Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. máj 2019

Ježiš je viditeľnou prítomnosťou Boha

Evanjeliový úryvok Štvrtej veľkonočnej nedele (Jn 10, 27 - 30) odráža obsah a posolstvo tejto nedele. Nazýva sa aj Nedeľou Dobrého pastiera, keď sa Cirkev modlí za nové kňazské povolania.
Ježiš je viditeľnou prítomnosťou Boha

Pre lepšie porozumenie štyroch veršov nedeľného evanjelia je potrebné uviesť kontext, v ktorom zazneli. Evanjelista Ján vo veršoch, ktoré nášmu úryvku predchádzajú (Jn 10, 22 – 26), uvádza: V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držaťv neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.“  A teraz nasledujú Ježišove slová, ktoré počujeme v nedeľnej Bohoslužbe slova. 

Kontext  chrámu a sviatku

Od roku 198 pred Kristom ovládala územie Palestíny dynastia Seleukovcov z Damašku. V roku 167 priniesli v jeruzalemskom chráme na novopostavenom oltári obetu pohanskému bohu Diovi. Išlo o nesmierne znesvätenie chrámu, ktoré biblický knihy označujú výrazom „Ohavnosť spustošenia“ (porov. Kniha proroka Daniela 11, 31 a 12, 12;  Evanjelium podľa Marka 13, 14; Druhý list Solúnčanom 2, 4). Vyvolalo to veľký odpor a židovskú vzburu známu ako „Machabejské povstanie“. V roku 164 pred Kristom Júda Machabejský porazil armádu Antiocha IV. z dynastie Seleukovcov a znova očistil a posvätil jeruzalemský chrám.

Životodárnym nie je spojenie s miestom, ale so živou Osobou - Ježišom Kristom. Zdieľať

Na pamiatku tejto udalosti sa dodnes slávi sviatok „Posvätenia chrámu“, ktorý poznáme aj pod názvom „Chanuka“ a slávi sa v mesiaci december. Hebrejské sloveso „chanak“ znamená „zasvätiť“.  Šalamúnovo stĺporadie bola kolonáda na východnej strane chrámového nádvoria. 

Živý vzťah s Bohom

Evanjelista uvádza presný detail o čase a mieste, kde Ježiš vyriekol svoje slová. Chrám bol viditeľným znamením Božej prítomnosti. Ježiš je prítomný počas tohto sviatku v chráme. On je novým Chrámom, na čo Jánovo evanjelium na viacerých miestach kladie osobitný dôraz. Pri vyhnaní predavačov z chrámu evanjelista Ján uvádza dialóg medzi Ježišom a židmi: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.” (Jn 2, 19 – 22) V rozhovore so Samaritánkou Ježiš povie: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme… Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ (Jn 4, 21 a 23)

Prostredníctvom Krista vzniká medzi Bohom Otcom a človekom taký silný vzťah, že niet žiadnej sily na nebi a na zemi, ktorá by dokázala veriaceho človeka vytrhnúť z Božej ruky. Zdieľať

Boh aj naďalej bude prítomný uprostred svojho ľudu a bude ho posväcovať. Ježiš, ktorý je jedno s Otcom, je viditeľnou prítomnosťou Boha. Pán Ježiš hovorí o novom spoločenstve. Používa výraz „moje ovce“, ktoré počúvajú „môj hlas“. Veriaci budú môcť sláviť liturgiu a prednášať modlitby, ale táto liturgia bude mať novú podobu a kvalitu. Už nie v podobe stavby z kameňov, ale v osobe vlastného Syna, Ježiša Krista, ktorý bude posväcovať všetkých, ktorí sa stanú  súčasťou nového Chrámu, ktorým je Kristus. Životodárnym nie je spojenie s miestom, ale so živou Osobou - Ježišom Kristom. Pamätajme na to pri našich liturgických zhromaždeniach, aby vždy vyjadrovali naše náboženstvo – zameranie „na – Boha“, tzn. náš živý vzťah s Bohom.  

Cez obraz vzťahu pastier – ovce Ježiš poukázal na tri dôležité vlastnosti skutočnej viery: počúvať Jeho hlas, nasledovať ho, aby človek mohol získať večný život. Zdieľať

Vlastnosti našej viery 

Pán Ježiš sa vyjadroval spôsobom typickým pre židovské vysvetľovanie vtedajšej doby. Vychádzal z  reality konkrétnych ľudí a používal príklady z každodenného života, aby potom prešiel do duchovného posolstva. Týmto spôsobom ukázal na prepojenie každodenného života a viery. Život a viera nemajú vytvárať protiklad ale súlad. Cez obraz vzťahu pastier – ovce Ježiš poukázal na tri dôležité vlastnosti skutočnej viery: počúvať Jeho hlas, nasledovať ho, aby človek mohol získať večný život. Prostredníctvom Krista vzniká medzi Bohom Otcom a človekom taký silný vzťah, že niet žiadnej sily na nebi a na zemi, ktorá by dokázala veriaceho človeka vytrhnúť z Božej ruky. Usilujme sa v našom živote neustále pripodobňovať Kristovi, tzn. počúvať jeho slová a podľa nich žiť v každodenných situáciách. 

V dnešnú nedeľu prosím o modlitby za nás kňazov, aby sme sa svojím životom stále viac pripodobňovali Tomu, ktorý nás povolal.  

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pastier

Pastier

Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi. Ten pred tým použil počas sviatkov Stánkov v diskusii (Jn 10,1-21), ktorá reagovala na uzdravenie slepého od narodenia (Jn 9).