Koalícia KDH/KÚ by jednote kresťanov v politike uškodila

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koalícia KDH/KÚ by jednote kresťanov v politike uškodila

Takáto koalícia by namiesto jednoty ešte viac poukazovala na rozdelenosť.

Máme za sebou voľby, o ktorých sa hovorilo, že sú koncom jednej kapitoly kresťanskej demokracie a začiatkom novej, že nanovo rozdajú karty v kresťanskej politike a budú uvoľnením tlaku v našom kresťanskom hrnci, ktorý povedie k jednote do národných volieb. Myslím, že karty sa v nich skutočne aj rozdali. KDH získalo viac hlasov, než všetky ostatné kresťanské strany dohromady. Nie dlho po voľbách, sa na sociálnych sieťach začali objavovať prvé náznaky možnej spolupráce. O Kresťanskej únii sa v médiách objavilo, že je ochotná spolupracovať s KDH, len ak bude mať iného predsedu. To neskôr KÚ dementovala a vyhlásila, že nikdy nepodmieňovala spoluprácu výmenou Alojza Hlinu a že chce rokovať o koalícii KDH/KÚ. KDH na tlačovej konferencii takúto koalíciu odmietlo, s návrhom, aby sa politici KÚ, z ktorých ešte mnohí prednedávnom boli v KDH, doňho späť vrátili. 

V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, prečo ponuka vstupu do KDH nie je snahou o poníženie odídencov, ale otvorením dverí, pozvánkou k spolupráci a prečo by spomínaná koalícia bola vskutočnosti ešte väčším rozdelením. 

Proti koalícii stojí viacero argumentov

V prvom rade je potrebné priblížiť argumenty KDH, ktoré vysvetľujú prečo je koalícia neprijateľná.

KDH je strana s tridsaťročnou históriou, ktorá zažila už veľa štiepení. Od začiatku až doteraz, však všetky svoje štiepenia prežilo. Veď si len spomeňme, kde je dnes SDKÚ, Nova, či Sieť. Tieto projekty len oslabili kresťanskú demokraciu a pre ich lídrov znamenali koniec v politike. Deficit ľudí ako Daniel Lipšic, František Mikloško, ale aj Lucia Žitňanská, Mikuláš Dzurinda, či Radoslav Procházka cítime dodnes. Kde sú dnes títo politici? Možno keby Rado Procházka nikdy neopustil KDH, nebol by morálne zlyhal a mohol sa dnes venovať témam práva a spravodlivosti, v ktorých je bezpochyby jedným z najväčších odborníkov na Slovensku. Doteraz je mi ľúto toho, že R. Vašečka neprijal miesto podpredsedu KDH. Mohol doňho pritiahnuť množstvo svojich nových ľudí, vybudovať si v ňom veľmi silnú pozíciu a pretvárať ho zvnútra aj na svoj obraz.

Milan Majerský na povolebnej tlačovke KDH ako jeden z dôvodov omietnutia koalície spomínal vytvorenie nebezpečného predcedensu. Tento predcedens by do budúcnosti znamenal, že stačí odísť z KDH, dať si do názvu ,,K“, vyskúšať to vo voľbách a po prípadnom neúspechu sa uchádzať o koalíciu s KDH. Ak by sa takýto prístup uplatnil už pri prvom štiepení, dnes by sme mali koalíciu KDH/SKDH/KSÚ/SDKÚ/KDS/MISIA21/NOVA/SIEŤ/KÚ/KDŽP. Uznajte, že je to absurdné. Neplatí ani príklad pána Vašečku, s koalíciou CDU/CSU. CSU totiž kandiduje len v Bavorsku a nikde inde a CDU zas kandiduje všade, okrem Bavorska. Rovnako ani príklad PS/Spolu. Tieto strany oslovujú iného voliča, majú rozdielne hodnoty a program (ľavicovejší/pravicovejší) a preto je pre nich koalícia najlepším riešením. V koalícii KDH/KÚ by však výsledkom bola akurát obojstranná snaha vykresliť sa ako tá ,,autenticky kresťanskejšia" strana, pri boji o voličov s rovnakými hodnotami.

Koalícia by nebola jednotou

Takýto prístup by jednote nepomáhal, ale by nás od nej v skutočnosti ešte viac vzďaľoval. Predstavitelia KÚ sa ešte pri jej vzniku vyjadrili, že nemajú žiadne výhrady voči programu KDH a ich ciele sú vpodstate rovnaké. Veď konieckoncov, mnohí z tých ľudí boli v KDH dlhé roky, tak aké môžu mať výhrady voči programu, ktorý roky spolutvorili? Ak je naša vízia rovnaká, naše hodnoty tiež a rovnaký je aj cieľ kam smerujeme a napriek tomu tam nedokážeme ísť na jednej lodi, tak o čom to svedčí? Tým cieľom nie je KDH, politici sa v ňom nemajú samoúčelne zjednotiť len preto, aby boli spolu. KDH je prostriedkom na presadzovanie kresťanskej demokracie a po posledných voľbách sa ukázalo, že je tým najvhodnejším. Ak to politici, ktorých sa to týka, nie sú ochotní uznať, tak myslím že to naznačuje, že nie sú schopní prekročiť svoj vlastný tieň.

Koalícia by nebola jednotou. Práve naopak, okato by poukazovala na nejednotu. Znamenalo by to, že každý sa chce hrať na vlastnom piesočku, namiesto toho, aby sme ako kresťania budovali silný, spoločný projekt, v ktorom bude každý rešpektovať demokratické rozhodnutie väčšiny. Takýto prístup by mnohých ľudí viac znechutil, než prilákal. Ukazoval by, že politikom nejde o spoločný projekt, s pozitívnou víziou, len si chladne pragmaticky uvedomujú, že inak by desaťtísíce hlasov kresťanov zbytočne prepadli, za čo by niesli politickú zodpovednosť. 

Praktickým dôsledkom by bol zmätok

Praktickými dôsledkami takejto koalície by bolo, že by existovali dve strany s dvomi predsedami, čo by opäť len poukazovalo na problém, ktorý nás dlho trápi - snaha každého lídra byť jednotkou. Rozhodnutia by boli ťažkopádne, keďže každý by ich robil sám a strany by sa mohli navzájom vydierať opustením takejto koalície. Zložitá by bola tiež komunikácia, keďže strany by mali pravdepodobne dve centrály, dve vedenia, paralelné orgány, ktoré by mohli príjmať protichodné závery a následne v prípade nezhôd odkazovať tým druhým nech sa do nich nestarajú, lebo oni sú samostatná strana. Neviem, ako dlho by takýto projekt vydržal. Úplne by v ňom chýbal duch jednoty, duch spoločnej práce s vidinou spoločného cieľa, ktorý dokáže vytvárať silné puto a motivovať ľudí tak, že dokážu túto motiváciou prenášať aj na ďalších okolo seba. Ostal by medzi nami pomyselný múr, ktorý by oddeľoval jednych od tých druhých. Ešte viac by sme sa polarizovali, začali by sme sa viac deliť na tých z KÚ a tých z KDH, charizmatici by mali svoju stranu, tradiční svoju. Kto by vlastne za túto koalíciu vyjednával o prípadných dohodách s inými stranami v parlamente?

Na záver spomeniem ešte jedno veľmi podstatné riziko, ktoré by z takejto koalície vyplývalo. Koalícii strán vo voľbách nestačí mať 5%, ale musí dosiahnuť aspoň 7%. Je úplne zbytočné to riskovať. 

Ako by to vyzeralo, keby sa politici vrátili do KDH?

Skúsme si však predstaviť, ako by to vyzeralo, keby sa kresťanskí politici vrátili do KDH. Takáto silná, kresťanská strana by bola zaujímavá aj pre dalších kresťanov z iných strán, najmä z Oľano. Dokázali by sme si veci riešiť ,,vo vlastnej kuchyni”, nie cez médiá na verejnosti a neznechucovali by sme tým kresťanských voličov, ktorí potom frustrovaní odchádzajú ku kotlebovcom. 

V takejto strane by bol pretlak kreatívnych nápadov od ľudí, ktorí rozmýšľajú rôznymi spôsobmi a vzájomne sa tak môžu obohacovať. 

Bola by suverénnym lídrom v regiónoch, kde by dobre organizované spoločenstvá spolu s miestnymi klubmi KDH dokázali veľké veci. 

Dokázala by vytvoriť synergický efekt, plynúci z jednoty, po ktorej všetci tak túžime a kresťania by sa konečne mohli postaviť za jednu, vlastnú, silnú stranu.

Mládež má šancu nastaviť starším zrkadlo

Verím, že som dostatočne vysvetlil, prečo potrebujeme jednu, silnú, úspešnú kresťanskú stranu. Dospieť k tomu je však proces. To, aby nás niekto mal rád, sa nedá vynútiť. Tak ako k tomu dospieť? Myslím si, že potrebujeme obojstranné odpustenie, rozum a zodpovednosť. Napriek tomu, že kresťanskodemokratických strán máme (zatiaľ) stále viacero, Kresťanskodemokratická mládež je len jedna. Mám pocit, že môže byť dôležitou súčasťou začiatku takéhoto procesu. Pozývam do nej všetkých mladých, zo všetkých regiónov, stretiek, farností, spoločenstiev, ktorí chcú participovať na kresťanskej demokracii. Ukážme všetkým, že sa to dá aj spoločne! 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo