Boh vs. človek, alebo o čom je politický boj medzi kresťanmi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Boh vs. človek, alebo o čom je politický boj medzi kresťanmi

Vnímajúc politický “boj” medzi kresťanmi v posledných 2-3 rokoch, som presvedčený, že kresťania stoja pred jednou výzvou (možno to bude rozhodnutie, možno harmonizácia). Ide o podobnú výzvu, ktorá sa odohráva vo vnútri Katolíckej cirkvi.

Poslední traja svätí pápeži (Ján XXIII, Pavol VI, Ján Pavol II) otvorili Cirkev, aby hľadala odpovede v čase sociálnych a spoločenských zmien. Tieto priniesli mnoho pozitívnych zmien v jej štruktúrach a živote. V súčasnosti Cirkev stojí pred obrovskou výzvou definovanou dvoma poslednými pápežmi. Účinkovanie Pápeža Benedikta XVI. by som charakterizoval názvom jeho encykliky Caritas in Veritate (Láska v pravde). Caritas (láska) sa stáva premennou v službe pravde. Láska, vo všetkých troch dimenziách - eros, philia, agape -, musí prejsť očistou pravdy. Účinkovanie súčasného Pápeža Františka by som definoval Veritas in Caritate (Pravda v láske). Stredobodom pozornosti sa stáva láska, ktorá berie ohľad na rôznorodosť konkrétnych situácií.

Pre mnohých sa môže zdať (čo vytvára mnohé konflikty), že veriaci človek stojí pred voľbou: a) postaviť sa na stranu Veritas (pravdy) v duchu “pravda vás vyslobodí”, teda na stranu dogmy či Boha; alebo b) postaviť sa na stranu Caritas (lásky), v duchu “láska vás spasí”, teda na stranu milosrdenstva či konkrétneho človeka. Osobne si myslím, že ďalší Pápež bude stáť pred obrovskou výzvou - ako dôjsť k harmónii týchto dvoch štýlov, ktoré doprevádzajú Cirkev i vieru. Schválne som nepoužil slovo “zmierenie”, pretože tento pojem evokuje konflikt medzi stranami. A aj keď sa pre mnohých zdá, že je tu konflikt, medzi Veritas (pravdou) a Caritas (láskou) konflikt neexistuje.

Rok 1989 nám otvoril priestor slobody a budovania demokratickej spoločnosti. A kresťania stoja pred podobnou voľbou. Vysvetlím. Politický boj (politics), pričinením mnohých populistických strán a oduševnených kazateľov (i politikov), sa niesol v duchu výberu: a) postaviť sa na stranu Boha, dogmy, túžbe po pravde; alebo b) na stranu človeka, jeho dôstojnosti, túžbe po láske. Nebola otázka: "kto je väčším kresťanom?” práve o tom? V mene ochrany Božej pravdy (Veritas) sa zabudlo na lásku a na človeka (Caritas). Alebo v mene ochrany ľudskosti (Caritas) sa zabudlo na pravdu (Veritas). A tak sa mohlo zdať, že kresťan stojí pred neúprosnou voľbou: Boh alebo človek, dogma alebo milosrdenstvo, pravda alebo láska. Preto si myslím, že kresťania v politike stoja pred podobnou výzvou, ako samotná Cirkev: Ako vytvoriť harmóniu medzi Veritas (pravda) a Caritas (láska).

Paradoxne (alebo aj nie) v poslednom čase som čítal o dvoch spôsoboch, ako by kresťania v politike mohli konať (nájdete ich i na našom knižničnom trhu): a) o tom benediktínskom (ponúknutom skrze knihu Benediktova voľba od Roda Drehera) a b) o tom františkovom (prítomnom v knihe Peniaze nevládnu od Andrea Tornielliho a Pier Paola Saleriho). V prvom prípade ide o vytváranie komunít (kláštorov podľa vzoru sv. Benedikta), ktoré svoju energiu vložia do uchovávania pravdy a formácie svojich členov. V druhom prípade je výzva byť aktívni a súčasťou spoločnosti, ako jej občania, i keď je tu nebezpečenstvo, že si zašpinia ruky, neustále pracovať na budovaní spoločného dobra celej spoločnosti. Nezabúdajúc, že politika je pre človeka a nie pre Boha.

Osobne som presvedčený, že tajomstvo tejto harmónie spočíva v aplikácii prvotnej výzvy Zakladajte kresťansko-demokratické kluby z novembra 1989 a význam týchto klubov (odlišných od kresťansko-cirkevných spoločenstiev, ktoré plnia inú funkciu). Budovaním kultúrnych centier (kresťanský analfabetizmus robí veľa služby populisticko-extremistickým politickým hnutiam) a aktívnou činnosťou kresťanov (kritika a indiferentnosť je voda na mlyn anti-kresťanským hnutiam) dokážu kresťania zostať v strede politického spektra a ďalej plniť tú jednotiacu funkciu, ktorú napĺňali po stáročia v Európskom spoločenstve. Posun k pravici bude znamenať posun k dogmatizmu a tam je len malý krok k fašizmu. A posun k ľavici bude znamenať socializmus, a ten nemá ďaleko ku komunizmu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo