W. Churchill o Ježišovi, londýnskej ZOO i Stalinovi

W. Churchill o Ježišovi, londýnskej ZOO i Stalinovi

Na britskom knižnom trhu vyšla rozsiahla biogragia historika A. Robertsa o W. Churchillovi. V blogu uvádzam zaujímavé úryvky z Churchillovho života, ktoré nemusia byť slovenským čitateľom zatiaľ známe

Sir Winston Churchill a dva májové dátumy, 8. máj a 10. máj, majú veľa spoločného. Ôsmeho mája sme si pripomenuli výročie konca Druhej svetovej vojny. Práve ministerský predseda Spojeného kráľovstva bol jedným z hlavných architektov porážky nacizmu a víťazstva spojencov. Tento húževnatý a ctibažný britský štátnik so sarkastickým humorom, sa na čelo britskej vlády postavil 10. mája 1940, teda takmer na deň 5 rokov predtým.

Dnes je Churchill v Británii uctievaný ako ikona, národný symbol, súčasť kultúrno civilizačnej identity krajiny. V Európe i USA sa z neho stal titán v panteóne hrdinov západnej civilizácie...Historici majú pri objektívnom vedeckom spracovaní takej osobností ťažkú úlohu. Musia obratne našľapovať aby sa pokúsili čo najvernejšie zrekonštruovať rozporuplnú a zložitú osobu z mäsa a kostí, zároveň nepodľahnúť autocenzúre, vlastným sympatiám a svetonázoru. Musia si tiež dávať pozor, aby prípadne nerozhnevali širokú verejnosť, ktorá v rozličných rebríčkoch Churchilla pravidelne posiela medzi najvýznamnejšie osobnosti histórie.

Napriek tomu, britský historik Andrew Roberts sa podujal na túto neľahkú úlohu (ako mnohí pred ním). Minulý rok vyšla na anglickom knižnom trhu vysoko oceňovaná monografia „CHURCHILL – Walking With Destiny“ („CHURCHILL- kráčanie s osudom“). Denník Sunday Times ju v recenzií zo septembra 2018 označil za „nepochybne najlepší jednozväzkový životopis Churchilla, ktorý bol kedy napísaný“. Ide naozaj o historicky monumentálnu monografiu, ktorá dostojí vedeckým štandardom, no zároveň ju autor napísal zrozumiteľne, vtipne a podmanivo (kniha má, aj s prílohami a registrom viac ako 1000 strán!).

Čitateľom Postoja touto cestou ponúkam krátke a šťavnaté preklady úryvkov, ktoré ich možno natoľko zaujmú, že si knihu zaobstarajú:

Churchill, Ježiš Kristus a Britské impérium:

„Hoci v neskoršom veku naznačil (Churchill, pozn. J.K.), že verí v existenciu Všemohúceho – ktorého hlavná povinnosť mala zjavne byť najmä ochrana Winstona Churchilla – neuznal božskú podstatu Ježiša Krista. Z päť miliónov slov, ktoré vo svojich prejavoch vyriekol, nikdy neuviedol slovo „Ježiš“ a iba raz použil výraz „Kristus“, pričom v žiadnom kontexte ho neoznačil za „Spasiteľa“. (..) Ako povedal (Churchill) v 50. rokoch svojmu osobnému tajomníkovi: „Nie som pilier cirkve ale jej priečelie. Podporujem ho zvonka.“ Istotne iným neodopieral ich kresťanskú (alebo akúkoľvek inú) vieru, a Ježiša Krista považoval za najväčšieho proroka morálky v histórií, ale jeho základné presvedčenie malo iný pôvod. Ako napísal jeden Churchillov bystrý životopisec „Tradičné náboženstvo nahradil sekulárnym presvedčením v historický pokrok, so silným dôrazom na civilizačné poslanie Británie a Britského Impéria.“ Ústredným motívom kľúčových rozhodnutí v jeho živote bolo presvedčenie, že Británia a jej ríša nepredstavujú len politickú, ale aj spirituálnu entitu; náhradou za náboženstvo bol potom imperializmus“

s.43-44.

Churchill a moderné vojenstvo

„Čiastočne preto, aby šetril svoje výdaje, ale najmä kvôli svojej prirodzene zvedavej povahe, Churchill neustále hľadal technologické prielomy v modernom vojenstve. Už v vo Februári 1909, na počiatku histórie aeronautiky, začal uvažovať nad vojenským využitím vzdušnej sily. Na zasadnutí podvýboru pre vzdušnú navigáciu, ktorý patril pod Ríšsky výbor na obranu uviedol: „Problematika využívania lietadiel je najdôležitejšia, mali by sme začať komunikovať priamo s pánom Wrightom a využiť jeho vedomosti.“ Churchill zostal vplyvným zástancom leteckej sily, založil kráľovský námorný vzdušný oddiel akonáhle mal takú právomoc. Zasadzoval sa za primerané financovanie Kráľovských leteckých oddielov, predchodcu Kráľovských vzdušných síl (RAF – Royal Air Force, pozn. J.K.).“

s.128.

Churchill predpovedá vojnu a bombardovanie Londýna:

„6.októbra 1936 sa zúčastnil na odhalení pamätnej tabule pre zosnulého T.E. Lawrenca v Oxforde. Na večeri, ktorá sa podávala na internáte Všetkých svätých sa ho spýtali, či bude vojna. „Určite“, odpovedal, „strašná vojna v ktorej sa bude bombardovať Londýn, Buckinghamský palác bude zrovnaný so zemou a tigre a levy uniknú zo ZOO a budú sa potulovať po uliciach Londýna a útočiť na ľudí.“

(Autor tu v poznámke pod čiarou pre zaujímavosť uvádza, že na Buckinghamský palác padli bomby, no nebol zrovnaný so zemou. Londýnska zoologická záhrada zostala otvorená, hoci jedovaté plazy a nebezpečné zveri museli utratiť, šelmy boli prevezené do ZOO vo Whipsnade. Jediné zviera, ktoré so ZOO unikli, bola zebra a jej mláďa, ktoré však zadržali na ich ceste do Camdenu.)

s.405.

Churchill a Stalin v Teheráne:

„Do dnešného dňa nevieme určiť, do akej miery Stalin Churchilla podpichoval, keď v Teheráne navrhol, že hneď po víťazstve vo vojne by sa malo zastreliť 50 000 nemeckých dôstojníkov, aby sa vykorenila nemecká ozbrojená moc. Keď Roosevelt povedal, že číslo by malo byť 49 000, Churchill nadobudol dojem, že to celé bol len vtip. Následne však mal Elliot Roosevelt (syn amerického prezidenta F. D. Roosevelta, pozn. J.K.) vážny príhovor, kde so Stalinovým návrhom súhlasil. „Po tejto drzosti som vstal a opustil rokovací stôl“ napísal Churchill vo svojich memoároch, „odišiel som do vedľajšej miestnosti, kde bolo pološero. Nebol som tam ani minútu, keď ma niečie ruky potľapkali po pleci. Bol to Stalin s Molotovom po boku, obidvaja vyškerení na plné ústa. Ubezpečili ma, že len žartovali a že v žiadnom prípade nešlo o seriózny úmysel.“ 

(Vo svetle Katyňského masakru, keď sovietska NKVD popravila viac ako 20 000 poľských dôstojníkov, intelektuálov a kňazov, aby ochromila elitu národa sa však ukazuje, že Stalin vôbec nemusel žartovať, pozn. J.K.)

s. 805.

 

V brilantnej  knihe hosťujúceho profesora King‘s College  v Londýne sa však dočítame oveľa viac. O mladosti nesmelého Winstona, jeho komplikovanom vzťahu s otcom, potupnej námornej bitke pri Gallipoli ale aj o jeho údajnom alkoholizme, depresiách či nepodarenom investovaní na Newyorskej burze. Nebudem však dávať viac spoilerov, láskavý čitateľ si potom knihu viac užije, oplatí sa to.

 

ROBERTS, ANDREW: CHURCHILL. Walking With Destiny. Londýn: Penguin: Allen Lane. Penguin Random House, 2018, 1105 strán.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo