Dialóg v cirkvi – stredovek alebo komunizmus a mečiarizmus?

Veľkým problémom Slovenska a našej cirkvi je neochota viesť vecný kritický dialóg. Prejavilo sa to pri odvolaní arcibiskupa Bezáka aj pri presadzovaní Kotlebovho návrhu zákona na zákaz potratov. Pri prezidentských voľbách 2019 to ukázali najmä voliči exmečiarovca Harabina, na BHD kňaz Kuffa. Najnovšie spoluzakladateľ KDŽP Oberhauser, v blogu kde chválil arcibiskupa Oroscha za prevzatie riadenia diecézy po Bezákovi a predvolebnú kritiku F. Mikloška.

V civilných aj náboženských dejinách sa striedali obdobia plodného dialógu, ktorý patrí k základným prostriedkom hľadania pravdy a spravodlivosti, s prenasledovaniami ináč zmýšľajúcich, ktoré často súviseli s politickými a ekonomickými záujmami.

Dialógom začínalo hľadanie odpovedí a riešenie dôležitých otázok v Cirkvi už od apoštolských čias. Tvoril dôležitú časť všetkých koncilov. Slobodné dišputy, kde sa vymieňali rôzne názory boli nielen dôležitou súčasťou univerzít, ktorých základy kládla Cirkev, ale i významnou kultúrnou zložkou stredovekého verejného života. Aktívne sa na nich podieľal aj sv. Tomáš Akvinský. Aj M. Luther začal podľa tradície verejné vystúpenie publikovaním téz, o ktorých chcel viesť dialóg. Keď prevážili ľudské chyby na obidvoch stranách, a primiešali sa mocenské a materiálne záujmy svetských vládcov, dialóg sa zmenil na náboženské vojny a prenasledovania.

Nebol to len náboženský problém. Počas Francúzskej revolúcie, ktorá bola v podstate aj protikatolícka, zahynulo len v r. 1794 okolo 40 000 civilistov, ďalšie tisíce „presviedčali“ gilotínou. V r. 1799 tam bolo o 38 000 menej študentov než pred desiatimi rokmi. Nacisti a komunisti pálili knihy v „pokrokovom“ 20. storočí, tri storočia po kresťanoch. Komunisti za necelých sto rokov zlikvidovali mnohonásobne viac „čarodejníc“ a „Galileov“ ako kresťania za tisíc. Len v Československu bolo po roku 1948 zničených vyše 27 miliónov kníh, čo je mnohonásobne viac než zničila inkvizícia v celej Európe za niekoľko storočí. Za Gottwalda, ktorý sa podľa vlastných slov učil v Moskve od ruských komunistov ako likvidovať nepriateľov zaviedli aj cenzúru a monopol na informácie, slobodný dialóg neexistoval.

Koncil a komunizmus

Počas komunistickej diktatúry naša cirekv bojovala o prežitie, a na otvorenejší kritický vnútrocirkevný dialóg nebol priestor. Aj ozvena a diskusie II. Vatikánskeho koncilu, ku ktorého hlavným myšlienkam patrilo otvorenie sa svetu - „Aggionarmento“ Jána XXII., k nám prišli len na krátko a s oneskorením počas demokratizácie „Pražskej jari“ okolo r. 1968.

Všetko zastavila Husákom pod dozorom Moskvy vedná „normalizácia“ po okupácii Československa 21. augusta 1968. Každý pokus o slobodný dialóg bol likvidovaný, a kritik spôsobu a dôsledkov komunistickej vlády označený za nepriateľa štátu, socializmu a pracujúcich. Do civilných i cirkevných médií sa vrátila cenzúra a prenasledovanie každého, kto bol v r. 1967-8 príliš aktívny, alebo nedeklarovaL súhlas s „bratskou pomocou“ Sovietskeho Zväzu, ktorého 150 tisícová okupačná armáda odišla až po 23 rokoch za prezidenta Havla.

Diskusie na dlho skončili. Vymenila sa aj redakcia Katolíckych novín a vedenie vtedy jediného kňazského seminára a Bohosloveckej fakulty. Niekoľkých seminaristov vrátane môjho strýka V. M. vtedy vyhodili po hladovke, ktorou niektorí protestovali proti „normalizačným“ zmenám. Aj môj otec si vyslúži šikanovanie ŠtB a záznam vo zväzku č. 1633, ktorý „bol založený v r. 1971 s cieľom kontroly a evidencie vedúcich činiteľov nepovolenej organizácie Dielo koncilovej obnovy." Tam je menovaný spolu s jeho priateľom Silvom Krčmérym. Ďalší zväzok č. 14596, ktorý ho uvádza ako nepriateľskú osobu bol skartovaný.

Z troch slovenských predsedov prorežimného združenia Pacem in Terris bol najdlhšie vo funkcii Gejza Navrátil, ktorý ako kaplán v Skalici (1938 – 1940) vystupoval ako „zúrivý protičeský gardista a podroboval telesným prehliadkam osoby českej národnosti, ktoré v dňoch po 19. marci 1939 odchádzali do Čiech.“ (Pavol Čarnogurský, info V. Palko ml., https://www.postoj.sk/30520/kolaboranti-v-cirkvi)

Mečiarizmus a cirkev

Základ Mečiarovej vlády tvorili bývalí komunisti, eštebáci a nacionalisti pre ktorých bolo rozdelenie Československa dôležitejšie než demokratizácia a reformy po 40 rokoch totalitnej diktatúry.

Podstatným prejavom mečiarizmu bola popri privatizačnej rabovačke aj vulgarizácia verejnej diskusie a snaha jeho vládnej koalície ovládnuť a zneužiť verejnoprávne médiá. Každú kritiku označili za škodenie Slovensku. Mečiarove mítingy boli vyvolávaním vášní a šírením nenávisti proti ináč zmýšľajúcim.

Mečiara a spol. podporovali aj viacerí katolíci, ktori po páde komunistickej diktatúry považovali vznik samostatnej SR za dôležitejší ako demokratické reformy, odstraňovanie dôsledkov 40 rokov komunistickej diktatúry, spravodlivosť, kultúrnosť. Aj Cirkev sa snažili viac využiť na tento cieľ, než pripraviť na život v slobodnej „liberálnej“ demokracii. To platí aj pre najvplyvnejšiu časť katolíckej emigrácie, ktorá roky pôsobila v Ríme, čím získala doma značnú autoritu a vo Vatikáne nadštandardné kontakty.

Títo a ich nasledovníci podnes považujú každé pozitívne vyjadrenie o Československu a hlasovanie KDH proti Mečiarovcami prijatej „deklarácii nezávislosti“ za neodpustiteľný hriech, väčší než členstvo v Komunistickej strane a Štb, alebo rozkradnuté miliardy či únos a politickú vraždu. Spolu s Mečiarom, Slotom, Ficom a Dankom označujú každú kritiku ich vlády za útok proti Slovensku.

Kauza Bezák – problém komunikácie

K hlavným príčinám a prejavom kauzy kontroverzného odvolania arcibiskupa Bezáka patrí aj nedostatok a zlá kvalita vnútrocirkevného dialógu. Predchádzali mu dve dôležité „komunikačné“ udalosti.

Listom z 10. 12.1999 pomocný biskup D. Tóth kritizuje eštebáka Š. Náhlika, ktorému arcibiskup Sokol zveril úrad, že strhol moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi, zle spravuje majetok Arcibiskupského úradu (ABÚ), kým generálny vikár nepozná ani jedno konto, a prijíma a prepúšťa zamestnancov, čím trpí celá arcidiecéza. „80 percent kňazov je proti spôsobom ABU, Náhlik jedná s nami ako s hlúpymi podriadenými, takisto Stančík, kňazi sú urazení spôsobmi arcibiskupa, len zachovávajú úctu..“ Keď Bezák prevzal diecézu a zistil finančné nezrovnalosti žiadal finančný audit z Ríma, ktorý neprišiel.

Na základe viacerých žiadostí utajených autorov z diecézy bol bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie odvolaný. Keďže nikto nepoznal, a podnes nepozná iný dôvod ako vyjadrenie Benedikta XVI., že konal s úmyslom obnovenia usporiadaného riadenia diecézy, ani chybu R. Bezáka, ktorá by bola primeraným dôvodom na odvolanie, mnohí dávali oprávnené otázky. Reakciou bola silná neochota informovať a odpovedať. Pýtajúcich sa niektorí označovali za proticirkevné živly. Po stretnutí Bezáka s pápežom Františkom, ktoré vybavil kardinál Vlk, a ktoré vyvolalo zaslúženú pozornosť, zverejnila KBS divný list zo Štátneho sekretariátu Svätej stolice, ktorý nepriamo aj M. Vlka obviňoval zo zlej interpretácie stretnutia. List bol bez podpisu, a zverejnili len nie presný slovenský preklad bez talianskeho originálu či akéhokoľvek identifikačného znaku. (viac tu https://www.postoj.sk/7076/utajeni-cirkevnici-verzus-arcibiskup-bezak-a-kardinal-vlk

Český Katolický týdeník uverejnil vtedy aj toto Vyhlásenie zo Št. Sekretariátu, aj vyjadrenie kardinála Vlka. Slovenské Katolícke noviny len toto divné vyhlásenie. Vtedy som napísal, že v kauze Bezák ide o podobu slovenskej cirkvi https://www.postoj.sk/7068/v-kauze-bezak-ide-o-podobu-slovenskej-cirkvi Z diskusií po vražde novinára Kuciaka, počas protestov za slušné Slovensko, okolo Kotlebovho návrhu na zákaz potratov aj pred tohtoročnou voľbou prezidenta sa zdá, že vývoj nejde dobrým smerom.

Proti potratom a slušnému Slovensku

Úsilie o zrušenie Mečiarových amnestií, protikorupčné protesty v kauze Bonaparte a potom po vražde Kuciaka a Kušnírovej kritizovali s Ficom a exmečiarovcami aj niektorí katolíci na čele s J. Čarnogurským ako údajne protislovenské podvracanie. https://www.postoj.sk/15932/carnogursky-proti-papezovi-za-fica-kalinaka-a-bastrnaka Aj na kresťansky sa tváriacich stránkach HS a AZR, a internetových diskusiách.

Potom ako od volieb 2016 dva roky o téme potratov mlčali, vytiahli ju niektorí aktivisti a kresťania ako politicky a spoločensky najdôležitejšiu v čase vrcholiacich manifestácií „Za slušné Slovensko“, ktoré boli volaním desaťtisícov občanov po spravodlivosti a reakciou na vraždu, ktorú zavinil náš korupčný systém. O pár týždňov k tomu pridali boj proti Istanbulskému dohovoru. Z najvyšších štátnych predstaviteľov opakovane kritizovali iba prezidenta Kisku, nikdy premiéra Fica, predsedu NR SR Danka, či ľudí v polícii a justícii zodpovedných za zlý systém.

Od začiatku obviňovali z množstva potratov len „liberalizmus“ a najmä kresťanských demokratov, že nepresadili zákaz potratov aj keď v parlamente od vzniku SR nikdy nemali viac ako 10 %. Nikdy exkomunistov a Mečiarovu a Ficove vlády, ktoré mali väčšinu času moc. Namiesto predchádzajúcej verejnej diskusie a snahy presvedčiť spoluobčanov o týchto hodnotách sa snažili prinútiť kresťanských politikov aby hlasovali za „Kotlebov“ návrh zákonného zákazu potratov. A Fica s Dankom Kuffa pochválil za sľub nepodpísať ID pár dní potom, ako Fico podporil zachovanie potratového zákona prijatého jeho rodnou Komunistickou stranou.

Každého kto si dovolil kritizzovať ich konkrétne výroky a spôsoby ako  presadzujú ochranu života a rodiny, podráždene a často urážlivo odsudzovali ako proticirkevného protislovenského pomáhaača liberálnym vrahom nenarodených a slniečkárskym genderistom. (aj keď súhlasí s cieľom ktorý hlásajú) Tak sa pustili napríklad do rektora seminára v Badíne Jána Viglaša, keď povedal a vecne zdôvodnil, že kresťanský politik nemá morálnu povinnosť hlasovať za Kotlebov návrh. https://www.postoj.sk/33511/s-kotlebom-netreba-hlasovat-ak-nie-je-sanca-na-uspech Aj ja som také kameňovanie bohato zažil v reakcii k mojim článkom.

Podpora exkomunistom a kandidátom za stranu, ktorá má už vyše 10 rokov najväčšiu zodpovednosť za korupčný systém i potratový zákona a šírenie genderizmu – v mene boja proti nemu sa zopakovala pri kampani pred prezidentskýnmi voľbami 2019. Nenávistné osočovanie, odmietanie akejkoľvek kritiky ich spôsobov či vecného dialógu. Z najvyšších cirkevných miest to predviedol najmä arcibiskup Orosch.

To nie je dialóg stredovekých univerzít, ani snaha ako Matka Tereza láskou chrániť život, či pápež František hľadať porozumenie vedúce k pokoju a obecnému dobru, ale mečiarizmus likvidujúci nepriateľa. Liberálka Čaputová ukázala viac snahy o dialóg a porozumenie s ináč zmýšľajúcimi než „cirkevný“ kandidát Harabin a jeho prívrženci.

Marián Kuffa v bratislavskej kaviarni

Pozvanie kňaza Kuffu na Bratislavské Hanusove Dni niektorí vítali, iní kritizovali. Za rozhovorom s predsedom SLH Jurajom Šústom ktorý to pred začiatkom BHD zdôvodňoval, som v diskusii napísal: „Ak p. Kuffu pozvali kvôli dialógu, aby mu moderátor aj diváci dávali otázky, tak je to užitočné pre Kuffu, aj pre Cirkev a civilnú verejnosť. Dôležitá bude kvalita otázok, aby naozaj mali možnosť pýtať sa aj poslucháči, a najmä kvalitná práca moderátora. (aby sa z toho nestal iba monológ M. Kuffu na ním vybrané témy)“ https://www.postoj.sk/42824/preco-sme-pozvali-kuffu-aby-nas-provokoval-a-my-sa-ho-mohli-pytat

Jeho vystúpenie predovšetkým ukázalo že „Marián Kuffa je zvyknutý rozprávať sám .“ (P. Rábara https://www.postoj.sk/42972/ako-obstal-marian-kuffa-v-kaviarni) Je to horlivý kňaz, dobrý rozprávač, ktorý fakticky „prevalcoval“ aj moderátorov, ale nevie či nechce viesť vecný kritický dialóg. Má svoj fanklub, ktorý každú, aj slušne formulovanú a argumentami podloženú kritiku jeho konkrétneho vyjadrenia podráždene odsúdi ako osočovanie a liberálny útok na cirkev. (to je prejav mečiarizmu) Aj Rábara napísal, že atmosféra pripomínala politický miting: „V hľadisku boli napríklad ľudia, ktorí dávali počuteľne najavo súhlas s niektorými Kuffovými výrokmi. Ženy v strednom veku sediace pri autorovi zase jemne „prskali“, keď zaznievala kritickejšia otázka.“

Je dobré, že máme kňaza Kuffu, aj že sa verejne angažuje, aj že ho pozvali na BHD. Je zlé, ak okrem pár vystúpení biskupov pri oficiálnych príležitostiach tvorí Kuffa hlavnú mediálnu osobnosť Katolíckej cirkvi, a ak preváži jeho štýl komunikácie bez skutočného dialógu.

Komu dôveruje Slovensko

Takýto štýl komunikácie, nedostatok vnútrocirkevného dialógu, mlčanie Cirkvi k závažným spoločenským problémom ako korupcia, zlyhanie kresťanov v oblasti médií, vyššie uvedené kauzy a podpora politikom hrubo konajúcim proti učeniu pápežov o politike sú príčinou toho, že od pádu komunizmu a vzniku SR výrazne klesla dôveryhodnosť Cirkvi na Slovensku. Podľa prieskumu z októbra 2018 je v dôveryhodnosti zo 17 menovaných inštitúcií a organizácií na 3. mieste od konca. Za učiteľmi, lekármi, automobilkami, médiami, štátnymi úradníkmi. Za cirkvou je len vláda a politici. https://www.etrend.sk/.../slovaci-najviac-doveruju-ucitelom-najmenej-politikom.html

Pri hľadaní príčin a riešenia problému je dobré zamyslieť sa nad tým že pri vyššie uvedených „kauzách“ výrazne pôsobia 4 silno sa prekrývajúce množiny kresťanov – katolíkov.

  1. Tí ktorí podporovali Mečiara a spol., alebo mu dnes odpúšťajú všetky neprávosti za ktoré je jeho vláda zodpovedná, lebo je „zakladateľom slovenskej štátnosti.“

  2. Tí čo iniciovali a podporovali odvolanie arcibiskupa Bezáka, alebo dnes s ním súhlasia.

  3. Tí čo kritizujú protikorupčné manifestácie, KDH a prezidenta Kisku podstane viac než Ficov SMER, Kaliňáka, Danka a ich biznispartnerov, a v r. 2018 tvrdo osočovali každého, kto bezvýhradne nepodporil Kotlebov návrh zákazu potratov.

  4. Tí čo pri parlamentných voľbách v r. 2016 podporovali Kotlebovu ĽSNS a v prezidentských v r. 2019 Harabina a Šefčoviča.

Vidno to z mnohých internetových diskusií aj na kresťansky sa tváriacich weboch HS a AZR, kde aj Postoj označili nedávno ako „liberálnu zberbu“. Ukážkovým príkladom je „proslovenský“ katolícky historik F. Vnuk z talianskej emigrácie. Za Mečiarovej vlády v denníku Slovenská republika kritizoval biskupov na čele s R. Balážom, keď kritizovali vládu, že biskupi nekonajú pod vplyvom Ducha Svätého: „Nech si nemyslia, že sú chránení pred akýmkoľvek bludom.“ Potom kritizoval Bezáka a chválil jeho odvolanie.V auguste 2018 v „pro-life“ článku na webe AZR podporili Kotlebovu ĽSNS a zamlčal všetky podstatné fakty o hlasovaniach za zmenu komunistického potratového zákona. (https://www.postoj.sk/36532/najvaznejsie-zistenie-prieskumu-o-potratoch-priciny-a-pokracovanie

Podobne spoluzakladateľ KDŽP V. Oberhauser, ktorý v prezidentských voľbách podporoval exmečiarovca a exkomunistu Harabina, a v článku   "Otec arcibiskup Orosch srdečné Pán Boh zaplať a mnoga léta" (Postoj, 6. 5. 2019) chválil odvolanie R. Bezáka, a jeho nástupcu Oroscha za jeho kontroverznú predvolebnú kritiku Mikloška a voličov Z. Čaputovej. Za blogom neumožnil diskusiu, aj keď sám za blogmi iných autorov diskutuje.

Dialóg podľa koncilu a pápeža

Pápež František dialógom s hľadajúcimi a ináč veriacimi hľadá spoločné hodnoty na spoluprácu pre pokoj, spravodliovsť a obecné dobro. Pokračuje tým v tom, čo začal II. Vatikánsky koncil a robil aj Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Vyššie uvedení konajú opačne.

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky v dokumente „Cirkev a internet“ (2002) povzbudzuje k vnútrocirkevnému dialógu. „Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo