I ne vvedí nás vo iskušenije

 I ne vvedí nás vo  iskušenije

a neuveď nás do pokušenia

Myslím si, že dnes, po takmer dvoch tisícročiach prác s biblickými textami, by sme mohli už konečne vylúčiť,  či pracujeme so zlými, nesprávnymi alebo nepresnými prekladmi.

Ani súčasný pápež František I. napokon hádam explicitne netvrdí, že pôvodný evanjeliový  text Otčenáša v  gréčtine je nejaký paškvíl. Prichádza ale s rozhodnou iniciatívou Pánové slová pozmeniť a tým vlastne korigovať svätý nedotknuteľný text.

Domnievam sa,  že je to v príkrom protiklade s doterajšou cirkevnou tradíciou uplatňovanou pri dišputách o vierovyznaní a doktríne, kedy sa pravoverná interpretácia vždy opierala o logiku logického a systematického výkladu vychádzajúceho z princípu nemožnosti pozmeňovať si inšpirovaný text tak, ako to práve vyhovuje nálade, dobe, alebo  len iniciativnejšej strane sporu.

František I. však má výborné mediálne PR, ktoré mu uvoľňuje ruky konať tak trochu nezodpovedne a dostávať tým do defenzívy svojich vo svete nepopulárnych oponentov.  A v tom, ako sa zdá, je odhodľaný pokračovať. Napokon prišiel do úradu námestníka Kristovho z latinskej Ameriky. Tá je známa inou teoligickou školou, ktorú by sme mohli nazvať kľudne aj sociálno- experimentálnou a promarxistickou.

To vysvetľuje  jeho romantický alebo skôr skreslený pohľad na výkon spravodlivovosti pre sériového vraha, nelegálnu migráciu, heretický islam,  ale i prístup k  homosexualite , nerozlučnosti manželstva, politikám v  EÚ , USA a inde. Bohužiaľ  v tomto jeho pohľade sa ocitajú na bočnej koľaji  všetci, čo svoje vlastné boje s drakmi a démonmi zvládajú ešte ako tak ustáť v zhode s pravou vierou v Krista a stále  hoci so stratami zotrvávajú v  povolaní, v ktorom boli povolaní. No ďalšími a ďalšími  pápežovými novinkami a bonmotmi akosi  strácajú pevnú pôdu pod nohami. Podobne ako politickí väzni medzi hrdeľnými trestancami v trockého a stalinovom gulagu.

Ale vráťme sa späť k vete, ktorá robí sv. otcovi toľkú starosť, že sa ju rozhodol vylepšiť na úkor štyroch evanjelistov: ".... a (Nebeský Otče), neuveď nás do pokušenia ... Ako sa pápež sám vyjadril už skôr, inšpiráciu našiel vo Francúzsku, kde zaviedli túto novotu od decembra 2017. Len pred dvoma dňami vstúpila do platnosti aj v Taliansku. Namiesto frázy „... a neuveď nás do pokušenia“ bude platný výraz „... nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“.

Vylučujem, že by som veril v Otca, ktorý by ma chcel vidieť zlyhať v protivenstvách. Ale tiež nesúhlasím, aby sme v protivenstvách a pokúšaní nášho charakteru nevideli príležitosť zdokonaľovať sa v diele, ktoré v nás započal Svätý Duch. Lenže táto na prvý pohľad neškodná a uši šteklivá zmena akoby nabádala k tomu, aby sme začali chápať,  že keď za pokúšaním / protivenstvom nie je Boh , tak za zlyhaním zas nebude človek. A to kde sme skončili, vo všehochuti a vzduchoprázdne?

A tak sa aj v tomto prípade  znova objavuje ten starý známy newspeak, ktorý všetko chce zahľadiť ,vybieliť /prikrášliť, len aby sa zabudlo na podstatu. Predsa ak má nová verzia opodstatnenie, prečo by náš Pán v tak dôležitej a intímnej chvíli  míňal čas, aby hovoril apoštolom dvakrát po sebe to isté? Veď ak raz Otec nedovolí, aby sme upadli do pokušenia, sme tým predsa zbavení  automaticky aj zlého!

Na samý záver mi nedá si agnosticky položiť básnickú otázku - Kto teda a prečo dopustil na Jóba jeho údeľ?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo