Pápež František: Potraty nie sú náboženská, ani hlavná politická téma

Niektorí kresťania vrátane duchovných konajú, ako keby najdôležitejšou úlohou slovenskej politiky bol zákonný zákaz potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru. V mene toho v roku 2018 odmietli protikorupčné manifestácie po vražde Jána Kuciaka, chválili Fica i Kotlebu, a v prezidentských voľbách podporili Harabina, Kotlebu a Šefčoviča. Pápež František na konferencii „Áno životu“ povedal vážne slová o ochrane života, aj niečo iné, čo títo ignorujú.

Nielen diktátori, marxisti, nacisti, niektorí liberáli a korupčníci, ale aj niektorí naši kresťania ignorujú učenie cirkvi a slová pápežov, že základnou úlohou štátu, vlády a politiky je presadzovanie spravodlivosti. Ignorujú aj opakované výzvy pápeža Františka na aktívny boj proti korupcii, ktorá je podľa neho najväčšou neresťou politiky, apokalypsou demokracie, vedie ku kultúre smrti a škodí najmä slabým a chudobným. https://www.postoj.sk/39671/papez-frantisek-o-politike-aj-k-volbe-slovenskeho-prezidenta

Zvlášť od začiatku protikorupčných manifestácii po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice, ktoré boli prirodzeným volaním desaťtisícov občanov po spravodlivosti, niektorí aktivisti a veriaci hovorili, že dôležitejšie je prijať zákon o zákaze umelých potratov. Kritiku že zlým označením vinníka a načasovaním podporujú vládu zodpovednú za obrovskú korupciu a jej dôsledky, a fakticky konajú aj proti učeniu pápežov o politike, odmietajú tvrdením že niekoho zabiť je horšie ako okradnúť či dať úplatok. Proti slovám pápežov že prvoradou úlohou politiky je úsilie o spravodlivosť stavjú ich iné slová o ochrane ľudského života.

Konferencia „Áno životu“

Vysvetlenie zdanlivého rozporu a ich omylu je aj v príhovore pápeža Františka účastníkom konferencie „Áno životu“, v dňoch 23. - 25. mája, ktorú v Ríme usporiadalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život v spolupráci s nadáciou „Srdce v jednej kvapke“ (Il Cuore in una Goccia). Medzi 400 účastníkmi zo 70 krajín bolo aj 10 zástupcov zo Slovenska. Hlavnou témou konferencie bola obrana života postihnutého chorobou v priebehu tehotenstva a po pôrode. Jednou z tém boli aj detské hospice.

V úvode pápež poďakoval nadácii „Srdce v jednej kvapke“, ktorá je „jednou z tých, čo sa vo svete každý deň angažujú za prijímanie detí, ktoré sú pri narodení v stave extrémnej krehkosti. Sú to deti, ktoré v mnohých prípadoch kultúra skartovania definuje ako „nezlučiteľné so životom“ a sú takto odsúdené k smrti.“

„Žiadny človek však nikdy nemôže byť nezlučiteľný so životom, ani pre svoj vek, ani pre svoj zdravotný stav, ani pre kvalitu svojho života. Každé dieťa, ktoré sa hlási k životu v lone ženy je darom, ktorý mení dejiny jednej rodiny: otca, matky, starých rodičov i malých súrodencov. A toto dieťa potrebuje byť prijaté, milované a opatrované. Vždy!“

Po radostnej reakcii na dieťa, ktoré počas jeho príhovoru zaplakalo, pokračoval o tajomstve nového života: „Ženy, ktoré sú matkami to vedia. Vedomie tej prítomnosti, ktorá rastie v jej vnútri, prenikne celú jej bytosť, robiac z nej už nielen ženu, ale aj matku. Medzi ňou a dieťaťom sa rýchlo vytvára intenzívny krížový dialóg...“

Malí pacienti

„Dnes sú moderné techniky prenatálnej diagnózy schopné odhaliť už od prvých týždňov prítomnosť malformácií a patológií, ktoré niekedy môžu vystaviť vážnemu riziku život dieťaťa a pokoj matky. Už samotné podozrenie z patológie, no ešte viac istota o chorobe, menia prežívanie tehotenstva, vrhajúc ženy a páry do hlbokej skľúčenosti. Pocit osamelosti, bezmocnosti, strach z utrpenia dieťaťa i celej rodiny sa vynárajú ako tichý výkrik, ako volanie o pomoc v temnote choroby, ktorej výsledok nikto nevie s istotou predpovedať.“

„A predsa, je tu jedna vec, ktorú vie medicína veľmi dobre: deti, už od materského lona, ak vykazujú patologický stav, sú maličkými pacientmi, ktorí sa nezriedka môžu liečiť prostredníctvom výnimočných farmakologických, chirurgických a asistenčných zásahov, schopných dnes už zredukovať tú strašnú priepasť medzi diagnostickými a terapeutickými možnosťami, ktorá už roky predstavuje jednu z príčin dobrovoľného abortu a ponechania bez pomoci pri narodení mnohých detí s ťažkými patológiami.“

„Takéto možnosti a poznanie musia byť dané k dispozícii všetkým, aby sa šíril vedecký a pastoračný prístup kompetentného sprevádzania. V záujme toho je nevyhnutné, aby lekári mali veľmi jasné vedomie nielen cieľa uzdravenia, ale posvätnej hodnoty ľudského života, ktorého ochrana zostáva konečným cieľom lekárskej praxe.“

Niekedy „by sa liečba mohla zdať zbytočným vynaložením zdrojov a ďalším utrpením pre rodičov. Avšak pozorný pohľad vie vnímať autentický význam tohto úsilia zameraného na to, aby sa zavŕšila láska dotyčnej rodiny. Starať sa o tieto deti v skutočnosti pomáha rodičom spracovať smútok a prijať ho nielen ako stratu, ale ako etapu spoločnej cesty. To dieťa zostane v ich živote navždy. A oni ho mohli milovať.“

„Žiaľ dnešná dominantná kultúra tento prístup nepodporuje: na sociálnej úrovni strach a nepriateľstvo voči zdravotnému postihnutiu často privádzajú k voľbe abortu, ktorý definujú ako prax „prevencie“. Ale učenie Cirkvi v tomto bode je jasné: ľudský život je posvätný a nedotknuteľný a od používania prenatálnej diagnózy na selektívne účely je treba dôrazne odrádzať, pretože je vyjadrením nehumánnej eugenickej mentality, ktorá oberá rodiny o možnosť prijať, objať a milovať svoje najslabšie deti.“

Maloletá postihnutá matka

Ako príklad spomenul František príbeh zo svojej „inej“ diecézy: „Bolo tam jedno 15-ročné dievča s Downovým syndrómom, ktorá otehotnela, a rodičia išli k sudcovi, aby im dovolil potrat. Sudca, čestný a seriózny človek, preštudoval túto vec a povedal: „Áno, chcem vypočúvať tú dievčinu.“ - „Ale ona je down, nechápe...“ - „Nie, nie, nech príde.“ Prišla 15-ročná dievčina, sadla si tam, a začala sa rozprávať so sudcom a povedal jej: „A ty vieš, čo sa s tebou deje?“ - „Áno, som chorá...“ - „A aká je tvoja choroba?“ - „No, povedali mi, že je vo mne zvieratko, ktoré mi pojedá žalúdok a preto musia urobiť operáciu“ - „Nie... ty nemáš červíka, ktorý ti pojedá žalúdok. Vieš, čo tam máš? Dieťatko!“ - A dievča-down na to: „Ó, aké krásne!“ - takto. A kvôli tomuto sudca potrat nepovolil. Mama ho chcela. Už sú to roky. Narodilo sa dievčatko. Študovala, vyrástla, stala sa právničkou. Toto dievčatko, od chvíle, keď pochopila svoj príbeh, pretože jej ho vyrozprávali, pri každých svojich narodeninách volala sudcovi, aby mu poďakovala za dar narodenia. To sú veci zo života. Toto dievča... Sudca zomrel a teraz ona sa stala prokurátorkou. Nuž pozrite, aká krásna vec! Potrat nikdy nie je tou odpoveďou, ktorú ženy a rodiny hľadajú.“

Potrat nie je náboženská téma

Pápež potvrdil prioritu ochrany ľudského života: „Stačia dve vety, aby sme toto dobre pochopili: dve otázky. Prvá otázka: je dovolené vyhasiť ľudský život na vyriešenie nejakého problému? Druhá otázka: je dovolené najať vraha na vyriešenie problému?...Toto je ten kľúčový bod. … Nie je to dovolené. Nikdy, nikdy neslobodno vyhasiť ľudský život, ani najať vraha, aby sa vyriešil určitý problém.“

Tieto myšlienky a podobné vyjadrenia pápeža niektorí používajú ako absolútny argument na zdôvodnenie v úvode spomenutého konania, a nadradenia zákona na zákaz potratov ako najvyššieho princípu politiky, nad požiadavku spravolivosti, demokracie aj boja proti korupcii.

Ich omyl aj zdanlivý rozpor učenia cirkvi o politike a potratoch objasňujú nasledovné slová pápeža Františka: „Niekedy začujeme: „Ach, vy katolíci neakceptujete potrat, to je problém vašej viery“. Nie: to je problém prednáboženský (pred-náboženský, pre-religioso). Nie je to vec viery. Neskôr sa prejaví, ale nehrá zásadnú rolu: to je problém ľudský. ... Nezhadzujme na vieru niečo, čo jej neprislúcha v prvotnom zmysle. Je to problém ľudský.“

Tieto slová potvrdzuje aj´veda, biológia, medicína. Od počatia ide o život človeka, ktorý je závislý na matke ktorá ho „nosí“, ale nie je „votrelcom“ ako nádor ani integrálnou súčasťou tela ako vlasy, s ktoými si môže robiť čo chce.

Omyly slovenských bojovníkov proti potratom

Základnou chybou niektorých veriacich a pro-life aktivistov je mylné a zavádzajúce označenie príčin problému potratov, a kontraproduktívne spôsoby boja proti nim. (viac napr. tu: https://www.postoj.sk/36532/najvaznejsie-zistenie-prieskumu-o-potratoch-priciny-a-pokracovanie

Keď kňaz a skupina veriacich príde so soškou Panny Márie pred parlament agitovať za extrémistickou stranou predkladaný návrh na zákaz potratov, prispeje to hlavne k šíreniu pápežom kritizovaného, a liberálmi šíreného názoru, že odmietanie potratov je problém náboženskej viery. Verejnú mienku v tomto smere negatívne ovplyvnia aj nekultúrne spôsoby, podpora exkomunistov, extrémistov a korupčníkov, nespravodlivých sudcov a politikov od takýchto cirkevníkov.

(Tým nespochybňujem dôležitosť modlitby. Aj Ježiš však kritizoval farizejov, ktorí sa verejne modlia, aby ich ľudia chválili, ale nekonajú podľa Božej vôle. To platí aj o politikoch, ktorí sa oháňajú kresťanskými heslami a kostolnými videami, aby ich ľudia volili, ale konajú proti spravodlivosti. O tom čo je kresťanským svedectvom v tejto súvislosti viac tu: https://www.postoj.sk/33926/korupcia-alebo-potraty-desatoro-krestanske-svedectvo-a-politika )

Chybou je, že niečo, čo treba meniť výchovou, kvalitnou verejnou diskusiou, logickými argumentami a príkladom, chcú meniť takmer výlučne  či hlavne politickými prostriedkami. To pripomína postoj: zvolíme politikov ktorí to sľúbia presadiť, a tým sa zbavíme povinnosti zasadzovať sa za to medzi svojimi príbuznými, kolegami, spolužiakmi, kamarátmi. A keď sa to nám nepodarilo budeme kritizovať zlých liberálov a KDH, že to nepresadilo, aj keď nikdy nemalo ani 10% vo voľbách a parlamente. (A volíme Harabina či Kotlbeu, ktorý to sľúbi.)

Ochrana života narodeného aj nenarodeného

Pápežove odmietnutie potratu je súčasťou princípu všeobecnej priority ochrany každého ľudského života. Jasne však povedal, že rovnako ako nenarodený treba chrániť život už narodený, ktorý ničí najmä „kultúra skartovania“ a dôsledky korupcie a bezohľadnej túžby po zisku.

Chybou niektorých našich veriacich je, že to redukujú na zákonný zákaz potratov, a najmä od začiatku manifestácii „za slušné Slovensko“ v mene jeho presadenia a boja proti Istanbulskému dohovoru škodia kresťansko-demokratickej politike a podporujú politikov a strany ktorých vláda hrubo škodí „životu narodenému“. Tí čo tvrdia že niekoho zabiť je horšie ako okradnúť neberú do úvahy že zabiť možno aj ukradnutím živobytia, bývania, vzdelania, ani koľko životov bolo znehodnotených, alebo zbytočne skrátených napríklad v dôsledku korupcie v zdravotníctve, ktoré už vyše 10 rokov rovnako ako rezort vnútra riadi Ficov SMER.

Politika – spravodlivosť alebo korupcia?

Podobne to platí pre zdanlivý rozpor medzi učením Cirkvi, že základnou úlohou politiky je presadzovanie spravodlivosti a ochranou života, či údajnou prioritou zákazu potratov pred bojom proti korupcii. Na každého, kto povedal, že nie je morálnou povinnosťou kresťanských politikov schváliť protipotratový zákon za akýchkoľvek okolností sa od niekotrých zniesla lavína obvinení z liberalizmu a zrady cirkvi i Slovenska.

Aj na tých ktorí povedali, že aktuálne treba v politike riešiť najmä korupciu a vymožiteľnosť práva. Tým jasne odpovedal napríklad taliansky profesor morálnej teológie Carlotti: Pápež František sa k problematike korupcie opakovane vracia, lebo „V občianskej spoločnosti aj v cirkvi sa môžu objavovať otázky, ktoré majú prednostný záujem. … Korupcia je zlo ako také, … zlo morálne, ekonomické aj spoločenské“ https://www.postoj.sk/43097/kto-nam-nanutil-korupciu-teolog-carlotti-versus-arcibiskup-zvolensky

Právo na život je základné ľudské právo, ale to neznamená že zákonný zákaz potratov, je najdôležitejší zákon a v jeho mene treba podporiť politikov, ktorí hrubo porušujú iné ľudské práva. Nacisti zakázali potraty nemeckým matkám – a podporovali ich na okupovaných, najmä slovanských územiach.

Ochrana života je v istom zmysle prioritou a súčasťou každej činnosti. Architekta keď rieši dizajn zábradlia, automobilky pri vývoji nového modelu, vodiča na ceste, kominára. Rovnako aj politiky. Ale tak ako vývoj lieku, projektovanie stavby či organizácia športového podujatia, aj politika má svoju špecifickú, základnú úlohu. A tou nie je zákonný zákaz potratov, ale úsilie o spravodlivosť.

Bolo by zaujímavé a užitočné venovať sa otázke, prečo to niektorí slovenskí veriaci a aktivisti nevedia pochopiť alebo nechcú uznať. Zrejme sa tu, u jednotlivcov v rôznom pomere, kombinuje nedostatok kultúrnej vzdelanosti a prevaha emotívnosti nad racionalitou, ktorú kritizoval už L. Hanus (Rozprava o kultúrnosti), nechopnosť čítať s porozumením, chápať súvislosti a rozlišovať, túžba aby politickí vodcovia za nás vyriešili problém, ktorý nás trápi. A niektorí zjavne naleteli populistom, demagógom a manipulátorm, ktorí dobre vedia ako a na čo nachytať naivných veriacich s dobrými úmyslami.

Poznámka

Celý príhovor pápeža Františka na konferencii „Áno životu“ je tu:

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-05/ano-zivotu-papez-potrat-nikdy-nie-je-odpovedou.html

A informácia – s pápežom sa 24.5.2019 stretol Konžský gynekológ, nositeľ Nobelovej ceny za mier 2018 Denis Mukwege, ktorý v Kongu založil v roku 1998 nemocnicu pre starostlivosť o ženy, ktoré sú obeťami násilia. Pomohol tak už viac ako 40 000 konžským dievčatám a ženám.

Mukwege k problému povedal: „Myslím si, že pre rešpektovanie žien je potrebné predovšetkým považovať ich za rovné s nami mužmi,“ vysvetľuje doktor Mukwege. Zo skúsenosti hovorí, že v pozadí násilia na ženách je pretrvávajúci problém, že „žena je považovaná za podradnú bytosť, a týmto spôsobom sa vstupuje aj do procesu jej deštrukcie“.

Viac tu: https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-05/konzsky-gynekolog-nositel-nobelovej-ceny-za-mier-2018-sa-streto.html

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo