Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. máj 2019

Eucharistia

Sväté prijímanie. Každé. Nie len to prvé. Sväté svätým.

Rozhodla som sa uverejniť môj starší, asi tak pred 13 rokmi už publikovaný, dnes mierne upravený, text.

Eucharistia. Väčšina z nás si ako prvé predstaví malú, alebo aj väčšiu hostiu. Okrúhlu, tenkú, svetlú oplátku. Kňaza ako ju drží v rukách a hovorí slová premenenia. Prijímanie.

V minulosti, pred pár rokmi, neviem ako je to dnes, hostie piekli pre celé katolícke i evanjelické Slovensko rehoľné sestry z Inštitútu preblahoslavenej Panny Márie - Congregatio Jesu. Kto by v tejto ich činnosti chcel nájsť romantiku, nepochodil by. V Zborove to pre nich bola denná, desať a pol hodinová fuška pri rachotiacich strojoch. Samozrejme, striedali sa a mali aj civilných zamestnancov. Najprv urobili cesto, ktorého základom je múka a voda. To sa potom lisovalo a pieklo na ďalších strojoch. Vznikli pláty, s jasne vygravírovanými budúcimi hostiami. Pred vyrezaním sa ešte zvlhčovali. Práca náročná na presnosť a rýchlosť, vo veľkom hluku. Na záver hostie zrátali, triedili, balili do kartónových škatúľ a posielali.

Etymologicky má slovo eucharistia základ v gréckych slovách eucharistein (Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24) a eulogein (Mt 26, 26; Mk 14, 22), čo voľne možno vyjadriť ako vzdávanie vďaky Bohu. Vychádzajúc zo židovskej tradície sa môžeme pýtať, ako, kde, kedy, prečo, došlo k ustanoveniu eucharistie? Pri čítaní komentárov Svätého Písma sa dozvieme, že vo všetkých štyroch evanjeliách je spomenutá večera, ktorú Ježiš požíval spolu s apoštolmi. Ján sa v tomto výrazne od ostatných odlišuje. Panuje na základe toho istá dilema či Posledná večera bola aj veľkonočnou. V súvislosti s poslednými udalosťami Ježišovho života, ju do veľkonočného kontextu môžeme zasadiť. Všetky synoptické evanjeliá (Mt 26, 26-29; Mk 14, 22-25; Lk 22, 15-20) a Pavol (1 Kor 11, 23-25), ktorý je historicky najbližšie, (zapísal ju okolo roku 55), ju opisujú. Poslednú večeru je vhodné vnímať v kontexte všetkých židovských večerí. Stolovanie u izraelitov bolo vždy obradom a spoločenskou udalosťou. Stretnutím blízkych osôb. Vyjadrením vďaky Bohu a vzájomnej jednoty. O to viac počas sviatkov, keď celý Izrael putoval do Jeruzalema pripomenúť si veľké Božie činy sprevádzajúce oslobodenie z egyptského otroctva.

Výnimočnosťou Ježišovej poslednej večere sú slová: „Toto je moje telo.“ „Toto je moja krv.“ Dáva sám seba, dvojnásobne. Boh sa naveky spája s človekom sám sebou. Aby človek bol naveky spojený s Ním. A v ňom s bratmi a sestrami prijímajúcimi Jeho Telo a Krv. A z tohto života, poznačeného hriechom, mal priamu cestu k jednote s Ním vo večnej láske. Cez slová „Toto robte na moju pamiatku“, môžeme vnímať, i prijímať Ježišovo prianie po jeho stálej a opakovanej prítomnosti v človeku, vedúcej do večnej nebeskej hostiny.

Z niekoľkých dokumentov, venujúcich sa tajomstvu eucharistie, za povšimnutie stojí encyklika Jána Pavla II. s priliehavým názvom Ecclesia de Eucharistia – Cirkev žije z eucharistie.

Na záver ešte vypichnem jednu knihu, od Raniera Cantalamessu, Eucharistie naše posvěcení, neviem či vyšla v slovenčine.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pán vystupuje do neba

Pán vystupuje do neba

Evanjeliový úryvok slávnosti Nanebovstúpenia Pána (Lk 24, 46 – 53) ponúka záverečné verše Lukášovho evanjelia. Výrečným je posledné gesto pozemského Ježiša Krista pred nanebovstúpením voči svojim učeníkom: požehnal ich.

Blog
Základ křesťanské spirituality

Základ křesťanské spirituality

Základem křesťanského života je vědomí, že jsme Božími dětmi. Tato myšlenka, kterou velmi silně prožívali první křesťané, je pro nás již obehraná. Pokud však chceme obnovit svůj duchovní život, musíme obnovit i toto vědomí a žít podle toho.