď odchádzaš svetlo zhasni.
Veď kultúru národa, spoznáš aj podľa záchoda!

Morálne strasti klubu vegánov

Ale dosť už o tejto záchodovej lyrike. Vidím, že ťa zaujal môj nový morálny princíp: “Človeku nie je prijateľné kvôli riziku neistej abstraktnej ujmy, spôsobiť istú a konkrétnu ujmu.” Ale myslím, že si môj zámer celkom nepochopil, keď sa pýtaš, či teda zakážeme aj spolku vegánov, aby spomedzi seba vylúčili človeka, ktorý začne (hoci aj z nevyhnutných zdravotných dôvodov) jesť mäso. Ja predsa nikomu nič neprikazujem ani nezakazujem.

Klub vegánov môže vylúčiť, koho sa mu len zachce. Na druhej strane, dajme tomu, že jeho členovia vedeli, že nejedenie mäsa ich priateľa ohrozuje na živote (samozrejme hovorím čisto hypoteticky) a napriek tomu by ho podrobili citovému a sociálnemu vydieraniu. Bolo by to morálne oprávnené? Neviem, možno áno. Možnože sú vegánmi preto, aby chránili zvieratá pred utrpením. Možnože je ľudský život len malou cenou za ideál, o ktorý bojujú… Hoci osobne o tom pochybujem.

Ako kresťania sme na tom ale trochu inak. Nikto nás síce nenúti, aby sme si také otázky kládli, ale už od nepamäti to robíme. Prečo? Lebo nám záleží na tom, aby sme konali správne. A keby nám na tom záležať prestalo, boli by sme ešte Kristova cirkev?

Toľko teda novinky odo mňa. Pozdravuj Martu a deti a užite si ešte posledné zvyšky babieho leta. Budúci týždeň sa už má vraj poriadne ochladiť.

Tvoj Martin

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo