Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. máj 2019

Akí sú vlastne Uganďania a v čom sú iní?

Náš projekt Adopcia na diaľku® sa zameriava na vzdelávanie detí v chudobných regiónoch sveta. Jedna z oblastí, kde sme aktívni, je Uganda, v ktorej pôsobíme od roku 2013. Aktuálne zabezpečujeme vzdelanie viac ako 800 deťom. Pri našej práci spolupracujeme s lokálnymi zamestnancami, ale aj so slovenskými dobrovoľníkmi a koordinátormi centier. K tým druhým patrí MUDr. Barbora Šilhárová, ktorá pôsobí v Ugande už skoro desať rokov. Práve preto sme sa jej rozhodli spýtať, ako vníma kultúrny šok, ktorý v tejto krajine zažila.
Akí sú vlastne Uganďania a v čom sú iní?

Ďalej už hovorí Barbora Šilhárová:

Uganda je nádherná krajina v srdci Afriky. Nielen pre jej krásu, ale aj pre to, akí Uganďania sú, tu už pracujem na rozvojových projektoch viac ako deväť rokov. Veľmi ťažko mi však je generalizovať ich zvyky a kultúru, keďže v Ugande žije vyše 56 rôznych  kmeňov. A aj tu platí, že čo kmeň, to iný zvyk, iná tradícia, iná kultúra. Napríklad medzi kmeňom Banyankore a Madi je asi taký rozdiel, ako medzi Nórmi a Albáncami. Na území bývalého bugandského kráľovstva, kde žije kmeň Baganda, pracujeme na malej klinike, kde sa snažíme poskytovať hlavne zdravotnú pomoc deťom a ich rodinám. Ide najmä o HIV pozitívne deti, ktoré dostávajú zdravotnú starostlivosť zadarmo, a tiež sú podporované v štúdiu cez projekt Adopcie na diaľku®, Slovenskej katolíckej charity. Spolupracujeme teda najmä s ľudmi z tohoto kmeňa a aj naši pacienti sú väčšinou Baganďania. Avšak polovica našich zamestnancov je z iných regiónov a z rôznych kmeňov, pretože tu sa za prácou často sťahuje celá rodina.

Ľudia sú tu rovnakí – z mäsa a kostí, majú rovnaké srdce aj mozog, máličko inú farbu pokožky. Čo však za tieto roky života v Ugande pozorujem, sú naozaj veľké rozdiely vo vnímaní, prežívaní a v spätosti s kmeňovými tradíciami. Nebudem opisovavať len pozitívne a len negatívne rozdiely, zdokumentujem oboje.

Vo všeobecnosti sa veľmi radi smejú a sú veľmi priateľskí. Radi sa s ľuďmi zoznamujú a často sa začne rozhovor so súkromnými otázkami: „Si vydatá? Kde bývaš? Máš deti?“ Ich priamosť vo vyjadrovaní, teda princíp – popíšem, čo vidím, bez uvedomenia si, či to niekoho urazí, je pre mnohých z nás nepochopiteľný a častokrát dochádza k zbytočným nedorozumeniam. Toto asi nadväzuje na ďalší fenomém, ktorý im trošku závidím. Nemajú pocit trápnosti, neurážajú sa (zopár výnimiek samozrejme existuje), nevracajú sa k zahanbujúcim momentom a neriešia ich. Jednoducho, idú ďalej životom a neničia si svoje psychické zdravie. Čo je na jednej strane dobre, na druhej strane, v zmysle spolupráce s nimi, je to niekedy ťažké, pretože sa často na chybách nepoučia. Väčšina nemá rada konflikty. Radšej sa im vyhnú buď obrátením na vtip, alebo často pristúpia aj k neúprimnosti a klamstvu len preto, aby nedošlo ku konfrontácii.

Obrovský rozdiel vidím vo vnímaní času, všade chodia neskoro. Existuje tu výraz “african time” – africký čas, čo v preklade znamená časový údaj plus približne dve hodiny. Bežne sa pýtam, či stretnutie bude naozaj o ôsmej hodine, alebo v africkom čase, čo znamená, že úplne stačí prísť o desiatej. Zvyčajne si nosím počítač alebo knihu, pretože čakanie na všetko je súčasťou každého jedného dňa. Nemám pocit, že to vnímajú ako stratu času, jednoducho ide, svojím spôsobom, o ich dennú aktivitu.

Inzercia

Typický je pre nich život v komunite a v širších rodinách. Málokedy vidíte, že by v domčeku bývala jedna osoba. To by ani nechceli. Potrebujú spoločnosť, potrebujú sa rozprávať. V rámci kmeňa majú hierarchiu a rozhodovanie o najdôležitejších veciach je vždy v rukách hlavy klanu. Často sa stretávajú. Nerozumejú našej túžbe po súkromí a tichu. Hlučná hudba a krik detí je tu v pozadí takmer neustále.

Aj po dlhom čase strávenom  v Ugande ma ešte vždy vedia prekvapiť. Ale samozrejme, výnimky len dokazujú pestrosť platiacu všade navôkol. Podstatne menej sú kultúrou ovplyvnené deti. Možno okrem ťažšej životnej situácie, sú tu rovnako úprimné a s neodolateľným úsmevom, ako deti kdekoľvek inde na svete

MUDr. Barbora Šilhárová

Inzercia

Projekt Slovenskej katolíckej charity, ktorý realizujeme 24 rokov. Je zameraný na pomoc deťom v núdzi v chudobných a rozvojových krajinách. Naše poslanie vykonávame výlučne vďaka darcom. Projekt nie je podporovaný žiadnou štátnou ani cirkevnou organizáciou. Viac informácií www.adopcianadialku.sk .

Inzercia

Odporúčame

Blog
Kto pomáha indickým deťom

Kto pomáha indickým deťom

Dievčatá sedia učupené so sústredeným pohľadom k zemi a pred nimi sa črtajú rôznorodé farebné obrazce. Jeden, ktorý vytvára mladá žena v bielych šatách s vlasmi zapletenými do vrkoča, je do tvaru štvorca a črtajú sa v ňom žlté, ružové či fialové kvetiny. Koná sa totiž súťaž v robení Rangoli. Mladé ženy majú polhodinu na to, aby vytvorili rozmanité výtvory pomocou sypania farebného prášku a piesku na zem.

Blog
Čo sa to práve udialo v Poľsku?

Čo sa to práve udialo v Poľsku?

V Poľsku sa na rozdiel od nás politická scéna číri už roky a nedávne eurovoľby tomuto číreniu pomohli nevídanou mierou. Poľsko práve zažilo niekoľko neočakávaných, v novodobej histórii bezprecedentných volebných výsledkov. Čo je zvlášť významné, oslavovali konzervatívne sily.