Úpadok cirkví na západe a aké ponaučenie z neho vyvodiť

Úpadok cirkví na západe a aké ponaučenie z neho vyvodiť

Pýtať sa, či má byť cirkev konzervatívna alebo progresívna, je ako vyberať si, či budeme jesť alebo dýchať.

V poslednom čase sa veľa diskutuje o tom, kam smeruje Cirkev: u nás aj na západe. Autori opisujú, ako liberálne protestantské hnutia v Spojených štátoch vyčerpali svoju agendu a sú v masívnom úpadku. Hovoria, že tým konzervatívnym sa darí lepšie – teda aspoň na pomery.

Aký záver sa očakáva, že z toho vyvodíme? Hádam ten, že je u nás predsa len všetko v poriadku. Stačí, aby sme mysleli konzervatívne, a Katolícka cirkev na Slovensku bude zachránená pred problémami západného sveta. Neobsadia nás žiadne džendery. Ľudia nebudú opúšťať vieru, bude sa dariť kresťanskej politike a počet praktizujúcich veriacich bude narastať. Predstavitelia Cirkvi sa budú v celej spoločnosti znovu tešiť takej úcte, ako to bolo v minulosti, a do praxe sa vráti pravidlo, že o kňazoch sa hovorí len dobre.

Hľadať pravdu

Znie to celé celkom dobre, ibaže to je nezmysel. Nie toto je posolstvo západných cirkví. Cirkev na Slovensku nestojí – alebo by aspoň nemala stáť – pred otázkou, čo do nej priláka viac veriacich. Nemáme sa pýtať, či budú kostoly plnšie, ak budú kňazi hovoriť liberálne alebo konzervatívne. Nie je to relevantná otázka: aspoň ak trváme na tom, že sme naozaj tá pravá a katolícka Cirkev. V tom prípade musíme učiť pravdu – bez ohľadu na to, či sa nám to hodí.

Ak by sme pripustili, že pravdu majú liberálne spoločenstvá a že tá pravda vedie k ich postupnému zániku, aj takú pravdu by sme boli povinní nasledovať. A rovnako, ak by bol pravdou opak – potom by sme mali zase trvať na konzervatívnych názoroch a obhájiť ich aj za cenu masívneho odlivu veriacich. Pretože Cirkev, ktorá učí len podľa toho, čo sa svetu práve páči, nestojí za nič.

Falošné rozdelenia

Príklad zo zahraničia by sme si teda nemali brať v tom, či sa lepšie darí konzervatívcom alebo progresívcom, ale v niečom úplne inom. V Spojených štátoch a v ďalších západných krajinách už dlhšie obdobie sledujeme, že dochádza medzi ľuďmi ku obrovskému rozdeleniu a že toto rozdelenie zasahuje aj hlboko do vnútra Katolíckej cirkvi. Vidíme proti sebe urputne bojovať dva nezmieriteľné tábory. Sledujeme, ako sa kladú demarkačné línie a nezriedka aj celé farnosti deklarujú svoju príslušnosť ku niektorej strane. Obe skupiny majú také odlišné pohľady a panujú medzi nimi také silné predsudky a nevraživosť, že dialóg sa stal takmer nemožným.

A v tom je tá pasca! Celkom sme zabudli, že dichotómia medzi progresívnym a konzervatívnym pohľadom na svet je falošná. Ani jeden z týchto pohľadov nie je správny! Tuším to bol Chesterton, kto na túto tému poznamenal, že zatiaľ čo progresívci trvajú na tom, že budú robiť stále nové chyby, konzervatívci zase nástoja, že ich nebudú odstraňovať.

Konzervatívna a progresívna Cirkev

Nepýtajme sa teda, či má byť cirkev konzervatívna alebo progresívna. Je to ako vyberať si, či budeme jesť alebo dýchať. Cirkev musí zachovať tradíciu, ale je aj povinná reflektovať dejinnú skúsenosť, pod vplyvom ktorej sa jej učenie rozvíja a prehlbuje. Nesmie podľahnúť nekritickému progresivizmu, ktorý tradíciu zahadzuje ako nepotrebný prežitok – pretože potom by nemala tomuto svetu čo povedať. Ale nesmie byť ani nekriticky konzervatívna – pretože na to, aby sa zachoval obsah, musí sa meniť jazyk.

Na západe proti sebe vedú vojnu dva tábory a ani jeden z nich nemá pravdu. Nebudujme to isté rozdelenie na Slovensku. Toto posolstvo si odnesme.

Obrázky z: wikimedia.org, wikimedia.orgwikiclipart.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo