Boh vs. človek, alebo o čom je politický boj medzi kresťanmi

Boh vs. človek, alebo o čom je politický boj medzi kresťanmi

Vnímajúc politický “boj” medzi kresťanmi v posledných 2-3 rokoch, som presvedčený, že kresťania stoja pred jednou výzvou (možno to bude rozhodnutie, možno harmonizácia). Ide o podobnú výzvu, ktorá sa odohráva vo vnútri Katolíckej cirkvi.

Poslední traja svätí pápeži (Ján XXIII, Pavol VI, Ján Pavol II) otvorili Cirkev, aby hľadala odpovede v čase sociálnych a spoločenských zmien. Tieto priniesli mnoho pozitívnych zmien v jej štruktúrach a živote. V súčasnosti Cirkev stojí pred obrovskou výzvou definovanou dvoma poslednými pápežmi. Účinkovanie Pápeža Benedikta XVI. by som charakterizoval názvom jeho encykliky Caritas in Veritate (Láska v pravde). Caritas (láska) sa stáva premennou v službe pravde. Láska, vo všetkých troch dimenziách - eros, philia, agape -, musí prejsť očistou pravdy. Účinkovanie súčasného Pápeža Františka by som definoval Veritas in Caritate (Pravda v láske). Stredobodom pozornosti sa stáva láska, ktorá berie ohľad na rôznorodosť konkrétnych situácií.

Pre mnohých sa môže zdať (čo vytvára mnohé konflikty), že veriaci človek stojí pred voľbou: a) postaviť sa na stranu Veritas (pravdy) v duchu “pravda vás vyslobodí”, teda na stranu dogmy či Boha; alebo b) postaviť sa na stranu Caritas (lásky), v duchu “láska vás spasí”, teda na stranu milosrdenstva či konkrétneho človeka. Osobne si myslím, že ďalší Pápež bude stáť pred obrovskou výzvou - ako dôjsť k harmónii týchto dvoch štýlov, ktoré doprevádzajú Cirkev i vieru. Schválne som nepoužil slovo “zmierenie”, pretože tento pojem evokuje konflikt medzi stranami. A aj keď sa pre mnohých zdá, že je tu konflikt, medzi Veritas (pravdou) a Caritas (láskou) konflikt neexistuje.

Rok 1989 nám otvoril priestor slobody a budovania demokratickej spoločnosti. A kresťania stoja pred podobnou voľbou. Vysvetlím. Politický boj (politics), pričinením mnohých populistických strán a oduševnených kazateľov (i politikov), sa niesol v duchu výberu: a) postaviť sa na stranu Boha, dogmy, túžbe po pravde; alebo b) na stranu človeka, jeho dôstojnosti, túžbe po láske. Nebola otázka: "kto je väčším kresťanom?” práve o tom? V mene ochrany Božej pravdy (Veritas) sa zabudlo na lásku a na človeka (Caritas). Alebo v mene ochrany ľudskosti (Caritas) sa zabudlo na pravdu (Veritas). A tak sa mohlo zdať, že kresťan stojí pred neúprosnou voľbou: Boh alebo človek, dogma alebo milosrdenstvo, pravda alebo láska. Preto si myslím, že kresťania v politike stoja pred podobnou výzvou, ako samotná Cirkev: Ako vytvoriť harmóniu medzi Veritas (pravda) a Caritas (láska).

Paradoxne (alebo aj nie) v poslednom čase som čítal o dvoch spôsoboch, ako by kresťania v politike mohli konať (nájdete ich i na našom knižničnom trhu): a) o tom benediktínskom (ponúknutom skrze knihu Benediktova voľba od Roda Drehera) a b) o tom františkovom (prítomnom v knihe Peniaze nevládnu od Andrea Tornielliho a Pier Paola Saleriho). V prvom prípade ide o vytváranie komunít (kláštorov podľa vzoru sv. Benedikta), ktoré svoju energiu vložia do uchovávania pravdy a formácie svojich členov. V druhom prípade je výzva byť aktívni a súčasťou spoločnosti, ako jej občania, i keď je tu nebezpečenstvo, že si zašpinia ruky, neustále pracovať na budovaní spoločného dobra celej spoločnosti. Nezabúdajúc, že politika je pre človeka a nie pre Boha.

Osobne som presvedčený, že tajomstvo tejto harmónie spočíva v aplikácii prvotnej výzvy Zakladajte kresťansko-demokratické kluby z novembra 1989 a význam týchto klubov (odlišných od kresťansko-cirkevných spoločenstiev, ktoré plnia inú funkciu). Budovaním kultúrnych centier (kresťanský analfabetizmus robí veľa služby populisticko-extremistickým politickým hnutiam) a aktívnou činnosťou kresťanov (kritika a indiferentnosť je voda na mlyn anti-kresťanským hnutiam) dokážu kresťania zostať v strede politického spektra a ďalej plniť tú jednotiacu funkciu, ktorú napĺňali po stáročia v Európskom spoločenstve. Posun k pravici bude znamenať posun k dogmatizmu a tam je len malý krok k fašizmu. A posun k ľavici bude znamenať socializmus, a ten nemá ďaleko ku komunizmu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo