Slovensko potrebuje Janu Žitňanskú, Andreja Kisku aj Alojza Hlinu.

Na slovenskej politickej scéne máme dnes v parlamente legitímne, cez voľby v 2016, Smer, SNS, Most, ĽSNS, OĽaNO, Sme rodina, SaS, a napriek voľbám SPOLU, PS, KDH a nezávislých. Ak som niekoho zabudla, doplňte ma.

Najsilnejšou opozíciou voči vláde Smeru, SNS, Mostu a už dávno rozpletenej Sieti sa ukázal byť prezident Kiska. Prvý krát sa stal víťazným konkurentom Fica ešte v čase, keď sme nemali túto vládu, a on ešte nebol prezidentom, keď prekazil šéfovi Smeru, ako Dobrý anjel, jeho prezidentský sen. A ako prezident sa Ficovi viackrát postavil, konkrétne, keď išlo o sudcov Ústavného súdu SR. Celkom pravdepodobne môžeme povedať, že aj vďaka Kiskovi, okrem Bugára, sa nemusíme báť ako by Ústavný súd SR vyzeral pod vedením socialistu s ľudskou tvárou, ktorý pravdu považuje za relatívnu, (viď Expremiéri).

Asi netreba veľmi pripomínať úlohu, ktorú Kiska v slovenskej politike zohral, po prepuknutí protestov Za slušné Slovensko. Máme zrekonštruovanú vládu. Pôvodne s, veľmi rýchlo - do mesiaca rezignovaným, dnes už bývalým ministrom vnútra Druckerom. Nový premiér odvolal bývalého policajného prezidenta Gašpara, presne toho istého, ktorého minister Drucker, „nedokázal“ odvolať. Máme nového guvernéra NBS, bývalého „najlepšieho“ ministra financií, pána Kažimíra. A máme aj nového ministra financií pána Kamenického, nie pána Imreceho, bývalého šéfa spochybňovanej daňovej inštitúcie SR.

Nebudem sa zaoberať detailmi ako sú napr. nový predseda a nový podpredseda Ústavného súdu SR, ktorých tiež možno považovať za Kiskovo víťazstvo nad Ficom.

Na pár príkladoch som chcela poukázať, že mocensky sa darí voči Ficovi len Kiskovi, a Bugárovi (napr. vynútený odchod ľudí z blízkeho okolia bývalého premiéra, po prevalení sa ich osobných väzieb na jednu z odnoží talianskej mafie na Slovensku, bez ohľadu na to, či tieto väzby mali alebo nemali kriminálnu podobu).

Dankovi sa mocensky voči Ficovi nedarí, ani napriek, ako sa mi zdá, doširoka otvoreným dverám v TA3. Toľko zosmiešnení, koľkých sa dostalo jemu samému skrze seba samého sa ťažko na slovenskej politickej scéne hľadá, aj pri pohľade do minulosti. Nezabudnuteľným pre mnohých ostáva bozkávanie kapitánskych výložiek a rigorózna práca podobná iným podobným. Zdá sa, že ani takéto seba znemožnenia nemajú na Dankových voličov veľký vplyv.

Naspäť ku Kiskovi. Myslím, že v súvislosti s jeho úspešnou politickou deštrukciou Fica sa treba pýtať či sa tak deje pretože je Kiskom alebo preto, že je prezidentom. Prikláňam sa k druhej možnosti. Všetky jeho víťazstva nad Ficom sa udiali v súvislosti s jeho úradom, nie s jeho osobou. Priznávam, že k tomu bolo potrebné, aby sa osobne necítil byť „akoby členom Smeru“.

Ako to bude ďalej? Kiska z rodinných dôvodov už nechcel byť druhý krát prezidentom. A ani ním nebude. Po marcových udalostiach roku 2018 sa rozhodol, že svojou autoritou chce prispieť k zmene spôsobu vládnutia na Slovensku. Tým, že preberie moc, ktorú získa v najbližších parlamentných voľbách. Zakladá svoju stranu, o ktorej zatiaľ niečo vie málokto. Z môjho pohľadu zbytočnú stranu. Minimálne strana SPOLU na mňa pôsobí takmer totožne ako „budúca“ Kiskova strana. Nepochopila som zmysel ďalšieho SPOLU, najmä ak by SPOLU č.1 mohlo byť s Kiskom silnejšie ako dve SPOLÁ. Na verejnosť neprenikli nijaké ideové, či programové rozdiely, ktoré by tieto dve strany mali od seba odsúvať.

Veľmi podobne, ako verejné aktivity strany SPOLU sa občas javí aj politika KDH, konkrétne jeho predsedu a ľudí jemu blízkych. Je postrehnuteľná snaha u oboch strán spájať v budúcej vláde umiernených liberálov s umiernenými konzervatívcami. Úprimne musím napísať, že si pred, občas naznačeným, potľapkávaním KDH s liberalizmom zatváram oči. Vnímam to ako nevyhnutný proces k nastaveniu zmien v spoločnosti a vravím si, že je lepšie byť pri zmene ako pri nej nebyť kvôli vlastnému radikalizmu vôbec. Zatiaľ v KDH stále vnímam rozdiel medzi snahou o spoluprácu s možným budúcim partnerom v koalícii a zároveň poctivým ideovým oponentom a súhlasom s jeho videním sveta.

Z môjho pohľadu je dôležitou otázkou úspechu v najbližších parlamentných voľbách, či už Kiskovej strany SPOLU, alebo aj KDH kto z nich získa Janu Žitňanskú. Ona má v mojich očiach predpoklady pre vrcholovú politiku ako málokto. Má bohaté skúsenosti z nášho parlamentu aj europarlamentu. Má za sebou roky zmysluplnej práce pre znevýhodnených. Nie je konfliktný typ. Má charizmu. Vie vystupovať na verejnosti. Vnáša pokoj. Má za sebou silný životný príbeh. Bola by som rada, keby sa nielen ona ale aj Andrej Kiska, či Alojz Hlina rozhodli podľa toho, čo je pre Slovensko dobré.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo