Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. máj 2019

Neodbočuj vľavo ani vpravo

Reakcia na situáciu okolo iniciatívy Stojím pri kultúre: Pamätám si, že ma (ne)prekvapilo, že môj konzervatívny facebookový priateľ zdieľal rozhorčene tabuľku, kde bol súpis dotácií pre inštitúcie podporujúce LGBT a výška celkovej sumy, ktorú dostali na svoju činnosť, pričom pripojil komentár, že by to samozrejme bolo treba zmeniť a nedávať im nič. Tu príbeh nekončí, pokračuj trpezlivo ďalej, čitateľu.

 

Pamätám si, že ma (ne)prekvapilo, že môj konzervatívny facebookový priateľ zdieľal rozhorčene tabuľku, kde bol súpis dotácií pre inštitúcie podporujúce LGBT a výška celkovej sumy, ktorú dostali na svoju činnosť, pričom pripojil komentár, že by to samozrejme bolo treba zmeniť a nedávať im nič. Tu príbeh nekončí, pokračuj trpezlivo ďalej, čitateľu. Môj progresívny (tiežfacebookový) priateľ zdieľal tabuľku, kde bol súpis konzervatívnych pro-rodinných a pro-life inštitúcií aj so sumami a ich sumárom výšky dotácií, ktoré dostali. Tiež si myslel, že by to bolo treba zakázať a zrušiť im dotácie. Za oboma statusmi nasledovali afirmatívne rozhorčené komentáre. Tak mi vtedy napadlo, že medzi ľavým a pravým brehom nie je veľký rozdiel. Ja by som ho však čakal. Už aj preto, že môj konzervatívny kamarát bol síce vysokoškolsky vzdelaný, ale inak jednoduchší človek, ktorý politicky vyznáva skôr singulárnu monohierachickú štruktúru (pojmy si priebežne vymýšľam - na požiadanie skúsim zadefinovať). Takže ak chce zakázať niečo odlišné od svojho pohľadu, koná v zhode so svojím presvedčením. Oproti nemu bol progresívny ľavičiar, redaktor kultúrneho časopisu. Aby sme aj jemu dopriali spŕšku prívlastkov, zadefinujme si ho ako plurálne polyhierarchického progresívneho liberála, ktorý by z podstaty veci mal vyznávať polyfóniu hlasov v politickom spektre. A vidíš ho - nie. Takže on nebol v zhode s očakávanou postojovou výbavou, ktorú inak vyznáva. Ešte som zroloval niekam nižšie na jeho modrej stene a našiel som dlhý status (škoda ho bolo na status, mohol to byť blog, alebo aj úvodník do revolučného plátku) ktorý unavujúco sofistikovane vysvetľoval, prečo je násilie voči politickým oponentom prípustné. Nemusel sa tak namáhať, proste sa podpísal pod výrok, že účel svätí prostriedky.

Ale nie o tom chcel. O dotáciách. Pred pár dňami ministerka kultúry prestala fundovať všetky projekty LGBT, aj napriek kladným odporúčaniam komisie. A chce sťahovať Kunsthalle Bratislava. A treba ju odvolať za nekompetentnosť. Ako reakcia vznikla iniciatíva Stojím pri Kunsthalle a po de-fundovaní LGBT aj Stojím pri kultúre. Pochopiteľné. A vlajkou kultúry je dúhová vlajka LGBT. Vzhľadom na kontext tiež pochopiteľné. Ale tu začínajú moje problémy. Kým sa z nich vypíšem, trochu si zakonšpirujem:

Konšpirácia číslo 1: Ak zhruba týždeň pred eurovoľbami strana Smerom k prepadu u voličov  zahrá na nôtu, na ktorej v ostatnom čase stúpajú v SR fašisti (tradičné hodnoty), vznikne dojem, že vedia veru ešte aj tí smeráci valašku vysoko zaťať! (O valašku nejde - o tom neskôr).

Vyvrátenie konšpirácie číslo 1: Myslím, že je to príliš premyslená motivácia. Oni naozaj iba asi nevedia, čo robia na svojom poste. Ale z nekompetentnosti by som ich neobviňoval. Na iných, ako odborných postoch, sú zvlášť kompetentní. Málokto tu dokázal tak dôkladne rozhodiť chápadlá a zároveň vytvárať dojem, že sú to vrelé prosociálne objatia. Dokonca tie chápadlá siahajú za hranice (napr. do slnečného Talianska) a aj stamadiaľ dokážu čerpať výživu pre svoj cudzopasný organizmus.

Konšpirácia číslo 2: Keby vzalo ministerstvo dotáciu nejakému inému pochodu - napríklad Pochodu za život - vznikla by tiež rovnako rozhorčená iniciatíva a ministerkino kreslo by sa zatriaslo.

Vyvrátenie konšpirácie číslo 2: Pochod za život dotáciu nedostáva.

Konšpirácia číslo 3: Keby bol problém s nekompetentnosťou ministerky iba vo veci Kunsthalle a kultúry v užšom slova zmysle (teda by sa týkal umenia) na veci by to nič nemenilo. Tiež by sme všetci stáli pri kultúre, ibaže pod inou, než dúhovou vlajkou. Ja osobne by som vtedy veľmi rád podpísal petícia Stojím pri kultúre. K takej Kunsthalle by som sa napríklad rád a ľahko postavil. Otázka je, či ona o mňa po prečítaní tohto článku stojí.  

Vyvrátenie konšpirácie číslo 3: Tu poprosím láskavého čitateľa, aby sám napísal, v čom je logika môjho uvažovania nepravdepodobná.

Inzercia

Konšpirácia číslo 4: Myslím, že v súvislosti s kauzou Baštrnák ktosi napísal, že ak vláda ustojí toto, ustojí aj vraždu. Bohužiaľ sa nemýlil. (Opravte ma, ak ten výrok vzťahujem k nesprávnej situácii. Pletiem sa často a rád). Takže by ma udivovalo, keby pre takú banalitku, ako odobratie dotácií, ministerka odstúpila. Ani ich neukradla, ako to bolo v prípade 500 miliónov cez Ministerstvo školstva, alebo 50 miliónov pri kompe - azda je teda naozaj nekompetentná.

Vyvrátenie ďalšej konšpirácie: Progresívci vyčítajú konzervatívcom, že kultúrno-etické otázky sú pre nich dôležitejšie, ako hospodárske. A že teda radšej podporia populistické strany, než aby volili odborníkov, ktorí však majú liberálne názory vo veciach rodiny a ochrany života. Inými slovami: konzervatívci sa radšej dajú okrádať, ale slušne. Teraz sa karta obrátila. Pri LGBT ide o ochranu menšín a ľudské práva, nie o dobré umenie, ide teda o kultúrno-etickú otázku. Takže aj slovenskí liberáli sú skôr moralisti, než ekonómovia? Darmo je, ten dvojkríž máme v znaku dobre zvolený: buď aby sme sa mali za čo biť do pŕs, alebo aby sme sa mali voči čomu vymedzovať. Neutrálny symbol by nám neulahodil. Nech sa len nad Tatrou blýska!

Záver konšpirovania: Nejde o valašku a nejde o dúhovú vlajku.

Valaška je symbol, je v tom nevinne. Možno sa o ňu opierať bez toho, aby bol človek zbojník. Dúhová vlajka je tiež symbol. Pre mňa súvisí s ochranou sexuálnych menšín a ľudskými právami, teda s nejakým iným ministerstvom, ako je ministerstvo kultúry. Čo takto Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Alebo ministerstvo spravodlivosti? Som teda vlastne prekvapený, prečo je symbolom kultúrnosti, dokonca sa mi zdá, že sa dúhová vlajka stala v posledných dňoch synonymom kultúry. Podľa mňa je to vyložene politický symbol. A to, že sa podarilo docieliť fúziu rodovej teórie a kultúry v užšom zmysle slova, považujem za jeden z najväčších úspechov LGBT hnutia, porovnateľný s tým, keď v istých obdobiach kultúra slúžila politke. Pretože v tých obdobiach mala k sebe politika a kultúra tak blízko, že sa nedali rozlíšiť. Vyzerá to tak, že teraz nebyť dúhový, sa rovná nebyť kultúrny.

Vyznávam iné hodnoty, ako tie, ktoré zastupuje dúhová vlajka. Preto hoci som zásadne proti nekompetentnosti a pri kultúre roky nielen stojím, ale ju aj vytváram, nemôžem sa k nej teraz postaviť pod touto vlajkou, pretože okrem aktuálneho kontextu (ktorý je pochopiteľný) pre mňa táto situácia odhalila spojenie, ktoré z rodovej teórie robí mocenský nástroj. Z takej kultúry som vylúčený - čo je vlastne dobrá správa. Možno budem tak aj ja marginalizovaný a vytlčiem z toho nejaký politický kapitál. Mäkkou rúčkou rozhorčene zaťatou do klávesnice.

Rozumiem, že v plurálnej spoločnosti má na dotácie právo každý, kto podá kvalitný projekt. V mojej práci mám možnosť pracovať s umením. Rád prijmem dielo, nech je hoci autor/ka aj člen/ka komunity LGBT. A to robím - ak ide o dobré umenie. Ale neprijal by som dielo iba preto, že je LGBT.

Rozumiem, že ak má LGBT status menšiny, má právo na dotácie už preto, že je menšinou. Dá sa predpokladať, že projekty boli kvalitné. Ale keďže som svetonázorov na inom póle, nemôžem “stáť pri kultúre”, ak je pod dúhovou vlajkou. Chápte ma. Tiež by ste sa, vážení, nepostavili napríklad za angažované umenie, keby jeho symbolom bol kríž, nie El Che. Bez irónie. Normálny kresťanský kríž so všetkou vážnosťou. Aspoň s takou vážnosťou, aká je na tvárach študentov z foto pod vlajkou.

Rozumiem, že nechránením slabších (v tomto prípade sexuálnych menšín) si nadrábam na to, aby som sa raz ja stal slabším a bol v znevýhodnenej situácii. Ezop o tom aj má bájku. O stínaní stromov. Poznáte? Ale ak sa zo slabosti urobí politický kapitál, nie sme ďaleko od “revolučnej sily vykorisťovaného proletariátu” a zneužitia slabosti na mocenské účely. To je prvý dôvod, prečo iniciatívu Stojím pri kultúre nemôžem podpísať. Kauza je spolitizovaná dvomi spôsobmi. Prvý: Ministerka zasahuje do plynulého chodu kultúry. K stretu kultúry a politiky dochádza priamo. Druhý: Symbolom protestu sa stala vlajka, ktorá reprezentuje iba časť politického spektra - nie celú kultúru. Toto je môj druhý dôvod. Kolonizácia kultúry. Dá sa pochopiť, že som solidárny s jednotlivcami, ale nie s hnutím, pretože jeho metódy sú voči hodnotám, ktoré žijem, kontradiktórne?

Odporúčame

Blog
Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

V roku 1944 žilo dievča, ktoré sa stalo tragickou obeťou agresie opitého osloboditeľa. Takže čítajúci s porozumením by mohol vidieť osobu, ktorá je ochotná za svoj postoj zaplatiť vysokú cenu. Ocenili sme to v súvislosti s Jánom Kuciakom, Zuzanou Hlávkovou, alebo Jánom Palachom. Tiež napriek dôsledkom urobili to, čo považovali za morálne správne. Ján Kuciak je svojím spôsobom sekulárnym mučeníkom.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.