Pastier

Pastier

Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi. Ten pred tým použil počas sviatkov Stánkov v diskusii (Jn 10,1-21), ktorá reagovala na uzdravenie slepého od narodenia (Jn 9).

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“Jn 10, 27-30 Zdieľať

Liturgia nám však ponúka iba krátku časť Ježišovej odpovede „Židom“. Preto sa zameriam iba na týchto zopár veršov. Dajú sa z nich vyvodiť aspoň tieto tri výpovede.

Oponenti síce počujú, ale nechcú počúvať. Zdieľať

„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.“ Ježiš sa už nemieni baviť so „Židmi“. Tí nie sú schopní prijať jeho posolstvom. Dôvodom je že nepatria medzi „jeho ovce“. Kontrast medzi „Židmi“ a svojimi ovcami stavia na schopnosti počúvať. Oponenti síce počujú, ale nechcú počúvať. Správnou reakciou na Ježišov (pastierov) hlas je nasledovanie. Tomu samozrejme predchádza viera. Tej „Židia“ nie sú otvorení. Ovce, ktoré patria do Ježišovho stáda, však neostávajú na mieste. U pastiera nachádzajú to, čo si nemôžu dať sami, a nenájdu to ani u nikoho iného.

Pastier zabezpečuje ovciam pokrm a ochranu. Zdieľať

„Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Pastier zabezpečuje ovciam pokrm a ochranu. Pod prvým sa myslí večný život. Ide o skutočné naplnenie toho, po čom človek túži. Kvalita takého bytia už nepodlieha pomíňavosti pozemskej existencie. Poráža všetku bolesť, smútok, ba aj samotnú smrť. Druhá výhoda, ktorú Ježišove ovce majú spočíva v pastierovej moci. Ten je jednak zodpovedný, takže na nikoho zo stáda nezabudne, a jednak sa mu nevyrovná žiaden protivník, ktorý by mal na ovcu zálusk. Ježiš to štylizuje tak, že ovcu/ovce drží svojimi rukami. Ruka už v Starom Zákone predstavovala Božiu moc a silu. Ak teda chráni Ježiš, nemôže ho poraziť žiadna moc, či už pozemská, alebo duchovná. Odkiaľ však Ježiš takú moc má?

Pastierska starostlivosť má teda charakter konania Boha. Zdieľať

„Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Zdrojom Ježišovej moci je Otec. To on mu ju s ovcami dal. Pretože je s ním v jednote. Táto jednota teda spôsobuje u obidvoch nemožnosť vytrhnutia oviec z ich rúk. Pastierska starostlivosť má teda charakter konania Boha. Obraz Boha ako pastiera bol pritom židovskému svetu veľmi dobre známy. Ježišovi poslucháči si tak majú uvedomiť, že v jeho konaní koná Boh Otec. Pre odporcov na to, aby ho uznali, pre ovce na útechu.

Lukáš Durkaj


Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického ablízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo