Totálna strata rešpektu, alebo mnohí reagujú iba na škandály ?

Totálna strata rešpektu, alebo mnohí reagujú iba na škandály ?

Katolícka identita a jej dôsledky pre naše konanie. Neúprosnosť v správaní sa katolíkov medzi sebou a neschopnosť znášať iných, takých akí sú. Falošné príbehy dokonalých a osočovanie „nedokonalých“. Dopad absencie hlásania pravdy na zmeny v hodnotovom systéme slovenskej spoločnosti.

Arcibiskup Zvolenský ako predseda konferencie biskupov Slovenska a metropolita západnej provincie predniesol zásadné slová k situácii na Slovensku. Človek by čakal k tomu serióznu analýzu, ale zatiaľ som sa niečoho takého nedočkal. Dovoľte mi teda napísať, čo ma z jeho vystúpenia oslovilo. Začnem od konca, lebo zrejme tam je asi u nás kresťanov základný problém.

Katolícka identita.

Aby sme skutočne boli soľou zeme, zrejme by sme sa mali správať tak, aby sme boli pre ostatnú spoločnosť atraktívni a to bez budovania svojej katolíckej identity nejde. Dnes sa za katolíkov pokladá kde kto, ale pritom sa zrejme mnohí nezamýšľajú či svojim správaním robia katolíkom dobré meno. Arcibiskup k tomu hovorí, že prehlbovať svoju vlastnú katolícku identitu môžeme iba modlitbou a životom vo viere, nádeji a láske. V tejto súvislosti však upozorňuje, že nemôžeme fungovať ako solitéri, že ako katolíci vytvárame spoločenstvo a preto my všetci sme cirkev.

Z toho vyplýva, že ak niekoho v rámci katolíckeho spoločenstva chceme kritizovať, tak kritiku by sme mali začať od seba – svojou sebakritikou. Iba vtedy môže byť tá kritika seriózna. Všimnite si ako prestal existovať rešpekt k autoritám. Mnohí bez serióznej analýzy kňaz, nekňaz, každého podrobia zdrvujúcej kritike a mám pocit, že bez toho, aby sa hlbšie zamysleli nad obsahom jeho slov, alebo dôvodom jeho konania. Často sa tak koná na základe novinových rečí, bez ohľadu na prezumpciu neviny. Média vytvoria atmosféru všeobecnej mienky, často bez akýchkoľvek dôkazov a tú natláčajú do vedomia ľudí ako pravdu.

Sklená veža totálnej dokonalosti

V tejto súvislosti upozornil na charakteristiku kresťanského myslenia postaveného na predstave totálnej dokonalosti, ktorú nazval ako „sen o spasenom svete“, ktorý majú mnohí kresťania na dne svojho srdca. Takéto myslenie, ako upozornil, vedie k totálnej neúprosnosti spojenej s večným kádrovaním všetkých, ktorí nenapĺňajú parametre dokonalosti. Nedokonalé informácie, skreslené tendenčnými masovokomunikačnými médiami, vedú k vykonštruovaniu príbehov dokonalých kresťanov na jednej strane a totálnych hriešnikov na strane druhej. Pritom všetci sme hriešnici. Kristus odmietal neúprosnosť, nebol taký ako mnohí naši spolubratia. Tým dokonalým bratom a sestrám, treba stále pripomínať, že kritika je iba vtedy seriózna, ak začnú od seba ! V tejto súvislosti hovoril otec arcibiskup aj o vzájomnom znášaní sa takých ako sme. To znamená aj s nedokonalosťami, ktoré ako ľudia z mäsa a kostí máme. Všimnite si koľko nenávistných slov sa objavuje v našich diskusiách, ako náhle niekto má iný názor. Ako mnohí, namiesto vecnej argumentácie, sa večne zaoberajú kádrovaním autorov iných názorov.

Hlásanie pravdy

Samozrejme najdôležitejšou témou o ktorej otec arcibiskup hovoril je úloha katolíckej cirkvi v štáte. Mnohým to určite bude ťahať uši, ale postavenie a úloha katolíckej cirkvi v súčasnej spoločnosti má svoje opodstatnenie, aby jej pôsobenie malo zmysel. Upozornil na to, že rovnako, ako za komunizmu, znovu je snaha cirkev zahnať do kostolov a do súkromia. Urobiť z nej, v najlepšom prípade, iba akési občianske združenie, ako je spolok záhradkárov, alebo včelárov. Vytlačiť ju z pozície mienkotvorného spoločenstva, ktorá môže hlásať pravdu postavenú na rozume a Božom zjavení. Sú tu snahy vytvoriť atmosféru mnohých právd o tej istej veci, až do úrovne, že o pravde sa rozhoduje hlasovaním.  Cirkev v hodnotových otázkach nesmie rezignovať na hlásanie pravdy. Dôsledky takejto rezignácie sú fatálne a prejavujú sa v mnohých negatívnych javoch v našej spoločnosti. Zodpovednosť je však na všetkých príslušníkov katolíckej cirkvi, nie len kňazov a biskupov.

Zmeny v hodnotovom systéme

Dôsledok absencie principiálneho hlásania pravdy vedie k degradácie v hodnotovej oblasti. Tento proces charakterizoval, ako zmenu určujúceho étosu pre správanie sa v spoločnosti. V doterajšom 30 ročnom živote v slobode sme rezignovali na množstvo javov, ktoré degradovali náš hodnotový systém. Negatívne javy sa často ospravedlňovali iba  dôsledkami negatívneho pôsobenia komunistickej ideológie. Podceňovali sa nové javy degradujúce spoločnosť, ako bola bulvarizácia a amerikanizácia kultúry, šírenie drog, tolerovanie prostitúcie a najmä rozkrádanie štátneho majetku, pod krycím názvom privatizácie. Jedine nebohý otec Anton Hlinka označoval vo svojich kázňach privatizáciu, ako lúpež storočia.

Arcibiskup Zvolenský upozornil, že dôsledky posunu, ako to on nazval étosu v spoločnosti, je súčasná úroveň rozvodovosti, ale aj pretrvávajúca tolerancia k vraždeniu nenarodených detí a gender ideológii. Mnohých však vzrušovalo, že nehovoril podľa ich predstáv o korupcii. Keď však do katolíckej cirkvi zahŕňame všetkých, treba sa opýtať, čo v tom smere urobili politici hlásiaci sa ku kresťanstvu. Žiaľ aj pri ich účinkovaní vo vrcholových funkciách bolo v tejto oblasti ticho. Nechali sa učičíkať, že privatizácia je nevyhnutná pre vytvorenie trhového prostredia. Bol však spôsob jej realizácie spravodlivý ? Nečudujme sa potom degradácii celej spoločnosti, ktorá vidí ako sa mnohí stali oligarchami nie svojou prácou, ale svojimi známosťami.

A to určite nespôsobili ani biskupi a ani kňazi. Musíme sa všetci zamyslieť nad svojou zodpovednosťou za súčasný stav. Aj tí zo sklenenej veže.

Viliam Oberhauser, kandidát vo voľbách do EP za KDŽP č.2

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo