Rodičov treba donútiť zaočkovať deti. Informácie nepotrebujú, legitimitu nemajú…

Rodičov treba donútiť zaočkovať deti. Informácie nepotrebujú, legitimitu nemajú…

Nielenže je táto služba štátu poskytovaná zadarmo, kto ju odmietne, musí byť prísne potrestaný!

CBR pripomienkovalo návrh zákona, ktorý má pritvrdiť sankcie voči rodičom, ktorí odmietli svoje deti dať zaočkovať tak, že škôlky ich nebudú môcť prijímať. Rodičia to však nerobia z nezodpovednosti, ale naopak. Väčšina z nich /celkovo do 5%/ mali predtým nepriaznivú reakciu na očkovanie, no lekár im to odmietol uznať ako kontraindikáciu. Ďalší sú tí, ktorí pre známe prípady sa po skúsenostiach iných rozhodli svoje deti nevystaviť riziku nežiaducich účinkov očkovania, keď zároveň tieto ochorenia nie sú prítomné a tie, ktoré sú, sú bežné detské choroby.

 

Systém uznávania kontraindikácii je nejasný, ani tie závažné nežiaduce účinky, ktoré výrobca uvádza, rodičom neschvália. Tí sa potom rozhodnú neočkovať a riskujú radšej pokutu, ako by mali svojmu dieťaťu poškodiť. Odteraz však jeden z nich bude musieť ostať doma, lebo neočkované deti nemajú mať vstup do škôlky, pokiaľ si však nevykonávajú povinný predprimárne vzdelávanie vo veku 5 rokov, ktoré má byť čoskoro schválené parlamentom. Časom však môže prejsť aj zákon, že ich ani na predprimárne, či primárne vzdelávanie nepríjmu, za čo budú platiť pokuty, či im pošlú sociálku. Represie za odmietnutie tejto bezplatnej služby štátu sa salámovou taktikou stupňujú. V Maďarsku sa očkuje po odmietnutí a zaplatení pokút aj násilne za pomoci ozbrojených síl.

 

Dve organizácie zastupujúce rodičov a verejnosť pripomienkovali návrh novely, CBR s 1500 podpismi. Na rozporovom konaní nás však tvrdo odbili, že nemáme legitimitu, tú majú len lekári, odborníci. Pritom mnohí rodičia majú skúsenosti, že pediatri ani nepoznajú problematické zloženie vakcín, ktoré rutinne podávajú. Pred nežiaducimi účinkami nevarujú, hoci majú zo zákona povinnosť. Tá sa však nekontroluje a jej porušenie sa nesankciuje. CBR navrhovalo niečo ako poučenie pred očkovaním /podobne je to pred potratom/, ktoré by potvrdil rodič podpisom. MZ SR kontrolovať povinnosť lekárov nebude, no kontrola bude preverovať, či lekári hlásili odmietnutia očkovania rodičmi.

 

Zástupcovia rodičov argumentovali odbornými stanoviskami. Napr. MŠ SR vo svojej pripomienke potvrdilo naše výhrady, že ide o diskriminačné opatrenie na základe veku. Antidiskriminačný zákon v oblasti vzdelávania a poskytovania služieb zakazuje diskrimináciu aj pre „iné presvedčenie“. Asociácia lekárov Slovenska pripomienkovala návrh s tým, že naozaj lekár nemôže prehlásiť na formulári rodičovi pre škôlku, že dieťa je imúnne, ak je očkované. Niektoré deti si nevytvoria protilátky a ochrana protilátkami rapídne klesá z roka na rok pri niektorých vakcínach, ako poukázalo aj CBR údajmi z oficiálnych zdrojov Imunologického prehľadu. Počet týchto detí je v škôlkach oveľa väčší ako tých, ktoré očkovanie odmietli.

 

Ak pre ministerstvo rodičia nemajú legitimitu hovoriť do zdravotnej starostlivosti dieťaťa /hoci Dohovor o právach dieťaťa hovorí ináč/, tak je to arogancia skrývajúca sa za odbornosť. A vieme, že odborníci už v minulosti dávali ľuďom ortuť, púšťali krv zo žily /tak zabili prezidenta Washingtona/, odporúčali fajčenie a cukor, v 19. st. odmietali po pitvách si umývať ruky než išli k pôrodom /prípad Dr. Simmelweis vo Viedni/, napokon odborníci stáli aj za nacistickými zločinmi proti ľudskosti. Práve po vojne vznikol dôraz na slobodný a informovaný súhlas ako základný bioetický princíp, lebo lekári nemôžu vnucovať svoje zákroky nikomu ako nás k tomu aj zaväzuje Dohovor Rady Európy o biomedicíne.

 

CBR navrhlo aj, aby pre záchranu životov v zákone, ktorý sa má novelou zmeniť, bolo zrušené preplácanie cca 1000 potratov ročne. A hoci ministerský návrh riešil všetko možné, od očkovania, cez deratizácie, povinný počet plavčíkov na verejných kúpaliskách či hygienické normy pre súkromné zariadenie, ako ináč MZ SR pod vedením Smeru odmietlo aj takúto malú zmenu potratovej legislatívy. Nešlo by o žiaden zákaz, ale len zrušenie potratov zadarmo, ktoré sa týkajú nenarodených detí s rizikom postihnutia a detí, ktorých matky majú nad 40 rokov.

 

Ide o odignorovanie ďalšieho záväzného medzinárodného ľudskoprávneho dokumenty, ktorým je Dohovor o právach osôb s postihnutím. Pred pár rokmi Výbor OSN pre práva osôb s postihnutím vydal stanovisko, v ktorom uvádza, že „Zákony, ktoré explicitne umožňujú umelý potrat na základe postihnutia, porušujú Dohovor o právach osôb s postihnutím /č.4,5,8/. Aj keby postihnutie bolo považované za fatálne...“ Naše zákony idú ešte ďalej, dokonca financujú potraty na základe postihnutia. Koho však trápia ľudské práva? Ministerstvo si robí svoj biznis ako obvykle.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo