Edgar Allan Poe: The Haunted Palace / Zakliaty palác (1839)

Edgar Allan Poe: The Haunted Palace / Zakliaty palác (1839)

z anglického originálu: https://www.poetryfoundation.org/poems/52370/the-haunted-palace

Kde údolie sa skvie zeleňou

kdys´ obývané anjelmi

stál palác so zlatou sieňou

prepevný a nádherný.

V ríši Mysle vládcu, asi.

Tam stával!

Seraf nad stavbou takej krásy

krídlom nikdy nemával.

 

Žltou farbou, slávou, zlatom

viali vlajky po strechách.

(To všetko v čase dávno vzatom -

už naň padol prach.)

A vánok, čo pofukoval

do dňa krásneho,

v bielych krídlach hradieb schoval

vôňu neba jasného.

 

Harfeník tam na nádvorí

prekrásneho paláca

hral vo svite rannej zory

dobrým dušiam do tanca.

Kol´ trón, kde v purpure sedel -

veličenstvo!

Vladár, čo tak šťastne vedel

spravovať to kráľovstvo.

 

Leskom perál a rubínov

žiarili dvere paláca

a z nich zástup cherubínov

pútnik videl vychádzať.

Tí nemali inú prácu

než sláviť piesňou

duchaplnú múdrosť vládcu

hlasmi z rozprávkových snov.

 

Však zlo do smútku zaodené

obľahlo sídlo vladára.

(Ach, žiaľme - veď viac neuzrieme

sa nad ním úsvit vynárať!)

A sláva, čo v sieňach klenutých,

rozlievala jas

len ozvenou je zabudnutých

piesní pochovaných čias.

 

Dnes už pútnik na nádvorí

zakliateho paláca

uvidí len čudné tvory

hrozivo sa natriasať.

Kým, jak riava nespútaná,

z vyblednutých dvier

sa valí tlupa rozchechtaná -

úsmev jej bol vzatý z pier.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo