Už včera bolo neskoro

Starnutie obyvateľstva je fenomén, ktorý sa týka prakticky celého ekonomicky vyspelého sveta vrátane Európy a samozrejme i Slovenska.

. Zvyšovanie počtu starších ľudí už dnes vytvára tlak na existujúce kapacity zdravotníckych zariadení a predovšetkým na kapacity poskytovateľov sociálnych služieb. Tento tlak sa bude postupne zvyšovať a Slovensko bude musieť povedať ako sa s tým vysporiada. V sociálnych službách však nejde iba o starších ľudí ale i o ľudí so zdravotným postihnutím v produktívnom veku. Ak v čo najkratšom čase neurobíme výrazné zmeny v systéme poskytovania sociálnych služieb, onedlho ten súčasný systém prestane plniť svoju úlohu, pretože značná časť ľudí odkázaných na cenovo dostupnú sociálnu službu ju jednoducho v reálnom čase nedostane. Cenovo dostupnou sociálnou službou je napríklad sociálna služba v zariadení pre seniorov s celoročnou pobytovou formou s celkovou úhradou prijímateľa do 400 Eur mesačne. V prípade ak má prijímateľ nízky dôchodok a vzťahuje sa na neho ochrana príjmu, rozdiel doplatia napríklad deti. Ak sa úhrada za túto sociálnu službu vyšplhá na úroveň dvojnásobku a viac t. j. viac ako 800 Eur mesačne, stáva sa pre veľkú časť žiadateľov cenovo nedostupná.

Riešením tohto stavu je zmena viacerých procesov pri zabezpečení poskytovania vhodnej a dostupnej sociálnej služby. Prvým z nich je proces posudkovej činnosti. Túto činnosť vykonávajú mestá, obce a samosprávne kraje so značne rôznorodou kvalitou respektíve nekvalitou. Nezanedbateľným faktorom v tomto procese je fakt, že posudky vydáva samosprávny úrad, ktorého štatutára si občania a teda aj žiadatelia o sociálnu službu volia v priamych voľbách. Výsledkom sú v mnohých prípadoch posudky „šité“ na mieru žiadateľov a tí sú následne umiestňovaní do druhov a foriem sociálnych služieb pre nich nevhodných. Ďalším neduhom existujúceho stavu je situácia kedy jeden občan môže vlastniť až tri posudky pre tri rôzne účely. Pre potreby priznania invalidného dôchodku má posudok zo sociálnej poisťovne, pre priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP je mu vydaný posudok z úradu práce a pre priznanie sociálnej služby je to posudok z obce, mesta alebo samosprávneho kraja. Zároveň tu ide aj o nezanedbateľný časový faktor, vydanie týchto posudkov trvá určitý čas počas ktorého občan nemá nárok na žiadanú službu alebo príspevok. Celý tento komplikovaný proces stojí samosprávu a štát nemalé finančné prostriedky, ktoré sa zvyšujú opakovaným posudzovaním v prípade ak sa občanovi zmení zdravotný stav,  miera odkázanosti, miera funkčnej poruchy alebo sa zmenia sociálne dôsledky ŤZP. Výsledkom potom je, že občan neustále  chodí po úradoch a predkladá rôzne doklady na všetky tri úrady a čaká na vydanie posudkov a rozhodnutí.  Riešením tohto stavu je preniesť celú posudkovú činnosť na nezávislú inštitúciu, ktorá bude vydávať komplexné posudky pre všetky orgány štátnej správy a samosprávy. Výsledkom bude jeden univerzálny posudok použiteľný pre všetky uvedené účely.       

Procesov ktoré je potrebné zmeniť  je však viacero. Zásadnou je zmena paradigmy v sociálnych službách v každodennej praxi.  Tá spočíva v zásade, že poskytovanie sociálnych služieb sa musí diať predovšetkým v domácom prostredí občana, ktorý je skutočne na daný druh a formu sociálnej služby odkázaný.  Tu musia sociálne služby dopĺňať peňažné príspevky na kompenzácie ŤZP poskytované štátom, tak aby príspevok za opatrovanie blízkeho bol skutočnou náhradou príjmu občana, ktorý vykonáva opatrovanie. Získajú tým všetci, občan odkázaný na pomoc zostáva v domácom prostredí kde sa cíti najlepšie a štát a samospráva ušetrí značné finančné prostriedky, pretože nebudú musieť financovať starostlivosť o tohto občana v zariadení sociálnych služieb celoročnou pobytovou formou. Táto forma je najdrahšou formou poskytovania sociálnych služieb.  Túto zmenu je potrebné uviesť do života čo najskôr, pretože už včera bolo neskoro. Paradoxom je , že na Slovensku máme schválených množstvo dokumentov, ktoré hovoria, že takto to má byť ale každodenná prax si žije svojim životom. Máme tu dokumenty na úrovni OSN , vlády a parlamentu ale to je zatiaľ všetko. Posudky na odkázanosť  občanov na celoročné pobytové služby sa naďalej masovo vydávajú , lebo si ich občania žiadajú, tvoria sa siahodlhé rady čakateľov na pobytové sociálne služby, frustrácia žiadateľov a ich rodinných príslušníkov narastá. Komunitné sociálne služby v domácnosti občana alebo terénnou formou buď v bydlisku občana neexistujú alebo nedokážu uspokojiť rastúci dopyt. Prejavuje sa to najmä pri poskytovaní opatrovateľskej služby v domácnosti občana, ktorú mestá a obce už dnes nezvládajú zabezpečovať   Príspevok na opatrovanie od štátu je na úrovni, ktorá veľkej časti občanov – potenciálnych opatrovateľov odrádza zostať doma so svojim blízkym a opustiť zamestnanie.

Dlhodobé neriešenie týchto problémov už dnes spôsobuje vážne problémy. Najvážnejším je nedostatok zamestnancov v sociálnych službách. Mnoho zariadení sociálnych služieb už dnes funguje v krízovom režime lebo nemajú koho postaviť do služby. V mnohých zariadeniach trvá krízová situácia už značne dlhý čas a stáva sa trvalým javom. Zariadenia tak fungujú v trvalom krízovom režime. Dôsledkom trvalého krízového režimu je vyčerpanosť zamestnancov, ktorí ešte v sociálnych službách zostali a ich postupná motivácia odísť pracovať mimo sektor sociálnych služieb.

Ak kompetentní nezačnú ihneď konať, pretože už včera bolo neskoro, kolaps sociálnych služieb je neodvratný zo všetkými dôsledkami.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo