V kolíske

V kolíske

Prílivové vlny mora,

unášajú môjho ducha,

som ako dieťa v kolíske.

Zapadajúci lúč slnka,

svieža rieka, ktorá žblnká,

človeku veľa napovie.

 

V kráse stvorených vecí

vidieť stopu hlbokú,

Jej Tvorca denne nesie ti

pokoj a lásku odvekú.

 

Ponorím sa do hĺbky mora,

po ktorom srdce túžobne volá

a dotknem sa divokých vĺn.

Vnímam, cítim stále znova,

že je zo mňa bytosť nová,

zbavená temných škvŕn.

 

Tie len stavajú prekážky,

vnútro sa búri a stoná,

preto sa poddáva vlnám lásky

nech ho opája vôňa Tvoja.

 

Sladko si drieme srdce

v tejto nežnej kolíske.

Lúčmi ho potešuje slnce

až kým jeho tlkot neustane.

 

Ľúbezne spievajú vrabce,

harmónia nás spája.

Žitie viac už nie je prázdne,

v kráse duša zmysel našla.

 

Nikto ti ju nemôže vziať

ani búrka ani víchor.

Len Ty kľúče od srdca máš,

raduj sa a viac sa neboj.

 

Precíť Lásku v hĺbke srdca,

zahoď v sebe všetky putá.

A otvor oči pre nový smer,

nech žiješ už tu večný sen.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora