Kocky sú hodené. Zjednotíme sa alebo padneme?

Kocky sú hodené. Zjednotíme sa alebo padneme?

Kocky sú hodené. Nastal čas. Sekularizácia víťazí. Strata jednoty kresťanov, odsunutie viery iba do súkromného života, či strata viery. To všetko sú následky sekularizácie.[1] Mnohí veria, že je treba počkať. Veď napokon „vždy je a bolo silnou stránkou kresťanstva, že dokázalo pozerať do budúcnosti a vyčkať kým príde správny čas na obnovu.“[2] Lenže dnes je ten správny čas. Prečo?  Pretože liberáli zoskupujú sily a je dosť pravdepodobné, SAS, OĽANO, Kiskova nová strana a PS budú schopní zostaviť vládu. Slovensko sa zmenilo natoľko, že je posledná šanca pre kresťanov a kresťanských politikov zjednotiť sa a získať si späť svojich voličov. V opačnom prípade máme liberálnu vládu, a do štyroch rokov aj zmiešané partnerstvá, či gender politiku. Z kresťanského Slovenska sa za štyri roky dá spraviť veľa. Ale takáto podobná situácia sa už predsa stala.

Zoberme si ponaučenie z čias sekularizmu ČSR, kde sa nás pokúsili odstrihnúť od náboženského života, ale náš slovenský duch sa zjednotil a dokázal tomuto nátlaku odolať. Zdieľať

Písal sa rok 1918, kedy v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom Pittsburskú dohodu[3]. Táto dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem[4]. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Avšak, Masaryk, Beneš túto dohodu odmietli splniť a snažili sa o sekularizáciu, o potlačenie slovenského národného a náboženského života. Začalo to tým, že sa nás snažili odstrihnúť od koreňov, a preto vytvorili Československú cirkev[5] [6], ktorá mala odmietnuť pápežstvo a mala mať vlastnú autonómiu. Pokúsili sa zasiahnuť srdcia ľudí tým, že propagovali husitstvo a vykreslili príbeh Jána Husu, reformátora, ktorý podnietil proti cirkvi veľké davy ľudí, ako príbeh mučeníka, ktorého cirkev nespravodlivo zavraždila.[7] Slovenskí katolicizmus na pokraji tohto sekularizmu stál zjednotený a pod vedením Andreja Hlinku dokázal toto obdobie prečkať a udržať si svoju vieru. Zoberme si ponaučenie z čias sekularizmu ČSR, kde sa nás pokúsili odstrihnúť od náboženského života, ale náš slovenský duch sa zjednotil a dokázal tomuto nátlaku odolať.

Len zjednotení dokážeme robiť veľké veci... Veď nebolo to tak dávno, keď zjednotení kresťania dokázali podnietiť pád komunizmu na Slovensku, keď sme sa zjednotili pri Sviečkovej manifestácii. Zdieľať

Len zjednotení dokážeme robiť veľké veci. Rerum novarum podnietila Andreja Hlinku, ktorý vystúpil za vtedajší slovenský katolicizmus, dopomohol Slovensku k autonómii a vybudoval Slovenskú ľudovú stranu. Dosť veľké veci, lenže Andrej Hlinka by nebol schopný toho, čo sa mu podarilo, keby za sebou nemal davy ľudí, zástupy v Černovej, ktorí stáli zjednotení až na smrť. Pápežská encyklika Rerum novarum podnecovala kresťanov vo vtedajšom období, aby sa zjednotili a pokúsili o obnovenie spoločenského poriadku podľa evanjelia, naliehal aj Ján Pavol II. v Centesimus annus[8]. Kresťanské autority hovoria jasne, že sa máme zjednotiť. Veď nebolo to tak dávno, keď zjednotení kresťania dokázali podnietiť pád komunizmu na Slovensku, keď sme sa zjednotili pri Sviečkovej manifestácii. 

Je našou povinnosťou zachovať toto duchovné dedičstvo pre ďalšie generácie ... Zdieľať

Zjednotiť by sme sa mali aj preto, že zjednotenie nám pomôže formovať ďalšie generácie. Je úlohou kresťanov formovať ďalšie generácie kresťanov[9]. Avšak dokážeme ich formovať, keď sme vnútorne rozdelení? Určite áno, no je to dobrá formácia? Myslím si, že nie, pretože neformujeme ich vo zmysle evanjelia, ktoré nás nabáda k tomu, aby sme boli jednotní. V kontexte doby Andreja Hlinku môžeme pozorovať, že nikdy nezabúdal na mládež a vždy sa snažil o ich správnu formáciu[10]. Napokon bol kňaz a kňazstvo vnímal vždy ako prvotné poslanie. Napokon sa snažil udržiavať to, čo tu vždy bolo, pretože Slovensko vždy malo blízko k duchovnému životu, čoho dôkazom sú štatistiky počtu kresťanov a diela Ľudovíta Štúra, v ktorých hovoril o slovenskom duchu, ktorý je pestrý a silný, čoho dôkaz je aj slovenský jazyk.[11] Ďalším dôkazom sú spisy z čias prvej ČSR, kde o nás Vatikán hovorí, ako o budúcnosti duchovného formovania Európy.[12] Je našou povinnosťou zachovať toto duchovné dedičstvo pre ďalšie generácie, ale nato, aby sme to dokázali potrebujeme stáť zjednotení, presne tak ako boli kresťania pod vedením Andreja Hlinku. 

Rozdelení vydávame zlé svedectvo. Veď, kto by sa chcel pripojiť ku katolíckej cirkvi, ktorá skôr rozdeľuje ako spája? Zdieľať

Rozdelení vydávame zlé svedectvo. Veď, kto by sa chcel pripojiť ku katolíckej cirkvi, ktorá skôr rozdeľuje ako spája? Jednou z úloh kresťana je evanjelizovať spoločnosť, v ktorej žije. Veď evanjelium hovorí, „choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“[13] Lenže tu vzniká problém. Ako funguje ľudská iniciácia do spoločenstiev? Ľudia sa prirodzene radi zapájajú do spoločenstiev. Túžba po priateľstve je jedno zo základných ľudských dobier[14]. Ľudia chcú priateľstvá, ktoré sú pevné, ktoré sa vo vnútri neškriepia, a ľudia, ktorí v nich pôsobia sú napokon radi, že v takýchto spoločenstvách môžu byť. Poskytuje im to pocit bezpečia a istoty, čo je nevyhnutné pre dobrý život[15]. Príkladom nám môže byť práve Hlinkova Slovenská ľudová strana, ktorá zjednocovala kresťanov nie len navonok, ale aj zvnútra. [16] Organizovali sa spoločné akcie, stretnutia, čo malo za následok, že mala veľkú podporu a dokázala tak bojovať za presadzovanie kresťanských hodnôt vo verejnosti oveľa viac. Vydala tak dobré svedectvo, že sa angažovala vo verejnom živote a zaslúžila sa o autonómiu Slovenska.

Andrej Hlinka sa vzdal svojho hnevu a pýchy a hľadel na to, čo je najlepšie nie preňho, ale pre kresťanstvo a národ. Zdieľať

Niekto by mohol namietať, že sa nemôžeme zjednotiť, pretože tu vládne silný individualizmus, ktorý podporuje nejednotu, tak že hľadí len na seba a nezaujíma sa o druhých. Zjednotenie by v tomto prípade znamenalo urobiť nejaký kompromis, čoho dôsledkom by mohlo byť, že niektorí lídri by sa museli čiastočne podriadiť, čo pravdepodobne nechcú. Na druhej strane vidíme, že ak sa nezjednotíme, povedie to k postupnej prehre a vytrateniu viery presne tak ako sa to už stalo v Nemecku, Rakúsku a Španielsku[17], kde kresťania zlyhali vo verejnom živote. Postupné vytrácanie viery už dokážeme pozorovať aj na Slovensku[18]. Preto je potrebné ponúknuť ľuďom skutočný kresťanský naratív, tak ako to dokázal spraviť Hlinka, že dokázal akcentovať na slovenský národ, jeho identitu a tradíciu. Mali by sme ukázať jednotu, že cirkev je tá skala, o ktorej hovoril Kristus. Avšak, na to všetko je potrebné vzdať sa svojich ambícii, viesť diskusiu a spoločne dôjsť k modus vivendi. Príkladom nám môže byť znak zmierenia v kresťanskej hierarchii po tragédii pri Černovej. Po tragédii sa Andrej Hlinka ospravedlnil, že neuposlúchol biskupa a následne mu bolo umožnené vysvätenie kostola v Černovej. Tragédii to síce nezabránilo, no zmierenie pomohlo kresťanom zjednotiť sa. Andrej Hlinka sa vzdal svojho hnevu a pýchy a hľadel na to, čo je najlepšie nie preňho, ale pre kresťanstvo a národ. Obr. 2 Takto zomieral slovenský hrdina Andrej Hlinka

[27]  Obr. fotografia z pohrebu Andreja Hlinku

Možno je aj teraz čas preskupiť sily a vymeniť lídrov vnútri politických strán, ktorí vytvárajú rozbroje a sú myšlienkam zjednocovania v rámci politiky neprístupní. Aj dnes pred nami už dávno vyslovené slová. Spojíme sa alebo padneme? Hlinka alebo Hlina? Zdieľať

Zdá sa, že dnešná cirkev sa už nedokáže zjednotiť, sme priveľmi fragmentovaní. Každý si chce založiť svoju vlastnú stranu, čo len prehlbuje prítomnú nejednotu, a zároveň tu panuje hierarchická nejednota vo vnútri kresťanských politických strán. Nevieme sa dohodnúť. Je priveľa kresťanských strán, alebo politikov, ktorý sa angažujú v spektre politických strán. História nám však ponúka podobné svedectvo o rozpoltenosti v rámci cirkvi, a to najmä rozpoltenosť na Slovensku počas obdobia vzniku ČSR, kde bol slovenský episkopát ešte dosadený z čias Uhorska[19]. Cirkev stála nejednotná, pretože biskupi hlásali niečo, čo bolo v rozpore s hlásaním kňazov, ako bol napr. Andrej Hlinka. Hlinka bojoval za národ, pretože považoval jazyk a národ za dôležitý pre duchovný život človeka[20], v zmysle hlásania Ľudovíta Štúra v diele Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí. Na druhej strane stáli uhorskí biskupi, ktorí sa snažili o pomaďarčenie. Zdalo sa, že zjednotenie v tom období Kresťanom nepomohlo, najmä kvôli incidentu v Černovej, kde boli zabití mnohí ľudia. Avšak nakoniec Cirkev z Vatikánu podržala Andreja Hlinku, a dopomohla vytvoriť autonómnu cirkev na slovenskom území, tak že pomohla vybrať správnych kandidátov na biskupov[21], čím vytvorila jednotu vo vnútri slovenskej cirkvi. Napriek predošlej rozpoltenosti medzi episkopátom a kňazstvom sa podarilo prísť k riešeniu, tak že sa vymenili lídri. Možno je aj teraz čas preskupiť sily a vymeniť lídrov vnútri politických strán, ktorí vytvárajú rozbroje a sú myšlienkam zjednocovania v rámci politiky neprístupní. Aj dnes pred nami už dávno vyslovené slová. Spojíme sa alebo padneme? Hlinka alebo Hlina?

To naozaj Vám má arcibiskup hovoriť, tak fundamentálne banálnu vec, že sa máte zjednotiť?[23] Zdieľať

Kresťania by sa mali poučiť z histórie ČSR, kde nastala veľká sekularizácia, keď kresťanská hierarchia bola nejednotná, čo vyvrcholilo konfliktom pri Černovej. Až tam sa ukázalo, že slovenskí kresťania sa dokážu zjednotiť a spoločnými silami vyhrať budúcnosť národa. Potrebujeme sa zjednotiť, pretože len tak dokážeme robiť veľké veci, len tak dokážeme vydať pravdivé svedectvo o Kristovi a formovať ďalšie generácie podľa ducha evanjelia. Veď napokon. „Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.“[22]  Veľa ľudí, vrátane Zuzany Čaputovej dnes praktizuje rôzne formy spirituality, zen budhizmu a im podobných. Ľudia túžia po spiritualite. Kde sme kresťania? To naozaj Vám má arcibiskup hovoriť, tak fundamentálne banálnu vec, že sa máte zjednotiť?[23] Budú nasledujúce voľby bitkou o Waterloo, budeme sa snažiť o dočasné Pyrrhovo víťazstvo alebo sa zjednotíme a pokúsime sa vyhrať?

„Držali sme krásny pohár, nakláňali sme ho, skúšali sme, čo vydrží, a on sa rozbil.“ [24] Zdieľať
„Pohár je treba zlepiť .. inač sa rozplynieme!“ [25] Zdieľať

 


[1] DAWSON, Christopher. The Historic Reality of Christian culture. Chapter 1. Christianity and European culture: Selection from the work of Christopher Dawson. Washington D.C.: Catholic University of America Press, 1998, pp. 3-15

[2] DAWSON, Christopher. The Historic Reality of Christian culture. Chapter 3. Christianity and European culture: Selection from the work of Christopher Dawson. Washington D.C.: Catholic University of America Press, 1998, pp. 30-45

[3] prispievatelia Wikipédie, "Pittsburská dohoda," Wikipédia, Slobodná encyklopédia, //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pittsbursk%C3%A1_dohoda&oldid=6689451 (prístup apríl 13, 2019).

[4] Ferdinand Ďurčanský: Autonómia je požiadavkou národnou. In Chmel, R. (zost.): Slovenská otázka v 20. storočí. Bratislava 1997, s. 143-153

[5] Emília Hrabovec, ​Slovensko a Svätá stolica 1918-1927 vo Svetle Vatikánskych Prameňov. (Bratislava, 2012), s. 13-14

[6] Martin Conway, ´The 1930s: radicalisation and authoritarianism,´ in M Conway, Catholic Politics in Europe 1918-1945 (London and New York, 1997), pp. 56

[7] František X. Halas, ´Sekularizace v první Československé republice a Svatý stolec,´ In T Ivantyšynová, ed, ​Národ, cirkev, š tát, s. 100-119

[8] John, Paul. Centesimus Annus: Encyclical Letter. Chapter 56, 57, 58 1991.

[9] John, Paul. Centesimus Annus: Encyclical Letter. Chapter 56, 57 1991.

[10] Niekto by mohol namietať, že vyformoval tých, ktorí spôsobili slovenský holokaust. Lenže, z jeho vlastných slov vieme, že hlásal opak. Napr. „Hitler je kultúrna beštia a nacizmus je pre kresťanské Slovensko neprijateľná ideológia.“ Ďalej vieme, že Tiso nemal ako vedieť o deportáciách na smrť. Vieme, že sa cirkev, ale aj pôvodní členovia Hlinkovej strany snažili, čo najviac vzdorovať Nemeckým deportáciám, alebo ich aspoň zmierniť.

[12] Emília Hrabovec, ​Slovensko a Svätá stolica 1918-1927 vo Svetle Vatikánskych Prameňov. (Bratislava, 2012), s. 26

[13] Mk 16, 9

[14] Aristoteles, (1999), Nicomachean Ethics. Hackett Publishing Company Inc. pp. 115 - 125. ISBN 0-87220-465-0

[15] Peterson, Jordan B. Maps of Meaning: The Architecture of Belief, Routledge, ISBN 1-135-96174-3, p. 175

[16] Emília Hrabovec, ​Slovensko a Svätá stolica 1918-1927 vo Svetle Vatikánskych Prameňov. (Bratislava, 2012), s. 17-18

[17] Martin Conway, ´The 1930s: radicalisation and authoritarianism,´ in M Conway, Catholic Politics in Europe 1918-1945 (London and New York, 1997)

[18] Dokumenty slovenskej republiky, dostupné na: www.culture.gov.sk/extdoc/6627/veriaci

[19] Roman Holec, ´Slovenskí katolíci medzi národom a štátom 1848-1918´, In. Tatiana Ivantyšynová, ed, Národ, cirkev, štát (Bratislava, 2007), s. 57-75

[20] Emília Hrabovec, ​Slovensko a Svätá stolica 1918-1927 vo Svetle Vatikánskych Prameňov. (Bratislava, 2012), s. 11-35

[21] Emília Hrabovec, ​Slovensko a Svätá stolica 1918-1927 vo Svetle Vatikánskych Prameňov. (Bratislava, 2012), s. 33

[22] Mk 3,24-25

[23] z rozprávania Arcibiskupa Zvolenského

[24] Z rozprávania Vladimíra Palka

[25] Z rozprávania pani Anky Záborskej

[26] Titulný obázok z filmu Pána Prsteňov

[27] fotografia z pohrebu Andreja Hlinku, zdroj: https://rmagazin.sk/tak-zomieral-andrej-hlinka/

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo