Terl Bryant o včele a mede

Terl Bryant o včele a mede

Včely prinášajú životu potenciál v podobe premeny kvetov na sladké a užitočné plody. A kresťania?

Do Terlovej mysle (Terl Bryant, nar. 1961) nástojčivo  prenikala nejaký čas idea medu. Najprv si myslel, že si ho má kúpiť. Vošiel  teda do obchodu. Zistil, že v ponuke je síce množstvo akýchsi medov, o ktorých sa ale dalo ťažko povedať, či sú skutočne medmi.  Začal  premýšľať. Pane, čo to má znamenať, čo mi chceš povedať?

Za med predsa vďačíme včelám, ide tu o ne? Vynorila sa ďalšia otázka, ale čo mám ja spoločné s nimi? Viac ako 35 rokov ubehlo od chvíle, čo som uveril.  Stále vyznávam Ježiša a hovorím o ňom. Snažím sa povzbudzovať,spájať  a stavať ostatných v jeho mene. Dokonca a nie najhoršie bubnujem pre neho! Čo mi môžu nejaké včely ešte ukázať?

Bezpochyby sú  pracovité, húževnaté, veľmi  vzácne a pritom tak ľahko zraniteľné.  Terlovi prešlo mysľou, čo vlastne alebo skôr ako to robia? Každý predsa dobre  vieme, že opeľujú. Ide, hádam, o najdôležitejšie poslanie  pre život tu na zemi. No  vedia to aj ony a zakladajú si na tom? Vari si len tak v skutočnosti nepobzučujú a nepreskakujú z jedného kvetu na druhý, pričom znovu a znovu vykonajú to  svoje „monotónne“ poslanie? Starajú sa vari o to, čo sa stane potom, po ich citlivom a nežnom „zákroku“, s navštívenými  rastlinami, kríkmi a stromami?

Ak nepríde mráz, sucho, no v posledných časoch i taká chémia, či holorub, zem vydá vďaka včelám svoj plod. A včely vo svojich úľoch sa zas dopracujú k vzácnemu, životodarnému pokrmu – k medu, tomu tekutému zlatu, ktoré sa ani rokmi nekazí a je tou najzdravšou stravou.  Terl v tej chvíli pochopil svoj sen o mede a podelil sa s jeho výkladom so všetkými, čo sa s ním chceli  včera stretnúť.

Tak ako včely prinášajú životu potenciál v podobe premeny kvetov na sladké a užitočné plody, tak aj poslaním kresťana je byť vo svete, aby žehnal a prinášal požehnanie v službe všetkým, s ktorými sa stretá za akýchkoľvek okolností, aby sa v nich mohla vytvoriť perspektíva metanoi.  Kristov učeník tým napĺňa svoju úlohu.  Rast, plody, či úrodu alebo naopak neúrodu má už na starosti niekto iný – Pán a vládca života. Učeníka teda nemá odvádzať od jeho poslania úspech, či neúspech výkonaného  žehnania. Preto je lepšie, po vzore včiel, sa o to ani nestarať. Naopak správne je venovať sa len svojej úlohe, aby sa učeník mohol dopracovať k medu, ktorý je symbolom výživy pre večný život.

Bolo to pre poslucháčov určite zaujímavé a povzbudivé počúvanie. Lenže pozor, Terl Bryant nie je žiaden snílok ale reálny človek. Upozornil na veľké úskalie, ktorému existenciálne čelí naša cirkev a pre ktoré je stav viery v Krista tak vážny. Mnohí z nás sa totiž necháme ľahko oklamať. Vo svojich predstavách sa vidíme ako tie milé včeličky, ktoré bzukotkajú a neškodne poletujú z kveta na kvet. No tým, čo myslíme, hovoríme a konáme, sme skôr osami. Aj tie  určite majú svoju úlohu napr.  v potravinovom reťazci. Ale v tomto podobenstve  symbolizujú pokrstených  telom (viď podobná vizáž osy a včely), ktorí v rozpore s voľou Otca tým, ako a čo žijú, nerozdávajú, ale rozhryzú, skazia a oberú iných o duchovné  plody a dobrá.  A čo je najhoršie,  taká osa o mede nemá ani tušenie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo