"Nato Duch viedol Ježiša na púšť..." a „ ...neuveď nás do pokušenia“

"Nato Duch viedol Ježiša na púšť..."  a   „ ...neuveď nás do pokušenia“

K tomu, aby sme pochopili slová „neuveď nás do pokušenia“ z modlitby "Otče náš"  si musíme zopakovať a ozrejmiť niektoré fakty, aby sme sa dopracovali v Duchu Svätom k pravde a stavu pochopenia tejto časti modlitby, ktorú naučil Ježiš apoštolov a ktorú sa modlíme aj my. 
Podľa hlavy Katolíckej cirkvi vyznieva formulácia „neuveď nás do pokušenia“ tak, že Boh vedie ľudí k hriechu. Samozrejme, že Boh človeka nevedie k hriechu, predsa pokušenie ešte nie je hriech. Matúšovo evanjelium bolo určené predovšetkým kresťanom, ktorí vyznávali pôvodne židovské náboženstvo a tam sa dočítame :
"Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal." (Mt 4,1) Duch Boží viedol Krista tam, kde bol pokúšaný, ale to neznamená ako iste dobre vieme, že by podľahol pokušeniu a zhrešil. Byť pokúšaný ešte neznamená, že podľahne človek hriechu, že hreší.
Pápež František hovorí, že : " Ten, kto ťa vovádza do pokušenia, je Satan. To je Satanova práca. " Presne tak, čiže ten kto pokúša je Satan. Dovoliť tzv. vyviesť na púšť musí preto jednoznačne Boh. Boh, ktorý je zvrchovaný vládca a komu sa podriaďujú všetky duchovné bytosti. Sv. Otec takisto uvádza : „V liste apoštola Jakuba čítame takto: ,Nech nik v pokušení nehovorí: «Boh ma pokúša». Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša‘ (1,13). Boh naozaj nikoho nepokúša, ale je to Zlý (s veľkým Z),lebo to nie je niečo ako zlo, ale je to duchovná bytosť s vlastnou vôľou a ešte inými vlastnosťami, ktoré ju charakterizujú a definujú ako osobu.  Pápež František ďalej uvádza : "a  keď sa zlo objaví v živote človeka, bojuje po jeho boku, aby mohol byť oslobodený. Je to Boh, ktorý vždy bojuje za nás, nie proti nám. " Boh nebojuje, nemá prečo bojovať, lebo každý duch je podčinený Bohu. Situácia sa má tak, že Zlý je ten, ktorý žaluje pred Božím trónom a ako žalobca sa odvoláva na prikázania Božie a ukazuje na tých čo páchajú neprávosti, na tých čo ich porušujú  a dokonca pri kresťanoch vykúpených Kristovou krvou ešte dodáva, že šliapu po Ježišovej krvi, lebo prijali síce obeť Božieho Syna, ale ďalej páchajú hriechy, ktoré neľutujú, nerobia pokánie, nedržia sa Kristovho učenia. V knihe Zjavení sa píše :  " lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom." (Zjv.12,10) Následkom páchania neprávostí, čiže nedodržiavaním Božích prikázaní si ich Zlý vypýta po práve a z toho dôvodu, alebo aj z dôvodu iného Božieho plánu ( pokúšanie Ježiša, Jóba) Boh dovolí Zlému pokúšať človeka. Určí mu však vždy aj hranicu, pokiaľ môže zájsť (viď. Jób) Tu mi nedá spomenúť skutočnosť, že naše evanjelium, je evanjelium pokánia. Akonáhle ten, kto pácha neprávosť a obráti sa (od hriechu smerom k Bohu) zanechá hriešne konanie, robí pokánie a odvolá sa na obetu Ježiša Krista, jeho vyliatu krv na Golgote, ktorou nás vykúpil a zaplatil za naše hriechy - v tom momente Zlý už nemá žiadne právo na toho človeka. Sv. Peter hovorí : "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha."(Sk. 2,38) 
Vráťme sa však k slovám z modlitby nášho Pána „neuveď nás do pokušenia“ Pre lepšie pochopenie si predstavme situáciu, že zhrešíme a Zlý, ktorý dňom i nocou žaluje na nás pred Božím trónom sa chopí šance a ihneď nás zažaluje a pýta si moc nad nami odvolávajúc sa na prikázania, ktoré sme porušili. Boh, ktorý je zvrchovaný vládca a je mu podčinený každý duch však má zvrchovanú moc sudcu rozhodnúť. Môže nás vydať  Zlému na pokúšanie, ale ani nemusí. V tom zaznie z našich úst modlitba "Otče náš" v ktorej zaznieva oslovenie Boha Otcom, že sa podriaďujeme Božej vôli, priznávame s pokorou, že sme vinníci, že odpúšťame aj my svojim vinníkom a na záver „neuveď nás do pokušenia“, kde Boha Otca prosíme o to, aby nás ušetril a nedovolil  pokúšať  Zlým a prosíme ho, aby nás zbavil od  Zlého, čím dávame jasne najavo, že chceme patriť jedine Bohu, nechceme hrešiť a odvraciame sa od konania neprávostí. Boh vidí do srdca človeka a vidí či to bola len recitácia, alebo modlitba pokorného a úprimného srdca. A ak sa Boh Otec zmiluje a povie : "Odíď Satan, nič ti z neho nepatrí ! Môj milovaný Syn svojou krvou zaplatil dlžobný úpis za neho, činí pokánie a mám záľubu v jeho srdci, duchu pokornom a skrúšenom."
Vtedy si dokážeme naozaj uvedomiť, čo to je Božie milosrdenstvo, ktoré sa mimo iné prejavuje aj v tom, že aj keď by sme si zaslúžili byť vydaní do rúk nepriateľa, lebo sme páchali nejakú neprávosť, vďaka našej úprimnej modlitbe "Otče náš" s pokornými slovami na záver "a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého " nás milosrdný náš Nebeský Otec ušetrí, aby sme nemuseli putovať púšťou a pustými miestami plných nástrah, skúšok a pokušení.
U Izaiáša sa dočítame : "Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Sväté je jeho meno: "Na vysokom a svätom mieste prebývam a so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných, aby som oživil srdce skrúšených." ( Iz 57,15)
Na záver snáď len toľko, že ľudská myseľ nedokáže obsiahnúť všetky skutky Stvoriteľa a nedokáže nájsť odpoveď na všetko, lebo cesty Božie sú ďaleko od našich ciest obyčajných smrteľníkov. Nádejou našou je však Ježiš z Nazaretu. On je Pravda, Cesta a Život. Ten kto premohol svet i smrť a na koho meno sa zohne každé koleno v nebi, na zemi a v podsvetí. Spolu s Duchom Božím voláme preto: Marana tha ! Pane náš, príď ! 
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo