Poučenie z krízového vývoja kresťanskej politiky

Dobrým výsledkom eurovolieb 2019 je, že pokračuje pokles preferencií vládneho SMERu, a mimoparlamentné KDH si napriek útokom z viacerých strán zachovalo dvoch europoslancov. Zlé je, že Slovensko si udržalo rekord najnižšej účasti voličov z celej Európy, a viac hlasov než kresťanskí demokrati získala aj s pomocou niektorých veriacich Kotlebova ĽSNS, ktorá ešte pred pár mesiacmi agitovala za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Úspech PS/Spolu má rovnaké príčiny ako víťazstvo Z. Čaputovej v prezidentských voľbách. Hlavnú zásluhu nemajú médiá ani láska Bratislavy k liberalizmu. Skôr je to dôsledok toho, že Bratislava ako prirodzene najaktívnejší a najvzdelanejší región viac cíti potrebu dodržiavať princípy demokracie, kultúrnosti a právneho štátu. Preto tu vždy mal menšiu podporu Mečiar, Fico, Kotleba aj Harabin.

Vyhrali preto, že najviac ľudí odmietajúcich skorumpovanú vládu SMERu uverilo, že najlepšou alternatívou proti nej sú PS/Spolu. Je chybou kresťanov, že, biblicky povedané, nespoznali znamenie času, a po mnohoročnom mlčaní Cirkvi k niektorým závažným spoločenským problémom, viacerí cirkevníci nesprávne reagovali na vlnu občianskych protestov proti korupcii po vražde J. Kuciaka a jeho snúbenice. Po prezdentských voľbách som napísal „Ako cirkev pomohla Čaputovej, a poškodila kresťanskú demokraciu“ ( https://www.postoj.sk/42307/ako-cirkev-pomohla-caputovej-a-poskodila-krestansku-demokraciu ) Platí to aj pre parlamentné a eurovoľby.

PS/Spolu volili ľudia, ktorí rovnako odmietajú politiku súčasnej vládnej koalície aj alternatívu Kotlebovej ĽSNS, a ideovo a hodnotovo nie sú ostro vyhranení. Sú to najmä tí, čo volili Dzurindovu SDKÚ, potom v parlamentných voľbách 2016 aj Procházkovu Sieť či Kollárovu Rodinu, časť aj SAS a OĽANO. Ak Progresívci sklamú ich dôveru v oblasti spravodlivého a nekorupčného riadenia štátu, opustia ich rovnako ako SDKÚ či Sieť.

Volebná matematika

Výsledky volieb sú dostupné napr tu: https://domov.sme.sk/c/22130348/pat-dolezitych-grafov-z-volieb-do-europskeho-parlamentu.html?ref=njctse

Dôležité je, že klesli preferencie SMERu a vypadli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd. Tragikomické je, že tretie miesto získala Kotlebova ĽSNS, ktorá pred pár mesiacmi agitovala za vystúpenie Slovenska z EÚ, a za tým účelom aj spustila petíciu. https://dennikn.sk/blog/1474252/tak-ako-pan-kotleba-je-najvyssi-cas-vystupit-z-eu-alebo-kandidovat-do-europskeho-parlamentu/ Na Slovensku je to tak.... Jedinou kresťanskou stranou, ktorá sa zo Slovenska dostala do europarlamentu je KDH. Zaujímavé je porovnanie hlasov pre KDH v eurovoľbách:

 2004: -113 655 hlasov, 2009: -89 905 hlasov, 2014: -74 108 hlasov, 2019: 95 588 hlasov

Tie počty potvrdzujú trend oživovania „Hlinovho“ KDH, ktorý ukázali už minuloročné komunálne voľby.

Druhý dôležitý fakt ukazujú hlasy pre strany, ktoré sa fakticky odštiepili od KDH, ale opačným, konzervatívnejším smerom ako Procházkova Sieť – KDŽP a KÚ. Z nich KDH a KÚ súperili o takmer rovnakých voličov, KDŽP si čiastočne konkurovala s ĽSNS.

KDH s  9,67 % získalo 2 mandáty, KU s  3,85 % = 0 mandátov, KDZP s  2,06 % = 0 mandátov. Kotlebova ĽSNS získala 2 mandáty za 12,07 %, druhý SMER 3 mandáty za 15,72 %.

Uvedené čísla a fakty dokazujú, že delenie kresťanskej demokracii uškodilo, a Slovensku ubralo jedného kresťanského poslanca v Europarlamente. Keby len polovica voličov KÚ a KDŽP dala hlas KDH, tak by kresťanskí demokrati skončili pred ĽSNS.

Nereálny optimizmus

R. Vašečka pred eurovoľbami dobre napísal: „V týchto voľbách však nejde primárne o to, kto bude europoslancom. Tieto voľby budú v prvom rade referendom o budúcnosti kresťanskej politiky na Slovensku. Akým smerom sa bude uberať a akým štýlom sa bude robiť. Aj pod vplyvom impulzu, ktorý jej udelia eurovoľby.“

„Úlohou číslo jedna bude týchto voličov múdrym spôsobom zjednotiť“ - tvrdí Vašečka, ktorý výrazne prispel k rozdeleniu. Ďalej tvrdí že „je tu dostatočný priestor na zisk troch až štyroch mandátov, ktoré sa rozdelia medzi dva tri (kresťanské) subjekty. ... na základe informácii, ktoré máme, sa tie mandáty rozdelia medzi KDH a Kresťanskú úniu."

Výsledky ukázali že jeho optimizmus bol nereálny. Rovnako je isté, že pri parlamentných voľbách, kde je 2-3 násobne vyššia účasť, nebude o toľko vyšší aj počet hlasov pre „kresťanské“ strany. To znamená, že ani KDH nemá isté miesto v parlamente, a konkurenčné KÚ a KDŽP majú ešte omnoho menšiu šancu uspieť, ale najviac hlasov zoberú práve KDH. Nacionalistická KDŽP podporujúca Harabina si konkuruje s Kotlebom a KU „konzervatívnejšia“ než KDH len ťažko získa „liberálnejších“ voličov.

Vašečka tvrdí že „V akom stave je kresťanská politika na Slovensku, sa netreba podrobne rozpisovať. Otázkou je, ako sa z tohto stavu dostať.“ Bez pravdivej kritickej analýzy príčin tohto stavu však nemožno nájsť dobré riešenie.

Lebo Hlina?

Pred voľbami 2016 som napísal, že v prieskumoch SNS predbehla KDH, čo je zlá správa pre Slovensko. https://www.postoj.sk/10996/sns-predbehla-kdh-zla-sprave-pre-slovensko Voľby dopadli ešte horšie. KDH celkom vypadlo z parlamentu a aj zásluhou „proslovenských“ kresťanov ho nahradila Kotlebova ĽSNS. SNS sa znova stala hlavným koaličným partnerom Ficovho SMERu. Pomohla aj Sieť exčlena KDH Procházku.

Viacerí vtedy dávali všetku vinu predsedovi Figeľovi, ignorujúc príčiny, ktoré pôsobili už za Čarnogurského vedenia KDH. https://www.postoj.sk/11650/kdh-vyhodili-aj-miny-polozene-za-carnogurskeho Aj tomu, že vraj vedenie KDH už príliš dlho ovládajú „staré štruktúry“. Hlavne preto schválili princíp „3 krát a prestávka“, na ktorý teraz „doplatila“ A. Záborská.

Teraz viacerí kritizujú len Hlinu. Súhlasím, že bolo chybou nespraviť výnimku a nedať jej miesto na kandidátke, ale je nespravodlivé zabudnúť na túto príčinu a všetko zvaľovať na neznášanlivosť A. Hlinu. Je nespravodlivé kritizovať ho z toho ako si mediálne „vybavuje účty“ a zamlčať, že viac než polovica z toho sú reakcie na tých, čo na neho útočia.

Nie je mi blízky Hlinov štýl politickej práce, ale treba mu uznať, že zobudil a oživil KDH, a výrazne pomohol k tomu, že sa KDH zdvihlo z prepadu v parlamentných voľbách 2016. A vyváženejšie sa venovať kresťanom čo volia Kotlebu, Harabina ... a ešte stále aj SMER. A pripomenúť, že KDŽP a KÚ majú hlavnú zásluhu na tom, že tretí najúspešnejší nie sú kresťanskí demokrati, ale Kotlebova LSNS.

Tvrdenie, že KDH volila len časť „tradične kresťanského“ vidieka je zavádzajúce. Podporili ho aj významné kultúrne a spoločenské osobnosti, ako F. Mikloško, M. Lasica, V, Krčnméry, kňaz M. Bubák, hokejista P. Šťastný, spisovateľ M. Feldek a ďalší. https://www.postoj.sk/43709/koho-podporuje-f-miklosko-m-lasica-v-krcmery-p-stastny-a-mnoho-dalsich

„Proslovenskí“ kresťania

Časť kresťanov koná ako keby najvyššou hodnotou prinajmenšom v politike bol samostatný slovenský štát. Niektorí z nich seba označujú ako jediných proslovenských, a každého, kto bezvýhradne neoslavuje Slovenský štát a J.  Tisa, dovolí si napísať, že demokratická ČSR nebola protikatolícka a Slovensku priniesla viac dobrého ako zlého, a v r. 1992-8 nepodporoval Mečiara a spol. označujú za protislovenského.

Pre nich je Beneš väčší škodca Slovenska ako Stalin (F. Vnuk), Husák podstatne lepší ako Havel, Mečiar najlepší slovenský premiér (Harabin) a Dzurinda najhorší. Protikorupčné manifestácie v kauze Bonaparte boli protislovenskou akciou (ako tvrdil aj J. Čarnogurský). Kiska je podstatne horší ako Fico, Danko a Kaliňák a ich biznispartneri. Snaha zrušiť Mečiarove amnestie aj prezident Kiska boli proti slovenskej štátnosti, ako hlása napr. web HS a AZR.

Ten kto v r. 1992 nehlasoval s Mečiarom za rozdelenie Československa, ktoré si vtedy neželala väčšina obyvateľov podľa nich spáchal najťažší a neodpustiteľný hriech, horší než členstvo v Komunistickej strane a Štb, či rozkradnuté miliardy. Viac napr. tu: https://www.postoj.sk/42307/ako-cirkev-pomohla-caputovej-a-poskodila-krestansku-demokraciu

Títo spôsobili prvé, najväčšie a podnes pôsobiace rozdelenie kresťanskej politiky aj slovenskej Cirkvi. To je v kresťansko-katolíckom prostredí tabu, o ktorom takmer nikto nehovorí. Tí prešli od podpory Mečiara a Slotu k podpore Fica a Danka. V r. 2016 viacerí z nich vrátanie niektorých kňazov podporovali Kotlebu, v prezidentských voľbách Harabina alebo Kotlebu. Tých reprezentujú „Kuffovci“ - KDŽP. To je politika nekompatibilná s KDH, a dávať ich do jedného „vreca“ kresťanských strán spolu s KDH a KÚ je zavádzajúce.

Pomýlení antiliberáli

Protipólom fanatických ateistov, komunistov, antikatolíkov a liberálov, sú niektorí naši antiliberáli. Tí už pár rokov po Novembri 1989 začali hlásať, že ohrozením Slovenska už nie sú (bývalí) komunisti, mečiarizmus, korupcia, ale liberalizmus. To sa obnovilo a zvýraznilo začiatkom r. 2018, keď počas vrcholiacich protikorupčných manifestácií niektorí hovorili že dôležiteľjší je zákonný zákaz umelých potratov, a v mene boja proti ID a genderizmu podporili vládu Ficovho SMERu.

Zo všetkého spoločenského zla riešia takmer výlučne potraty a genderizmus, pričom ako jedinú príčinu uvádzajú liberalizmus. Podľa nich vinou kresťanských politikov, „ktorí sú pasívni a boja sa rozhádzať si to s úhlavnými nepriateľmi slobody detí - liberálmi,“ máme „Viac ako milión obetí, lebo kresťania zlyhali“ ( A. Chromik, Postoj, 25. 4. 2018)

Ignorujú fakt že prvé voľné potratové zákony prijali Komunisti, väčšinu potratov od ich prijatia sa u nás uskutočnilo za ich vlády, a po r. 1989 o dve tretiny potratovosť klesla (a vo svete je najväčšiia v Rusku a Číne) Napriek tomu, že 2/3 z existencie SR mala moc koalícia exkomunistov a nacionalistov pod vedením Fica a Mečiara, že aj značnú časť Dzurindovej vlády tvorila postkomunistická SDĽ, a KDH nikdy nemalo vo voľbách a parlemente nad 10 %, zo všetkého obviňujú len liberálov a KDH.

Ani po tom, ako hlavne zásluhou vládneho SMERu v r. 2018 parlament 2 krát znemožnil schválenie „antipotratového“ zákona, ani slovom nekritizovali vládne strany, ale opäť len liberálov a KDH.

Podobne obviňujú euróspkych kresťanských demokratov zo zrady kresťanských hodnôt údajným spojenectvom s liberálmi, zamlčiavajúc že „genderizmus“ a voľné potraty v EÚ spolu s liberálmi aktívne presadzujú hlavne socialisti, a práve kresťanskí demokrati tam tieto hodnoty obhajujú.

Chaos v pojmoch

Napriek tomu, že najväčším prenasledovateľom kresťanstva vo svete sú komunistické diktatúry, ktoré spolu s nacionálnym socializmom pápeži opakovane jasne odsúdili, títo hlásajú že najväčším zlom je liberalizmus. Ten však nikdy jasne nedefinujú, a často používajú ako osočujúcu nálepku ešte aj na bývalých disidentov a kresťanov, ktorí mnoho spravilili pre Cirkev, len si dovolia kritizovať spôsob akým niektorí presadzujú tieto hodnoty.

Všetko zlé, čoho príčinou je morálny relativizmus a konzumný materializmus označujú ako zlo liberalizmu. Keď sa Ján Pavol II. v príhovoroch dotýkal spoločenských hriechov, odsudzoval ich ako plody radikálneho liberalizmu (liberalismo estremo). Ten prívlastok „estremo" hovorí o jeho rozlišovaní v kvalifikácii liberalizmu. Podobne to rozlišuje napríklad T. Halík alebo V. Krčméry.

Slovenskí „antiliberáli“ tak nekonajú a nerozlišujú. Práve naopak. Zvlášť posledný rok hojne používajú osočujúcu nálepku „ultraliberál" nielen napríklad na A. Kisku a Z. Čaputovú ale aj na každého kto bezvýhradne neobdivuje M. Kuffu a dovolí si kritizovať spôsoby aké používa ... Zväčša sú to podporovatelia Kotlebu, Harabina a KDŽP.

Teraz odsudzujú KDH, že 1. miesto na ich kandidátke mal „ultraliberál“ I. Štefanec, ktorý nikdy aktívne nepropagoval „genderizmus“, ale schvaľujú že KBS v prezidentských voľbách podporila v Moskve študovaného exkomunistu, ktorý genderizmus s eurosocializmtami presadzoval.

Cirkev a kresťanská politika

Katolícka cirkev sa aj podľa vlastného učenia nemá priamo zapájať do riadenia štátu a politiky, ale má „povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné.“ (Benedikt XVI., Deus Caritas Est)

Slovenská cirkev to až na malé výnimky robí naopak. Nedostatočne učí, ale niektorí kňazi a biskupi priamo podporili politikov roky konajúcich proti kresťanským hodnotám a učeniu. Mečiara, Slotu, Fica, Kotlebu, Harabina, Šefčoviča, zväčša bývalých komunistov. … Tým mätú veriacich, ktorí podľa toho volia. Viac tu: https://www.postoj.sk/41795/miklosko-a-caputova-tazky-hriech-a-obrateni-komunisti

Niektorí občas označujú či kritizujú KDH, že je to vraj cirkevná strana, kvôli hodnotám ktoré presadzuje. Od Cirkvi však nedostala prinajmenšom posledných 10-15 rokov (na rozdiel od SMERu či Kotlebu a Harabina) žiadnu verejnú podporu. Ani za presadenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy. Keď kresťansko-demokratickí poslanci nedávno presadili v europarlamente vyhlásenie na lepšiu podporu prenasledovaných kresťanov, Katolícke noviny o tom ani neinformovali, na rozdiel od českého Katolického týdeníka ktorý menoval aj Jána Figeľa, osobitného vyslanca EÚ pre presadzovanie slobody náboženského presvedčenia alebo vyznania mimo EÚ. (viac tu: https://www.postoj.sk/43591/prenasledovani-krestania-eurovolby-a-slovensko

Ak chceme mať na Slovensku lepšiu a účinnejšiu kresťanskú politiku, mala by aj cirkev zmeniť správanie. Príkladom môže byť aj Česko, kde sa Cirkev, od biskupov a kresťanskej inteligencie až po Katolický týdeník, podstatne viac a kvalitnejšie vyjadruje k spoločensko-politickým témam ako u nás.

Výsledok takéhoto konania ukázalo teraz v eurovoľbách aj Poľsko. Tie tam vyhrala kresťansko-konzervatívna strana (45,4%) napriek tlaku liberálov a ľavičiarov, a napriek tomu, že nedávno sa tam prevalili pedofilné škandály v cirkvi. Kaczynského reakciou bolo, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako, aj pre tých, čo nosia purpur, získali Oscara alebo Nobelovu cenu. A štátne orgány postupovali podľa zákona. Prebehla korektná diskusia. Priamy prístup zvolila aj cirkev. Poľský primas poďakoval tvorcom dokumentu „Len to nikomu nepovedz“, biskupi prijali rýchle zmeny a v deň volieb sa k téme čítal kvalitný pastiersky list. (P. Daniška, Postoj https://www.postoj.sk/43876/nikdy-sme-nemali-liberalnejsich-europoslancov )

Autentickejší kresťania?

K „proslovenským“ teraz pribudli najmä zásluhou R. Vašečku „autentickejší“ kresťania. Ten najprv odmietol opakované pozvanie J. Figeľa do KDH, do parlamentu sa prekrúžkoval na kandidátke OĽANO, potom ako „autentickejší kresťan“ vstúpil do KDH s cieľom stať sa predsedom. Keď v demokratickej voľbe neuspel, odmietol Hlinovu ponuku na funkciu podpredsedu, podporil odštiepenú KÚ – a rozpráva o potrebe spájania kresťanských síl. Podobne B. Škripek sa do europarlamentu kde spravil kus dobrej práce, dostal na kandidátke širospektrálneho OĽANO, a teraz sa mu KDH zdá asi primálo kresťanské.

Kňaz M. Lettrich v blogu „Chceli ste nás naštvať? alebo Kresťan pred eurovoľbami“ kritizuje aj niektoré postoje kresťanských spoločenstiev podporujúcich KÚ, ktoré rezonujú s postojmi „autentickejších kresťanov“ a občas pripomínajú sektárstvo: „Mňa tu však vyrušuje ešte niečo, čo badám pri takzvaných laických kazateľoch ako Škripek a Vašečka: akékoľvek svoje politické rozhodnutie zastrešujú Božou vôľou a Božím povolaním. Viete ako začína ostatný Vašečkov článok na blogu? – „Dostal som štyri ponuky kandidovať v eurovoľbách, ale všetky som odmietol. Prečo? Necítim osobné povolanie kandidovať teraz za europoslanca.“

„Znie to úžasne. ... Pre mňa však nie. To nám chce naozaj Vašečka povedať, že bola Božia vôľa vstúpiť do KDH, kandidovať za predsedu a po pár mesiacoch pozývať na kandidátku inej strany? Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu. A máme povinnosť žiť podľa svojho  najlepšieho vedomia a svedomia. Čo za argument je argument Božou vôľou? Je to argument, po ktorom vlastne končí akákoľvek debata. Mali by sme však byť oveľa opatrnejší, keď hovoríme o tom, čo Boh chce v súvislosti s naším konaním, tobôž ak ide o politiku“ https://lettrich.blog.sme.sk/c/509391/chceli-ste-nas-nastvat-alebo-krestan-pred-eurovolbami.html

Princípy kresťanskej politiky

Hlavným hýbateľom kresťanskej politiky nemajú byť osobné zjavenia ani výzvy ľudových kazateľov. Jej princípy jasne formulujú najmä pápeži, na základe Biblie, kresťanského učenia, konzultácie s kvalitnými odborníkmi a dvetisícročných skúseností Cirkvi v spulupráci aj konfrontácii s rôznymi štátmi a vládami.

„To je otázka praktického rozumu. ... Sociálna náuka Cirkvi používa argumenty vychádzajúce z rozumu a z prirodzeného práva, teda z toho, čo je potvrdením prirodzenosti každého človeka." (Benedikt XVI., Deus caritas est) „Spravodlivosť je cieľom, a teda aj vnútornou mierou každej politiky. ...jej pôvod i jej cieľ sú ukotvené v spravodlivosti a tá má etickú povahu.“ Pápež František zas hovorí, že „Dobrá politika je v službe pokoja" a najväčšou neresťou politiky je korupcia. (viac tu: https://blog.postoj.sk/39671/papez-frantisek-o-politike-aj-k-volbe-slovenskeho-prezidenta

Na Slovensku však takmer nikto toto učenie cirkvi nepozná, neštuduje, nehodnotí podľa neho politiku. Ani u cirkevných autorít a médií to zväčša nebadať. Jednou  z príliš mála výnimiek je pravidelná kvalitná relácia „Výber z pápežských encyklík“ Rádia Lumen v nedeľu o 10:30. Je to polhodina čítania a kvalitného komentovania pápežských dokumentov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo